Rýchla spoveď – kostymérka Stáňa Šlosserová: Angelina Jolie je priama a presne vie, čo chce

Ako vyzerá vaša práca v čase adventu a koronavírusu?

Tento rok je pre mňa rokom, keď som sa z prostredia „offlinu“, ktorý bol pre moju prácu doteraz zásadný, presunula takmer úplne do sveta online komunikácie. Premýšľala som, ako robiť prácu, ktorú milujem, ďalej aj v situácii, keď je náš život momentálne presne vymedzený mantinelmi opatrení, ktoré je nutné dodržiavať. Zistila som, že časť toho, čo som celé roky robila tvárou v tvár, môžem robiť s využitím technológií. Natáčanie filmov bolo pozastavené alebo výrazne obmedzené, zamerala som sa preto na stylingové konzultácie, ktoré som prispôsobila online prostrediu. V štandardnej situácii navštevujem pri osobnom stylingu svojich klientov u nich doma, šatník triedime na mieste a spolu tiež vytvárame kombinácie oblečenia na rôzne ročné obdobia. Toto robím aj teraz, keď nie je možné stretávať sa, len som sa musela naučiť a trochu si „vychytať“ formu online stylingu tak, aby som vyhovela každému, kto oň má záujem. Vyskúšala som to najskôr asi na šestici svojich známych a podľa reakcií sa to celkom podarilo. Ľudia si teraz túto moju online službu objednávajú.

Čo všetko je na to potrebné?

Prodej bytu s balkónem, Smetanovo nábřeží, Praha 1

Show property

Stačí iPad, telefón, počítač alebo notebook, čokoľvek, kde je kamera, cez ktorú sa môžeme vidieť. (smeje sa) Stretnutie sa začína malou prípravou, počas ktorej klientom najskôr pošlem prehľad toho, čo budú potrebovať, aby sme boli efektívni a aby odo mňa dostali to, čo skutočne chcú a potrebujú. Znamená to hlavne mať pri našej konzultácii oblečenie na dosah, zaistiť aspoň dvojmetrový odstup od kamery, zrkadlo a telefón alebo foťák, na ktorý si vytvorené outfity odfotia. V dohovorený deň a hodinu potom už len dostanú link na naše spojenie a môžeme ísť na to! Mnoho ľudí totiž nevie, ako oblečenie kombinovať, a často tak dochádza k známej situácii – plná skriňa a aj tak nevedia, čo na seba. Pri našej konzultácii sa preto zaujímam o ich najobľúbenejšie kúsky a tiež o tie, ktoré si kúpili, pretože sa im páčili, ale nevedia, ako ich nosiť. Spoločne potom skúšame rôzne kombinácie a nakoniec máme rovno hotové varianty outfitov na rôzne príležitosti.

To musí byť oveľa náročnejšie.

Vlastne okrem toho, že sa s klientmi teraz nestretávam osobne, to zodpovedá tomu, ako pripravujem a robím osobný styling aj v štandardnej situácii. Náročnejšie to s touto online formou bolo hlavne na začiatku, keď som premýšľala, ako to urobiť, aby stretnutie nestratilo nič z príjemnej atmosféry, ktorá je pre mňa zásadná. Je dôležité, aby si to klient užil a mal dobrý pocit z nového šatníka. Teraz už to mám vychytané. (smeje sa) Online styling so mnou trvá deväťdesiat minút.

Majú o to ľudia záujem i v tejto dobe?

Zistila som, že je veľa tých, ktorí rovnako ako ja premýšľajú o tom, čo nosia a čo o nich oblečenie vypovedá, ale odmietajú mať skrine plné vecí. Práve naopak, úplne vedome si šatník skladajú z kúskov, ktoré im budú slúžiť pri akejkoľvek príležitosti a hlavne niekoľko rokov bez „straty šmrncu“. A to je tiež to, čo sa snažím ľudí učiť. Vidím totiž rozdiel medzi nakupovaním oblečenia a investovaním do šatníka. Namiesto neustáleho nakupovania zbytočných kusov odevov, ktoré nás zlákajú napríklad len akčnou cenou, je lepšie investovať do kvalitných základných kúskov, z ktorých vyskladáme fungujúci šatník. Hovorím teraz o tzv. kapsulovom šatníku, čo nie je nič iné ako skriňa obsahujúca základné kúsky od spodnej bielizne cez tričká, košele, nohavice, šaty či obleky až po zvršky a topánky, zakončená doplnkami v podobe opaskov, kabeliek, šperkov a pokrývok hlavy. Vyzerá to ako veľká veda a investícia, ale zložité to nie je. Zhruba z dvadsiatich základných kusov je možné urobiť napríklad šesťdesiat rôznych kombinácií. Svojím klientom radím premýšľať o obliekaní z pohľadu ich zamestnania, koníčkov či spoločenského života a podľa toho skladáme ich šatník tak, aby pokryl každú z týchto príležitostí. Ak potrebujú nejaký z chýbajúcich kúskov dokúpiť, spíšeme zoznam a rada im poradím, kde ich kúpiť. Od unáhlených nákupov sa snažím odrádzať, odporúčam počkať si na príležitosť, keď je možné zaobstarať si oblečenie v najvyššej prémiovej kvalite v rámci špeciálnych akcií aj od tých najznámejších značiek za výhodnejšiu cenu.

