Nedávno sa skončila druhá séria unikátneho sociálneho experimentu Svatba na první pohled. Vybratí nezadaní odvážlivci sa v ňom stretli so svojím možným životným partnerom prvýkrát až pred oltárom. Všetko prebiehalo pod stálym dohľadom televíznych kamier a lásku hľadala veda. Jednou z vybratých neviest bola i Klára Prošková, ktorá sa v rozhovore pre LP-Life.sk podelila o svoje zážitky a pocity na ceste pri hľadaní budúceho partnera. Dozvedeli sme sa, ako sa do takej reality show dostala, čo všetko prežívala a čo jej experiment priniesol. V súčasnosti tvorí so svojím partnerom jediný pár, ktorému to „klape“ a vzťah stále utužujú. Evidentne ich spolužitie baví.
Priznám sa, že to nebol úplne môj nápad, prihlásila ma sestra. Takže ja som už potom len rozmýšľala, či do toho pôjdem alebo nie. Nakoniec som šla, pretože som si povedala: tak prečo nie?! Skôr bolo viac dôvodov, prečo ísť než neísť.
Myslím si, že som určite dominantná. Teda, ako v čom. A čo sa týka mojej polovičky? Nemohla by som mať rovnako dominantného partnera, ako som ja. Nerobilo by to dobrotu, takže som určite rada, keď mi načúva, než keď ma úplne počúva.
Tesne pred tým, než som šla do experimentu, som nemala žiadny extra dlhý vzťah. Ale dlhodobý vzťah som už zažila. Stroskotal na tom, že naše cesty sa tak nejako prirodzene rozišli, pretože každý od toho vzťahu očakával niečo iné.
Myslím si, že ma vybrali, pretože som celkom výrazná osoba. A čo som cítila, keď ma vybrali? Na jednu stranu úľavu a na druhú stranu stres. Priznávam, že to bola jedna z takých tých najhorších chvíľ, keď som čakala na rozhodnutie.
Aké pre teba boli vedecké testy? Oňuchávať oblečenie, hodnotiť mužov – bavilo ťa to? A bola si naozaj zodpovedná?
Určite to bolo zaujímavé. Čo sa týka oňuchávania tričiek, to mi veľmi príjemné nebolo. Keď sme mali test atraktivity, tak som to strieľala naozaj tak, ako mi boli muži na obrázkoch sympatickí podľa vzhľadu. Nijako viac som o tom nepremýšľala. Fakt som to strieľala, ale myslím, že som to určite brala zodpovedne.
Myslím si, že to vôbec nie je ľahká cesta, s niekým sa zoznámiť. Nie som úplne zástankyňa rôznych zoznamiek, ale nie je sa kde zoznamovať. Takže skôr spoznať nových ľudí cez priateľov a nebáť sa toho. Nemyslím si, že to je jednoduché.
Áno, stretla. Tiež som sa stretla s človekom, ktorý sa vydával za niekoho iného, čo je, bohužiaľ, v tejto dobe asi bežné.
Ja som sa nebála, pretože mi nič iné nezostalo, len povedať to „ÁNO“. Keby som sa bála, tak by som do toho vôbec nešla.
Určite to bolo zaujímavé a musím povedať, že čo sa týka mňa a Michala, nemala som úplne pocit, že by sme sa fakt nepoznali. Veľmi mi pomohlo, že sme mali možnosť sa spolu rozprávať a ja som na prvý šup na Michalovi spoznala, že nie je žiadny podvodník. Proste, že mu môžem veriť a nie je to falošný človek. Takže pre mňa to vlastne bolo viac-menej jednoduché.
Ako jeden z veľmi mála párov ste spolu okamžite žili naplno. Si taká aj v živote, že proste keď sa ti niekto páči, ideš na vec?
Určite som taká. Nie som zástankyňa toho, že ľudia spolu musia nejaký čas žiť, aby až potom mohlo k niečomu prísť a mohlo sa to posunúť. Proste pre mňa by to bola strata času. Tak to vidím ja.
Za mňa rozhodne áno. Ak má človek čisté svedomie sám pred sebou a nehanbí sa ukázať, aký v skutočnosti je. Takže za mňa určite áno.
Bola som zvyknutá žiť dlho sama. Žiť zrazu v páre bolo na jednu stranu celkom fajn a na druhú stranu to bolo pomerne ťažké. Veľmi sme sa navzájom nepoznali, ani v tom bežnom živote, a sledovali sme jeden druhého. Bolo to vlastne to jediné, čo sme mali na práci, sledovať jeden druhého. A nie vždy to bolo úplne jednoduché.
Určite mi to napadlo. Bolo to v momente, keď som si prešla celkom veľkou osobnou krízou. Bolo to hneď po skončení natáčania, keď to zo mňa všetko tak nejako spadlo. V tú chvíľu som si uvedomila, že neviem, čo chcem. Takže áno, napadlo mi to.
Priznám sa, že som sa naučila neplánovať dopredu. Snažím sa žiť prítomným okamihom a tak, ako to chcem ja a pre seba. Tým, čo cítim, že je pre mňa najlepšie. Práve tak sa snažím žiť. Čo sa týka zatiaľ mňa a Míšu, tak nemám žiadne plány do budúcna. Proste tak, ako to má byť, tak to bude.