Rýchla spoveď – kúzelník Ondřej Pšenička: Prekabátil som Davida Copperfielda

Kedy vám napadlo, že sa chcete venovať kúzelníctvu?

Keď som mal deväť alebo desať rokov a vôbec neviem prečo. Neviem, čo som kde videl, ale niečo som niekde vyskúšal a bavilo ma to.

Rodičia vám vtedy kúpili prvé karty alebo paličku?

Luxusní penthouse na Praze 1 - 226m, Praha 1

Show property

To nie, nič také. Zrazu mi napadla možnosť, že by mohol byť niekde nejaký kúzelnícky krúžok. Vtedy ešte fungovali Zlaté stránky, tak sme si tam najskôr s mamkou vyhľadali termín kúzla. Nakoniec sme zistili, že teta z Železného Brodu pozná jedného kúzelníka, ktorý tam organizoval majstrovstvá juniorov, a ten nám dal kontakt na tajomníka Českého magického zväzu, ktorý nám potom dal kontakt na niekoho, kto viedol kúzelnícky krúžok v Prahe. Tam som začal kúzliť.

Verili ste ako dieťa, že je to naozajstné kúzlo? Dnes vieme, že je na to nejaký trik, ktorý je nutné si osvojiť.

To sme vedeli už aj vtedy. (smeje sa)

Vážne? Ja by som v deviatich rokoch možno verila, že môžem niekomu pričarovať žabu na hlavu.

Myslím si, že možno tak v troch rokoch si môžete myslieť, že pričarujete žabu. Ale potom začnete robiť to, čo všetky ostatné deti, ktoré povedia „mami, teraz zmiznem, zatvor oči“, a bežia sa schovať za dvere. Nie je to žiadny zázrak. Kým ale veríte na Ježiška, tak tam asi nejaká možnosť je.

Kedy vám začalo byť jasné, že to bude vaša životná náplň a budete sa tým živiť?

Viem, že som s touto myšlienkou začal koketovať v škole, keď som začal byť úspešný na kúzelníckych súťažiach. Zaujímavé to bolo, keď som si tým začal zarábať peniaze, čo bolo od mojich trinástich rokov.

Pamätám si svoje prvé kúzelnícke vystúpenie. Bolo to v Ružovej čajovni a vtedy som za to dostal 700 korún (asi 27 eur, pozn. red.). Zdá sa mi, že to bolo na Mikuláša. Bolo to asi polhodinové predstavenie pre deti, robil som zvieratká z balónikov a podobne. Druhé vystúpenie už pre mňa bolo za neuveriteľné peniaze, to bolo na nejakom vianočnom večierku v galérii Mánes za 1 500 korún (asi 57 eur, pozn. red.). To bolo pre mňa ako pre malého chlapca úplne neuveriteľné.

Koľko beriete za vystúpenie dnes?

Keď zavoláte môjmu manažérovi s tým, že by ste ma chceli na večierok, tak je to nejakých pätnásť tisíc na hodinu (asi 573 eur, pozn. red.).

To ste sa posunuli o veľa.

Ono už je to nejaký ten piatok a tiež som sa trocha zlepšil. (smeje sa)

Prodej luxusní vily, Praha 6 - Nebušice – 312, Praha 6

Show property

Šli ste študovať kúzelníctvo aj do Ameriky. Ani som netušila, že také školy existujú. Kto to vedie, Copperfield?

Nie, ale sú tam špičky. Kúzelnícky svet je skutočne dosť podobný tomu napríklad z Harryho Pottera. Máme vlastné kúzelnícke vydavateľstvo. Existujú kúzelníci, ktorí zarábajú len na kúzelníkoch z kúzelníckej komunity. Kúzelníci sú ale všade, napríklad politici. Takí ilumináti. Sú v každom vednom či spoločenskom odbore.

Takže vy ste český Harry Potter? Môžem vás tak označiť?

Vzhľadom na to, že kúzelníkov už učím, tak by som bol skôr niekto spoza katedry.

Kedy a kde ste študovali a čo ste sa tam naučili?

Krúžok bol v roku 1996, tam som chodil dva roky. Potom ma učil Alan Vejr, ktorý si vravel Eve´n Alan. Bol to profesionálny kúzelník, ktorý žil roky v Čechách a potom vo Švédsku. Učil ma štyri roky, do mojej šestnástky. Potom už som sa učil u rôznych kúzelníkov a jazdil na majstrovstvá sveta a kúzelnícke kongresy. Po všeobecnom gymnáziu, kde som chodil na dramaťák, som začal študovať herectvo. Na DAMU som sa nedostal, namiesto toho som šiel na ekonomickú, a tam som vydržal len mesiac. Zvyšok roka som sa profesionálne venoval kúzlam. Potom som šiel na tri roky na vyššiu odbornú školu hereckú a po nej som sa dva roky venoval divadlu a filmu.

