Rýchla spoveď – manažérka svetovej farmaceutickej firmy Radka Lang: Čaká nás ešte mnoho pandémií
Má tridsaťpäť rokov a je vo vedení jednej z najväčších svetových farmaceutických firiem. Radka Lang má skúsenosti s európskou legislatívou nielen v ČR, ale aj v zahraničí, a hovorí piatimi jazykmi. V rozhovore pre LP-Life.sk nám mladá žena porozprávala nielen o súčasnej situácii s koronavírusom, ale tiež o tom, koľko stoja výskumy vakcín proti Covidu alebo výroba lieku proti rakovine.
Ako takáto veľká farmaceutická firma vníma za posledný rok prácu, ako sa vzhľadom na Covid zmenila?
Zmenila sa obrovsky, a to na mnohých úrovniach. Zo zdravotníctva, ktoré bolo kedysi taká Popoluška celého systému, ktorému sa nikto nevenoval, sa teraz stalo epicentrum štátu, vlády, pritiahlo to pozornosť zo všetkých možných strán. Má to samozrejme aj pozitívny efekt, pretože si ľudia začali viac uvedomovať hodnotu ľudského života a zdravia. To, že sú lieky, ktoré každý deň ľudský život zachraňujú.
To je určite jeden aspekt, z druhého hľadiska sa to zmenilo, konkrétne pre nás, tiež obrovským spôsobom. Zdravotníctvo u nás bolo predsa len veľmi tradičné, založené na osobnom kontakte našich reprezentantov s lekármi i okolím. Museli sme sa odvtedy zo dňa na deň strašne digitalizovať, a to v internej, ako aj externej komunikácii. Musím povedať, že to prebehlo prekvapivo hladko a dobre, naši zamestnanci sa na to adaptovali veľmi rýchlo a agilne.
Aké lieky dovtedy Česi chceli a ako sa to zmenilo v distribúcii? Všetci chcú vakcínu. Na začiatku sa napríklad označilo niečo ako preventívne a ľudia to hneď vykúpili. Vnímate nákup alebo výrobu inak?
Čo sa týka nášho portfólia, doň sa to až tak nepremietlo, pretože my sa špecializujeme na onkologickú liečbu a na takzvané centrové liečivá, čo sú vysokošpecializované liečivá na chronické a komplikované ochorenia. To nie sú veci, ktoré si môžete kúpiť bez predpisu v lekárni. V portfóliu nemáme veľa vitamínov a liekov bez predpisu, zaoberáme sa predajom liekov na predpis. V týchto oblastiach, samozrejme, nejaké dopady boli, ale nijako dramatické.
To, v čom vnímame posun, je oblasť očkovania. Sme jedna zo štyroch hlavných firiem, ktoré produkujú vakcíny. Zatiaľ čo kedysi dochádzalo k tomu, že sa preočkovanosť populácie znižovala, teraz do budúcna predpokladáme, že by sa to mohlo zlepšiť, pretože predsa len povedomie o vakcínach a celková percepcia benefitov vakcín sa vďaka verejnej diskusii zlepšili. Ak to štát i my uchopíme dobre a dokážeme ľuďom vysvetliť benefity očkovania, myslím si, že toto sa môže do budúcna ešte zlepšiť.
Nakupujete ich tiež alebo ich vyrábate?
Nie, my nemáme vakcínu proti Covidu.
Prečo?
To je myslím hrozne zaujímavý aspekt. Vzhľadom na neistú profitabilitu do budúcna, keď sa pozrieme na priemysel, tak nechcem hovoriť, že všetky, ale veľmi veľa firiem začalo vyrábať kandidátne vakcíny. Je to technologicky a vedecky zložitý proces. Na začiatku bolo asi päťdesiat kandidátnych vakcín, my sme z toho mali dve. Bohužiaľ sme ale nakoniec museli od vývoja upustiť, pretože sa ukázalo, že kandidátna vakcína nemá dostatočnú imunitnú odpoveď. Ale skúšali sme to.
Kandidátna vakcína znamená, že je v testovaní?
Áno. Vo veľmi krátkom časovom období sme všetci skúšali nejakým spôsobom vyvinúť vakcíny na Covid. Niekomu sa to podarilo, niekomu nie, tým ale len reflektujem, aký zložitý proces to je. Na začiatku bolo zhruba päťdesiat rôznych firiem, teraz je z nich úspešná len hŕstka.
Žiadna z nich ale nie je česká.
