Natali Ruden je pre Čechov už zavedená značka. Jej luxusné kolekcie predvádzajú slávne modelky a jej butik v pražskej Dlouhej ulici je medzi módnymi fajnšmekrami už notoricky známy. Návrhárka má svoj osobitý štýl, ktorý podčiarkuje tým, že čo kus, to originál. Za jej prácne vybudovanou kariérou stoja roky driny a odriekania, úspech nebol zadarmo. Teraz Natali rovnako ako ostatní podnikatelia čelí koronavírusovej kríze, pre ktorú sa nemôže naplno venovať svojim zákazníčkam. Nedávno sa spojila s českým kráľom etikety Ladislavom Špačkom, s ktorým polemizovala nielen nad pandemickou situáciou, ale tiež nad nádhernými šatami a príležitosťami, kam si ich obliecť. LP-Life.sk bol pri tom.
Dúfam, že ho skutočne oslovila moja práca, že vidí, že sa tomu venujem a žijem tým. Myslím si, že ten štýl je elegantný. Určite by sa mi nepodarilo sem pána Špačka dostať, keby sa mu to nezdalo dobré.
Ladislav Špaček vstúpil do rozhovoru: Mne napríklad hovorí, že by som mal konečne vyskúšať viac casual elegantný štýl, aby som nebol zbytočne formálny, napríklad ako Brad Pitt. Ja jej vysvetľujem, že ako Brad nikdy vyzerať nebudem. (smiech).
Vzory. Nemajú sa kde naučiť a spoznať, čo je kvalita, štýl a elegancia. Tým pádom je ťažké od nich chcieť, aby sa vkusne obliekali. Ale aj preto máme niečo robiť a nevzdávať sa, nestrácať štýl a nevydávať sa cestou teplákov a unisex oblečenia. Mali by sme sa snažiť držať úroveň a snažiť sa ukázať, čo je to štýl, elegancia a spôsob obliekania.
Nepovedala by som, že je to fenomén, na predmestí chudobných miest vždy chodili v teplákoch, nebolo to ale takéto masívne a nevravelo sa, že je to elegantné, že ak sa na tepláky našije lesklý prúžok, môže v nich človek chodiť po ulici alebo si ich dokonca vziať do spoločnosti. Musíme hovoriť priamo, že to nie je pekné, nikam nás to neposúva a ničomu to neprospieva. S teplákovou módou preto vôbec nesúhlasím. Absolútne mi nepripadá vhodná do spoločnosti.
Snažím sa tomu nepodľahnúť. Tiež mi hovorili, aby som z krásnych materiálov, zamatu, ktorý sme nakúpili na kokteilové spoločenské šaty, ušila luxusné tepláky. Povedala som, že to rozhodne neurobím, to radšej materiál zlikvidujem, než aby som z neho šila tepláky. Chápem, že sa meníme, potrebujeme sa nejakým spôsobom prispôsobiť dobe, ale nie týmto. Skôr hľadám spôsoby, aby odevy boli stále krásne, ale zároveň kombinovateľné, úspornejšie, aby sa z jedného kusu odevu dali urobiť dva rôzne alebo prikúpiť nejaký detail a urobiť z toho iný model. Šetrnejšie pristupovať k práci, materiálom i peniazom našich klientov. Nerobím príliš okázalé veci.
Špaček: Nie je to tak dávno, čo som tu moderoval prehliadku domáceho oblečenia. Rozhodne to ale neboli tepláky. Bolo to nádherné, jednoduché, praktické, voľnejšie, sexy. To je presne ten trend, ktorého by sme sa mali držať, nepodliehať tomu strašnému úpadku, teplákom, ale ísť touto cestou, ktorú tu Natali pred pár mesiacmi predviedla.