Ako vás klienti nájdu? V Česku vaše meno medzi stylistami známe nie je, šíri sa vaša povesť medzi ľuďmi ústnou ľudovou slovesnosťou?

Máte pravdu, najčastejšie sa ku mne noví klienti dostanú na odporučenie tých existujúcich, ktorí už so mnou majú skúsenosť. V poslednom čase sa ale stáva, že ma oslovujú aj členovia z mojej skupiny, ktorú som založila na Facebooku a v ktorej pravidelne komunikujem s fanúšikmi. Som naozaj viac známa za hranicami, ale to najmä ako kostýmová výtvarníčka, pretože pracujem najmä s producentmi zahraničných filmov. Osobne ma tak poznajú zahraniční producenti, v ktorých kruhoch sa pohybujem, a nájsť ma možno aj v medzinárodnej filmovej databáze. V Česku o mne vedia len priatelia z filmovej a televíznej brandže, s ktorými občas tiež spolupracujem.

Skrátka nie ste toľko v povedomí českých producentov, a preto si vás nevyberajú?

Neviem, či je to pre to, alebo je za tým niečo iné. Možno si myslia, že som nafúkaná. (smeje sa) Moja filmová profesijná dráha je spojená s projektmi mimo český trh, prípadne sa ho týka len lokáciou, keď sa nejaký zahraničný film natáča u nás a ja na ňom práve pracujem. Vybrala som si túto cestu a nič neľutujem. Priniesla mi stretnutia s úžasnými ľuďmi, s ktorými by som sa inak nemala šancu stretnúť. To ale neznamená, že by som sa práci s českými produkciami vyhýbala. Ponúk z Česka si vážim, o ich prijatí, rovnako ako u tých zahraničných, ale rozhoduje mnoho okolností. Začiatkom roka som napríklad vyhrala konkurz na kostýmového výtvarníka jedného zahraničného seriálu, pandémia ale projekt zastavila, a tak sa medzitým začala rozvíjať moja online kariéra…

Takže ste začali robiť stylistku, pretože ste nemohli natáčať filmy?

Ako stylistka pracujem už roky, osobný styling som ale robila prevažne pre svojich kamarátov alebo na odporúčanie pre niektoré osobnosti zo sveta biznisu či umenia. A niekedy sa stalo, že ma oslovili v rámci filmu, keď napríklad producentka potrebovala poradiť so svojím osobným šatníkom… Najčastejšie som tak pracovala pre tých, ktorí ma poznajú alebo o mne vedeli, prípadne to boli známi od ľudí z brandže. Tento rok nás všetkých postavil pred nové výzvy, toto moje zameranie sa na styling sa trochu viac roznieslo medzi ľudí a ja som sa zrazu profesijne ocitla v online svete. Prispelo k tomu aj založenie mojej facebookovej skupiny Zrcadlo stylu, kde môžem zúročiť všetky svoje skúsenosti a pomáhať ľuďom so všetkým, čo ich v oblasti obliekania a štýlu zaujíma. Otvorilo mi to zároveň ďalšie možnosti, aby som ani do budúcna nebola odkázaná len na to, čo robím pri filme, a mohla sa živiť aj inak. Záujem ľudí o vstup do skupiny ma až prekvapil, len niekoľko málo dní od založenia ich tam bolo asi cez tisíc a stále sa prihlasujú ďalší. Fanúšikom sa u mňa na stránke i v skupine páči, že im ukazujem, čo s čím nosiť, radím im, ako správne obliekať prípadné telesné disproporcie, alebo vhodne zdôrazniť prednosti. Vznikli z toho tzv. prezliakačky, ako im moji fanúšikovia pekne vravia. (smeje sa) Pravidelne pridávam tiež rôzne praktické tipy a triky, ktoré som si v priebehu rokov sama vyskúšala na filmovom pľaci, a zoznamujem členov svojej skupiny s jednotlivými dress codemi a inšpirujúcimi osobnosťami. Snažím sa, aby u mňa vždy našli niečo zaujímavé. Teší ma pocit, že robím niečo užitočné. Príďte sa pozrieť, pozývam vás!