Je to tým, že je to skutočne nesmierne komplikovaný proces, je tam naozaj potrebné veľmi veľké vedecké know-how, produkčné kapacity. Nie je to vôbec jednoduché ani pre zavedenú veľkú medzinárodnú spoločnosť.
Necháte sa vy osobne očkovať?
Ja sa nechám určite, len čo to pôjde.
Nemáte strach?
Nie, absolútne nie. Ak mám z niečoho strach, tak je to Covid a jeho následky. Ukazuje sa, že nielen priebeh, ale i následky môžu byť veľmi závažné. Môže dochádzať k poškodeniu pľúc, mnoho ľudí má potom kardiovaskulárne problémy. Myslím si, že ak si porovnáte pre a proti, tak nejaké potenciálne nežiaduce účinky sú v porovnaní s ochorením úplne marginálne.
Aké myslíte, že by mohli byť nežiaduce vedľajšie účinky vakcíny?
Neviem, nie je to náš produkt. Bohužiaľ, nečítala som SPC, sú to ale tradične opisované príznaky po očkovaní. Nie som ale lekárka. Druhá vec je, že mám deväťdesiatročných prarodičov v dôchodkovom veku a už len to, že by som sa nimi chcela ďalej vídať, je pre mňa dostatočnou motiváciou, ak to nič iné okrem vakcíny nedovolí. To je pre mňa asi ešte dôležitejší aspekt, skôr než moje zdravie je dôležitejšia ochrana mojich blízkych.
Rovnako tiež ale nevieme, akú má vakcína účinnosť a za ako dlho. Ja sama som voči tomu stále skeptická, taký názor má aj mnoho ďalších ľudí. Hovoria, že to môže viac uškodiť než pomôcť, že je to zbytočné, keď o pol roka už nebude mať vakcína účinnosť.
Nemyslím si, že je to zbytočné. Je tam aspekt ochrany ostatných a kolektívnej imunity, teda čím viac ľudí je zaočkovaných, tým menej sa vírus šíri. Ďalšia vec je, že nikdy neviete, čo s vami ochorenie urobí a akým spôsobom ho prekonáte. Skutočne naň každý deň umierajú desiatky tisíc ľudí po celom svete, to je nesporné.
Ako by si mal smrteľník predstaviť, koľko peňazí toto všetko stojí, a platí to štát?
Neviem, koľko za to platí štát, k týmto informáciám nemám prístup. Viem ale, že vývoj všetkých liečiv a vakcín stojí miliardy dolárov. Keď sa pustíte do výskumu kandidátneho lieku alebo vakcíny, tak sú na začiatku mnohomiliardové dolárové investície a nikto vám nezaručí, že to vyjde a vzíde z toho vakcína.
Hovorili ste, že vaša spoločnosť niečo také vyvíja.
My, samozrejme, vyvíjame inovatívne liečivá vo všetkých oblastiach.
To znamená, že ročne sa preinovuje koľko miliárd dolárov?
V roku 2019 to bolo 186 miliárd dolárov. Pre porovnanie je to trojnásobok rozpočtu ČR za rovnaké obdobie.
Dobré je, že zisk máte.
Ono sa to z niečoho financovať musí, prostriedky na začiatku byť musia. Skutočne stojí obrovské množstvo investícií vôbec sa dostať ku kandidátnej molekule alebo vakcíne a potom ju ešte uviesť do života.
Spomínali ste, že nás čaká ešte mnoho pandémií. Čo ste tým chceli povedať?
Možno som to mala formulovať tak, že skôr musíme počítať s tým, že niečo také je možné. Príchod pandémie odhadovalo mnoho vedcov ešte pred Covidom, nie je to žiadne nóvum. Je to niečo, s čím musíme počítať a ideálne sa poučiť zo súčasnej situácie tak, aby sme na nedajbože ďalšie mohli reagovať oveľa flexibilnejšie a s väčšou rozvahou.
Myslíte si, že život s rúškom a dezinfekciou budeme už žiť navždy?
Ja osobne dúfam, že nie. Tým, že prijmeme logiku očkovania, tak v nejakej fáze bude populácia natoľko preočkovaná, že už to nebude potrebné. Vírus sa nejakým spôsobom eliminuje a dôjde ku kolektívnej imunite. To znamená, keď sa presiahne počet zaočkovaných jedincov v populácii, je to okolo sedemdesiatich, osemdesiatich percent, tak potom dôjde k tomu, že existuje kolektívna ochrana pred vírusom. Aj pre ľudí, ktorí sa očkovať nemôžu z dôvodu imunokompromitujúcich zdravotných stavov a podobne.
Vyštudovali ste politológiu. Preč vás láka prostredie liečiv?
