S Michaelom Obrtelom sme sa stretli až na tretíkrát. V čase, keď sme si dohovárali schôdzku, mal toho dosť na práci. Hokejisti tímu Rytíři Kladno v tom čase hrali významné zápasy, a tak potrebovali mať svojho kondičného trénera stále po boku. Nakoniec náš spoločný čas vyšiel a v rozhovore pre LP-Life.sk sa dozviete niečo málo nielen zo zákulisia kladenských hokejistov a ich fyzickej príprave, ale aj zaujímavosti o tom, ako sa Michael Obrtel, muž plný energie a elánu, dostal do Kladna rovno z Kanady. Rozhovoril sa aj o súčasných tréningových trendoch vrcholových športovcov, správnom dýchaní i potrebnej relaxácii. A prezradil, čo obdivuje na Jaromírovi Jágrovi.
Ste kondičným trénerom hokejového klubu Rytíři Kladno. Koľko sezón sa už staráte o kladenských hráčov a aká bola vaša cesta práve sem, do Kladna?
Tento rok dokončujem svoju piatu sezónu v realizačnom tíme Rytířov Kladna a moja cesta viedla z Fakulty telesnej výchovy a športu, kde som absolvoval bakalárske a magisterské štúdium. Počas magisterského štúdia som sa ešte dostal na polročnú stáž do Kanady. Keď som sa vracal, tak ma oslovil pán tréner Milan Hořava. A odvtedy už som vlastne zostal tu.
Staráte sa o čo najlepšiu fyzickú kondíciu hokejistov z Kladna. Aký je v tomto smere súčasný trend a ako prebiehajú tréningy?
Trend je teraz asi taký, že hra sa zrýchľuje. Takže dominantná je v nej rýchlosť. Všetko v tréningu na ľade sa samozrejme robí vo veľkých rýchlostiach. Čo sa týka kondičnej prípravy, tak tam je trendom to, aj keď ide o tímový šport, že sa snažíme všetko individualizovať pre jednotlivých hráčov. Každý z nich má samozrejme iné limity, históriu zranení, takže sa snažím tréningy čo najviac prispôsobovať hráčom na mieru.
Ja sa trošku vrátim do histórie, do minulého roka. My sme vlastne museli jazdiť na vonkajšie klzisko. Takže minuloročné tréningy prebiehali sčasti aj vonku, pretože sme nemohli byť vo vnútorných priestoroch. A čo sa týka zvyšku sezóny, veľmi nás ovplyvnilo to, že na zimáku neboli diváci. Takže zápasy boli komplikované. Ale tréningový proces sa kompletne tak akosi vymenil. Niekedy sme boli rozdelení na skupiny, pretože sme museli dodržiavať vládne nariadenia. Ale inak, okrem toho, že sme museli jazdiť na vonkajšie klzisko, sa nezmenilo nič.
Koronavírusová doba okrem iného zaútočila na dôležitý ľudský orgán, a tým sú pľúca. Ako veľmi dôležitý je tento orgán pre vrcholových športovcov, konkrétne hokejistov?
Ľadový hokej je hra, pri ktorej sa strieda vysoké zaťaženie s tým nižším. Keď si chalani sadajú na striedačku, tak samozrejme pri tých 30 až 45 sekundách potrebujú, povedal by som, slušnú kapacitu pľúc. A tiež ju musia vedieť dobre využiť, aby sa na ľade mohli pohybovať. Zároveň je dôležité, keď potom prídu zo striedania na striedačku, aby sa vedeli vydýchať. Takže, samozrejme, pľúca sú dôležitý orgán pre hokej.
Kapacita sa dá ovplyvniť skôr pravidelným pohybom, čo, samozrejme, pre nás znamená tréning na ľade. Ten, kto má kapacitu trošičku nižšiu, tak sa dá so mnou dotrénovať aj na suchu. Tiež sa snažím chalanov motivovať aj k tomu, aby sa hýbali aj mimo ľad. To znamená akýkoľvek pravidelný pohyb. Prechádzka, beh, výjazd na bicykli… Pretože akýkoľvek pohyb pozitívne ovplyvňuje kapacitu pľúc.
Tak to asi nadviažem, pretože kapacita je nesmierne dôležitá a zároveň je potom tiež dôležité jej využitie. S kapacitou pľúc súvisí aj schopnosť správneho dýchania, konkrétne to znamená urobiť správne „dychovú vlnu“. Samozrejme, nie je to nič jednoduché, je to dosť náročné a učí sa to najprv v pokoji. Ale keď má človek túto praktiku dobre zmáknutú, tak ekonomika dýchania je proste ten prvý benefit v zápase i na tréningu.
Učí sa najprv v ľahu a nádych najprv prebieha do brucha, potom do hrudníka a vracia sa späť. Preto sa tomu vraví „dychová vlna“. Je náročné to navnímať a človek sa na to musí sústrediť. Preto je lepšie vykonávať tréning technikou jeden na jedného.
Hokejisti si často pred nástupom na ľad zo striedačky aplikujú nádychom nosom čpavok, lepšie povedané čpavkovú soľ. Čo to robí s organizmom? Kedysi šlo o liečebnú metódu na preberanie omdlievajúcich. Na čo je to dobré? Pomáha táto metóda alebo skôr škodí?
Momentálne je to predmetom výskumu. Zrovna na to robil výskum jeden môj kamarát z lekárskeho štúdia. Nerobí to pre hokejistov, ale pre vojakov. Skúmali to u spánkovej deprivácie a zistili, že šnupacia soľ nemá vôbec žiadny vplyv na výkonnosť ani na žiadne kognitívne funkcie. Znamená to, že je to stále predmetom ďalšieho bádania. Myslím si, že to nejakým spôsobom preberie nervovú sústavu, ale určite to funguje aj v rámci istého placeba. Rovnako ako keby sme si dali nejakú tú kávu s tým, že nás to nakopne. Myslím si, že je to rovnaké. Šnupacia soľ nás tiež nakopne, ale že by to malo zvýšiť výkonnosť, to nie je zatiaľ potvrdené. Takže tak.
Máte nejakú skúsenosť so situáciou, že mal vrcholový športovec v dôsledku vysokého športového nasadenia problémy s dýchaním alebo nejaké závažné zdravotné ťažkosti s pľúcami?
Vyslovene takú skúsenosť nemám. Každopádne ľadový hokej a samozrejme i klzisko je špecifické prostredie, v ktorom hráči dýchajú. Myslím tým, že nie sme vonku, nie je tam žiadny čerstvý vzduch a teplota sa tam pohybuje tak okolo 0 °C, takže je to chladné prostredie. U niektorých hráčov môže dôjsť k javu, ktorý sa nazýva „hokejové pľúca“ alebo k astmatickému záchvatu, ale ja sám s tým nemám u nikoho žiadnu väčšiu skúsenosť.
Správne použitý dych je dôležitý aj na upokojenie a sústredenie organizmu, nielen pri podávaní vrcholových športových výkonov. Trénujete s hokejistami aj taký druh dychových techník? A kedy by ich mali vedieť využiť?
Vlastne sa vraciame k otázke, v ktorej sme sa bavili o ekonomike dychu a „dychovej vlne“, ktorá slúži nielen pri záťaži, ale aj pri regenerácii. Môže sa teda využiť ako relaxačná technika. Hráčovi pomôže aj počas striedania, keď sa dobre vydýcha a je potom čerstvý na ďalšie striedanie a ďalšiu tretinu.