Samozrejme. Dokonca sem ľudia prídu a povedia, že ich mrzí, že nemôžu nakupovať, pretože v tom nemajú kam ísť, a že sa už nevedia dočkať, až si niečo nové zaobstarajú a vyrazia do spoločnosti. Večerné šaty teraz čakajú na svoju príležitosť, ale kokteilové šaty a pekné kostýmy robíme často, aj na zákazku. Stalo sa teraz módou, alebo sme k tomu skôr nútení, stretávať sa s priateľmi doma. Samozrejme, muži i ženy chcú jeden pre druhého vyzerať pekne a domáca párty je tiež príležitosť, prečo sa pekne obliecť.
Myslím si, že teraz máme skvelú príležitosť venovať sa domácemu oblečeniu. Čo si budeme navrávať, muži milujú očami, občas chcú vidieť svoju ženu inak než v niečom, čo sa už nehodí obliecť si von, tak v tom chodíme doma. To tiež prospieva kvalite vzťahov, ktoré sú v tejto dobe veľmi skúšané. Prežívame izoláciu, nikdy sme neboli takto odkázaní jeden na druhého. Myslím si, že ženy by nemali podceňovať obliekanie doma, a muži tiež nie.
Špaček: Natali mi hovorila krásny príbeh ženy, ktorá si tu dala ušiť šaty na zákazku. Nebola to žiadna modelka, obyčajná žena. Obliekla si ich doma ako prekvapenie pre manžela. Ten, keď vošiel a uvidel ju, rozplakal sa.
Natali: Nečakal to, a vlastne bol ohromený, aká je stále krásna. Vravela, že si užili nádherný večer. A hoci majú krásne manželstvo, tento večer bol špeciálny. Až ma to dojalo. A stačili na to len šaty.
My sme boli jedni z prvých, rúška sme mali prakticky hneď. Potom sa začalo šialenstvo, keď sa hovorilo, že tí s rúškami sa chcú len zviditeľniť, tak som ich prestala robiť. Navyše, moje rúška boli skôr módny doplnok než skutočná ochrana pred koronavírusom, boli síce krásne, zaujímavé, ale chápem, že funkcia rúšok je iná, a tak som ich prestala šiť. Na začiatku koronavírusu sme vyrobili krásne čipkované rúška pre kamarátov a našu klientelu, ale potom už som v tom nepokračovala.
Teraz mám v butiku vystavené rúška, ktoré majú zaujímavý príbeh. Mám spolužiačku z vysokej školy Angelu Brennan, ktorá teraz žije v Austrálii. Zahájila výrobu rúšok, ktoré v sebe majú membrány, nanotechnológiu, sú jednoducho hygienicky vysoko účinné. Navyše sú premyslené, dá sa v nich dýchať, môžu sa prať a udržiavať, ale čo je pre mňa zaujímavé – je to dokonalá dizajnérska práca. V rámci koronavírusu sme spolu začali viac komunikovať, poslala mi limitovanú kolekciu svojich rúšok sem do butiku. Ponúkame ich tu, pretože jednak spĺňajú normy, a navyše sa dobre nosia. Sú zvláštne, vyzerajú trochu ako tvár. Vyzerajú vlastne ako ona. Keď ho mám na sebe, tiež vyzerám ako ona (smeje sa). Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale potvrdila mi, že ich navrhovala podľa seba, a potom mi navrhla, aby som urobila aj svoj dizajn. Teraz ho pripravujeme, rúška s rovnakou nanotechnológiou sa vyrobia v Austrálii a potom ich privezú späť sem. Ale tentoraz to bude môj dizajn. Už sa na to teším.
Je to veľký úspech, som na neho hrdá, prešiel množstvom testom a skúšok, všetko zvládol výborne. Má perfektnú angličtinu a vždy sa dobre učil, verím, že i univerzitu zvládne bez problémov. Je veľmi komunikatívny a dobre sa adaptuje v nových podmienkach, v škole už má veľa kamarátov. Z dôvodu Covidu bol v Británii len tri úvodné mesiace, zahájil štúdium veľmi dobre, ale potom sa začal tvrdý lockdown a v decembri sa musel vrátiť do Prahy. Našťastie to stihol pred rôznymi obmedzeniami dopravy, teraz už by to nebolo také jednoduché. Vybral si univerzitu v Manchestri nielen preto, že patrí k najlepším, ale aj preto, že už roky hrá v Prahe futbal za Duklu a do Manchestra chcel ísť aj z tohto dôvodu. Prihlásil sa tam do univerzitného tímu a hneď ho prijali, je to pre neho ďalšia silná motivácia.