Koľko rokov sa už pohybujete vo filme?

Viac než dvadsať rokov. Moje úplne prvé stretnutie s veľkým filmom bol projekt Mission Impossible. Na ňom som vtedy pomáhala zadarmo, ale s veľkým zaujatím. Ten ma potom, aj vďaka osobnému odporučeniu filmového producenta Terenca A. Clegga, dostal k prvej oficiálnej pozícii v kostýmovom tíme a prvému skutočnému filmovému honoráru.

Ako by ste zhodnotili tých dvadsať rokov? Prečo si myslíte, že ste taká úspešná?

Popravde, to, kam som sa vo filme v rámci svojho odboru dostala, pripisujem súhre niekoľkých faktorov. Som veľmi pracovitá, nerobí mi problémy začínať takzvane od piky, rýchlo sa učím a veci vidím viac pozitívne než negatívne. Navyše, užívam si to, čo robím, a dbám na férovú komunikáciu i vzájomný rešpekt a úctu k práci iných. Nie som dokonalá a stále je čo zlepšovať. Viem ale, o čom moja práca je, a rozumiem jej naozaj dobre.

Ktorá skúsenosť zo zahraničia pre vás bola zásadná, ktorá vás najviac naučila?

Každý projekt znamenal cestu, ktorú som musela prejsť, len s inými okolnosťami. To, čo som sa za tie roky naučila, ale nebolo len o filmovom priemysle ako takom či kostýmoch, ktoré sme robili. Bolo to najmä o ľuďoch, s ktorými som pracovala, a o mne samej. Zo všetkého najviac ma to totiž naučilo nájsť samu seba, veriť svojim schopnostiam a nebáť sa ukázať to, čo viem. Zásadný skok v mojom profesijnom živote bol film Gladiátor, vďaka ktorému som sa potom dostala k práci na filme Čierny jastrab zostrelený, a potom sa to už nabaľovalo. Pracovala som s hercami, ako sú Russell Crowe, Angelina Jolie, Johnny Depp, Richard Gere, ale tiež Jeremy Irons, Morgan Freeman, Joaquin Phoenix, Jessica Chastain či Orlando Bloom, John Malkovich, Michael Douglas či Harvey Keitel.

To sú obrovské mená. Dokážu vysloviť vaše meno?

Áno. Vždy sa spýtajú, ako sa vyslovuje. Tiež sa ich pýtam, ako ich mám oslovovať. Keď sme boli na rovnakej vlne, požiadali ma napríklad, aby som im hovorila tak, ako im hovoria doma ich blízki. Z povahy mojej práce kostýmovej výtvarníčky i osobnej kostymérky sú vzťahy s hercami svojím spôsobom veľmi osobné a mne záleží na tom, aby sa so mnou cítili príjemne a uvoľnene.

Nie všetci ale asi vedia, kde je Česká republika.

Na začiatku dosť často nie, ale v priebehu natáčania, keď spolu trávime veľa času, sa o moju domovinu aktívne zaujímajú.

Povedal vám niekto z týchto slávnych, že nechce, aby ste ho obliekali? Že sa s vami necíti komfortne?

Taká situácia sa mi ešte nestala. Naopak, mám opačnú skúsenosť. Dostala som ponuku na kostýmy pre zahraničný film, ktorú som nemohla pre vtedajšie pracovné vyťaženie prijať, ale hlavná hviezda si ma vyžiadala „aspoň“ za osobnú kostymérku, čo som, samozrejme, neodmietla.

Vracali ste sa do Česka, alebo ste žili tam, kde sa natáčalo?

Vracala som sa, základňu mám tu. Pri práci na zahraničných filmoch to býva tak, že filmovaním strávite mimo domov pokojne niekoľko mesiacov. Sú to prípravy, potom natáčanie a nakoniec likvidácia. Napríklad s filmom Čierny jastrab zostrelený som žila pol roka v Maroku, z toho najviac času v púšti… Kto by si to ale neužíval, keď tam boli i skvelí chalani ako Orlando Bloom, Ewan McGregor či Tom Hardy. (smeje sa) Po natáčaní sa potom vraciate domov alebo naň nadväzuje hneď zase ďalší projekt. Taký už je život pri filme.