Celú svoju kariéru pôsobím v oblasti externých vzťahov, to znamená v oblasti komunikácie s verejnosťou, najmä so štátnou správou, štátnou sférou. Zdravotníctvo je úplne unikátne v tom, že obhajujete skvelú kauzu. Mojou prácou je predovšetkým obhajovať práva pacientov, zaisťovať lepší prístup k liekom pre českých pacientov, aby mali tie najlepšie možné dostupné lieky. Je to úžasná práca v tom, že vidíte, že produkty, ktoré vytvárame, inovujeme a vyvíjame, zachraňujú životy každý deň po celom svete. Máme spočítané, že liečime v Českej republike českými liekmi asi pol milióna obyvateľov.
Je náročné komunikovať so štátnou sférou?
Tým, že mám skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobenia a z politológie, tak mi to náročné nepripadá. Svoju prácu prirovnávam k tlmočeniu z jedného jazyka do druhého, teda z biznisového do politického a naopak, pretože nie vždy sú si tieto dva svety schopné porozumieť. Je to most medzi biznisom a štátnou správou, veľmi ma to baví. Vidím, prečo je tá práca dôležitá a zásadná, snažím sa ju priblížiť takzvaným stakeholderom na druhej úrovni. Na druhú stranu sa zase snažím pochopiť percepciu ľudí na druhej strane, aké majú oni priority a že i oni majú samozrejme svoju optiku, ktorou je potrebné sa na veci takisto pozerať.
Máte príklad nejakého skutočného prípadu, keď ste týmto pacientovi zachránili život?
To nesmieme zverejňovať.
A viete vy osobne o niekom takom?
Viem.
Počas Covidu, najmä na začiatku, boli ostatné ochorenia veľmi zahnané do úzadia, napríklad rakovina. Ako to vnímate vy zo svojho profesijného pohľadu?
Pandémia Covidu prehádzala priority vo všetkých odvetviach a sektoroch. U nás v spoločnosti si myslím, že sa zameranie nestratilo, stále pokračujeme, ako môžeme. Došlo samozrejme k nejakému obmedzeniu, napríklad klinických štúdií, pretože bol obmedzený prístup k pacientom. To je aspekt, ktorý sa deje po celom svete. Nedávno som si pozerala nejaké štúdie, ako konkrétne to ovplyvnilo vedecký výskum, a samozrejme už len tie opatrenia ako home office výskum veľmi spomalili. Štátne investície do univerzitného výskumu sa nejakým spôsobom tiež zmenili. Je to skôr niečo, čo uvidíme z dlhodobého hľadiska, ako veľmi sa výskum spomalil, ak vôbec.
Celkovo by som ešte rada zdôraznila prevenciu, ktorej sa tiež veľmi venujem. Myslím si, že často zabúdame na úplne jednoduché veci a mnohým ochoreniam sa dá predchádzať pomerne jednoduchými pravidlami a prístupom k životu. Je napríklad preukázané Svetovou zdravotníckou organizáciou, že zhruba štvrtina až tretina onkologických ochorení je preventovateľná tým, že sa budeme viac hýbať, nebudeme fajčiť a budeme sa dobre stravovať. Takto by sme mali pristupovať k životu a nečakať potom na existenciu nejakej pilulky, ktorá nás zachráni.
Ako vaša práca ovplyvňuje súkromný život? Máte nejaký alebo práca v nadnárodnej firme nedáva súkromiu priestor?
Moja práca je síce náročná, ale veľmi uspokojivá. Aj vzhľadom na pandemické opatrenia pozorujem v poslednom čase zmenu v zmysle prelínania súkromného a pracovného života. Nevediem život v štýle práca od 9. do 17. hodiny a od 17. hodiny zvyšok života. Rovnováha medzi osobným a pracovným životom pre mňa znamená, že sa tie dve zložky vzájomne dopĺňajú, čo sa prejavuje tak, že robím to, čo je práve potrebné a keď je to potrebné. Neriešim napríklad prácu v neskorých hodinách, na druhú stranu ale potom nemám výčitky, keď si idem uprostred dňa zabehať, kým je ešte svetlo, alebo si zájdem na nákup so slúchadlami na ušiach a počúvam telekonferenciu. Mám výhodu v tom, že MSD je v tomto ohľade veľmi pokroková spoločnosť.
Čo teda robíte vo voľnom čase?
Snažím sa kompenzovať hodiny sedenia, ideálne každodenným športom. Som vášnivá čitateľka a najviac si oddýchnem pri sporáku, napríklad dlhým varením bolonskej omáčky.