Filip bol prvýkrát na mojej prehliadke, keď mal jeden rok. Odvtedy chodil ako model každú prehliadku. Móla sa nebojí, rovnako ako ani ja, chodila som ako malá prehliadky mojej maminke, ktorá bola tiež návrhárka. Filip je športovec, oblieka sa ale elegantne a vkusne. Keď môže, vezme si smoking, ani na párty by nešiel v športovom oblečení. Keď mal asi desať, dvanásť rokov, prevažovalo u neho športové oblečenie, ale postupom času sa to zmenilo. Keď človek vidí okolo seba elegantne oblečených ľudí, sám to tak potom bude chcieť. Ak okolo seba človek elegantnú módu nemá, nemá ani chuť sa tak obliekať. Preto vediem svoje klientky k tomu, aby boli elegantné a vkusne oblečené nielen kvôli nim samým, ale aj kvôli prostrediu, v ktorom sa pohybujú. Filip s módou vyrastá celý svoj doterajší život, babička bola celý život módna návrhárka, maminka tiež, to by v tom bol čert, aby ho to nepoznamenalo. Verím, že je to cenný vklad do života. Rodičia si málo uvedomujú, že sú nevedomky vzormi svojim deťom v správaní, obliekaní, vo vzájomných vzťahoch.
Hlavne si prajem, aby sme pokračovali v práci, ktorú sme robili, a aby bola možnosť prácu aj prezentovať. Veľmi mi chýbajú módne prehliadky. Je to vždy vyvrcholenie práce za určité obdobie. Mám rada tematické prehliadky, úspešné boli Ocean, Asie, Diamond, Praha, L‘Arte di Vivere, My way, Eden, rada spomínám na Děti květin, to bol retro pohľad na módu sedemdesiatych rokov. Na prehliadke môžem predviesť, čo nové som vytvorila, akým smerom som rozšírila svoj repertoár. Je to tiež milá príležitosť stretávať sa s klientmi a získavať nových. A tiež je to spoločenská udalosť, ľudia sa pekne oblečú, stretávajú sa, zoznamujú sa, je to jednoducho zážitok, ktorý teraz všetkým chýba.
Mám ešte jeden veľký sen, a síce rozširujem podnikanie do iných štátov, netuším ale, ako sa to podarí, je to veľká úloha. Na druhú stranu si asi musíme nejaký ten cieľ stanoviť a potom robiť všetko pre to, aby sme ho dosiahli.
Áno, z toho nemám ale vôbec radosť. Zakladám si na osobnom prístupe ku každej zákazníčke, ale pre nariadenia vlády sme v tom dosť limitovaní. Preto začal vznikať online shop nataliruden.inshop.cz. Sú tam dostupné nádherné kúsky, ktoré som schopná na prianie klientky ľubovoľne upraviť. Novinkou je, že tiež šijeme svadobné šaty, ktoré budeme požičiavať. K tomu ma inšpirovala moja kolegyňa, ktorá sa bude vydávať.
Natali, povedzte mi, ako vôbec túto krízu zvládate finančne. Prispieva mesto na nájomné alebo sa snaží vôbec nejako pomôcť?
Pokles príjmov je značný, to si na sebe všimol každý, kto podniká. Ľudia nenakupujú modely, pretože si ich nemajú kam obliecť. Plesy, divadlá, spoločenské akcie boli každý rok v tomto období motívom kúpiť si nové šaty, dnes sedíme doma. Chápem, že i mesto je na tom s príjmami zle, a verím, že robí všetko pre to, aby udržalo kvalitnú obchodnú sieť pri živote. Som bojovníčka, hocičo som už musela v živote prekonať a nevzdávam sa, chcem, aby Praha mala v centre čo ponúknuť.