Bolo to pro vás ťažké, nechať za sebou na pol roka celý svoj život v Čechách?

S filmami som začínala vo svojich dvadsiatich rokoch, keď som ešte nemala deti. Cestovanie po svete a dlhší čas mimo domov preto pre mňa problém neboli, najviac veľkých filmových projektov som robila práve v období „predmaminkovskom“. Po narodení detí som si dala niekoľkoročnú pauzu a prijímala len menšie a časovo menej náročné projekty. Ponuky starostlivo zvažujem a vlastne aj preto ma tešia zmeny, ktoré ma tento rok posunuli aj k online aktivitám.

Zostalo vám niečo z tých filmov na pamiatku?

Zostávajú mi hlavne pekné spomienky, fotky a od hercov dostávam osobné darčeky, ktoré si veľmi vážim. Mám tak okrem iného starožitnú retiazku s antik krabičkou od Johnnyho Deppa, ktoré mi vždy pripomenú chvíle pri práci s ním. Špecifickými darčekmi je známa Angelina Jolie, od nej mám sadu nožov, kde je vyryté poďakovanie. Malo to vlastne súvislosť s jej postavou vo filme Wanted, v rámci ktorého sme sa stretli. Vysvetlila som jej, že nože by sa nemali dávať ako dar, pretože by sme potom mohli byť tiež „na nože“, takže jej za ne musím zaplatiť aspoň jednu korunu, aby to vyzeralo ako obchod a my dve sme mohli byť naďalej v pohode. O takom „prísloví“ vôbec nevedela, ale súhlasila. (smeje sa) Práca s Angelinou je navyše tiež jednou z tých nezabudnuteľných. Je to veľká osobnosť, je priama a presne vie, čo chce, i to, ako má jej postava vyzerať. Pri kostýmových skúškach dokáže človeka konfrontovať, ale ak je človek pripravený presvedčivo s ňou diskutovať, počúva jeho argumenty.

Mnoho tých hercov natáča aj v Prahe, spomenú si na vás, keď sem prídu?

Spomenú. Napríklad s Owenom Wilsonom som pracovala v zahraničí a keď potom natáčal v Prahe, zavolal mi. Mnoho hollywoodskych hercov nemá na ľudí, s ktorými pracujú, priame telefónne spojenie, väčšina kontaktov na členov štábu je v produkčných telefónoch. Je to tak určite aj preto, aby sa čísla na najväčšie hviezdy nerozdávali na počkanie. Keď vás herci chcú kontaktovať sami, skúsia to najčastejšie práve cez produkciu, záleží ale na ich rozhodnutí, či dovolia, aby ste sa s nimi súkromne stretli, alebo nie. Na natáčaní trávime spoločne veľa času a vznikajú medzi nami samozrejme nejaké väzby. Keď ale prídu do Prahy s nejakým ďalším filmom, sú súčasťou nového tímu, s ktorým nemám skúsenosť, a to je potom zložitejšie sa spojiť. Našťastie, fungujú aj sociálne siete…

S kým ste sa stretli, keď sem prišli?

Napríklad s Orlandom Bloomom, s ktorým som pracovala na dvoch filmoch. Keď sme sa stretli prvýkrát, bol ešte herecké ucho a pamätám si, ako sme sa spolu smiali tomu, keď vravel, aké je „nemehlo“, pretože si v tele zlomil snáď už všetky kosti, pretože stále niekam padal. Po rokoch sme sa pri práci zišli znova, to už bol veľká hviezda, ale užili sme si to rovnako ako vtedy.

Nie je vám ľúto, že ste viac známa v zahraničí než tu?

Taký je život. Rozhodla som sa pre to ale dobrovoľne. Moja osobná i profesijná cesta nie je lemovaná len ružami, zažila som pády na dno i straty vrátane tých najťažších, ľudských. V situáciách, ktoré zažívam, som sa ale naučila nachádzať zmysel. Zahraničným projektom vďačím za to, že som vďaka nim schopná v tomto zložitom roku udržať svoju rodinu, peniaze len z domácich produkcií by nám na to asi nestačili. Keďže sa ale filmy teraz veľmi nenatáčajú a nemôžem za prácou cestovať, nakoplo ma to vymyslieť niečo nové a byť na filmových projektoch menej závislá. Verím však, že film so mnou bude aj naďalej.

Máte do budúcna niečo dohodnuté?

V januári by som mala začať pracovať na jednom zahraničnom seriáli. Ale o detailoch zatiaľ nebudem hovoriť.

Stáňa, veľmi pekne ďakujem za rozhovor.