Dva a pol roka som potom študoval herectvo v Amerike, medzitým som tam študoval kúzla na Akadémii kúzelníckych umení v Magic Castle. Tam som bol asi do roka 2014. O rok neskôr som sa definitívne rozhodol, že sa budem už len profesionálne venovať kúzlma. Odvtedy sa začala odvíjať moja kariéra, to znamená predstavenie 52 Lovers v divadle Kolowrat, Fool Us a potom karty Butterfly Playing Cards. To sú tri míľniky, ktoré ma dostali do povedomia doma aj v zahraničí.

Pôvodne ste teda mali byť herec.

Pôvodne som mal byť kúzelník. Herectvu som sa začal venovať preto, aby som bol lepším kúzelníkom. Svet divadla a filmu ma ale natoľko vcucol, že to vyzeralo, že budem skôr herec. Keď som to skúsil a zahral som si v niekoľkých veciach, zistil som, že je okolo mňa veľmi veľa ľudí, ktorí sú objektívne oveľa lepší ako ja. Mal som pocit, že v kúzlení mám oveľa väčší potenciál, a s tým som bojoval osem rokov.

Nakoniec sa moje ego rozhodlo, že asi nebudem obdivovaný herec v Hollywoode, ale možno bude lepšie, keď budem svetovo obdivovaný kúzelník. Skúsil som to a bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobil.

Vy sa špecializujete len na kartové kúzla?

Počas života som už robil všetky možné druhy kúziel.

Rozlišuje sa medzi nimi?

Samozrejme. Sú ilúzie, to sú väčšie kúzla, ktoré sa predvádzajú na javisku, ale obvykle je to niečo naozaj veľké. Niekto vlezie do debny, v ktorej ho druhá osoba rozreže na polovice a podobne. To sú ilúzie, a tie som takisto robil. Načal som aj trapnomágiu, ktorú robí Richard Nedvěd. Sme kamaráti a robili sme spolu jednu ilúziu. Dali sme dokopy skupinu piatich ľudí, s ktorou sme boli spoločne vo Švédsku, Nemecku, Švajčiarsku a u nás. To existovalo asi tri roky, potom sme šli každý svojou cestou.

Na súťaži Fool Us ste trikrát ako jediný Čech prekabátili porotu. Sú tam kúzelníci z celého sveta? Koľko ľudí ste porazili?

Sú to americkí kúzelníci, ale prvú sériu natočili v Anglicku. Sú tam Penn a Teller, ktorí sú spolu asi štyridsať rokov, sú to ohromné hviezdy v Las Vegas, kde majú svoju šou už 27 rokov a sú neuveriteľne populárni. Jeden čas si vraveli Bad Boys of Magic, prezrádzali nejaké kúzla na verejnosti, ale vtipným spôsobom.

O kúzlach toho vedia veľmi veľa a v tejto súťaži sú ako porotcovia. Prichádzajú tam rôzni kúzelníci a snažia sa im ukázať niečo, na čo neprídu, ako sa to robí. Teller nehovorí, ale z tých dvoch je to ten najväčší mozog a snaží sa na to nejako prísť. Penn potom zase vyriekne svoje domnienky nejakým kúzelníckym kódom, aby úplne neprezradil, ako sa to robí. Ak na to neprídu, kúzelník dostane vtipnú trofej a oni ho vezmú na jedno vystúpenie v rámci ich šou do Vegas, zaplatia mu letenky a hotel.

To je hlavná cena? Nie je finančná?

Môže byť aj finančná, môžete si vybrať. Buď letíte do Vegas a na konci šou ukážete väčšinou to, čo ste predviedli na tej súťaži, alebo dostanete tisíc dolárov. Takže som si, samozrejme, vybral Vegas.

Ako dlho ste vymýšľali ten trik, aby ste ich obalamutili?

Po prvýkrát to bolo kúzlo, ktoré som už predtým robil, ale vymýšľal som ho štyri roky. Ten druhý trik, respektíve ten princíp, na ktorom je založený, trénujem od roka 2001, v tom čase to bolo sedemnásť rokov. To, čo som pripravoval na tretie vystúpenie, trvalo asi pol roka, počas ktorého som si pre nich vymyslel novú a lepšiu metódu.

V tej súťaži je ideálne predviesť niečo, čo nie je známe. To posledné som vyvíjal pol roka, chcel som urobiť niečo úplne nové. Nič z toho som ešte nikdy nerobil. Všetko som vymyslel pre tú príležitosť. A už to nikdy robiť nebudem, pretože to bolo presne prispôsobené súťaži a nadväzovalo to na predchádzajúce vystúpenie. Bolo to na mieru.

Podarilo sa to aj niekomu inému?

Som jediný Čech, ktorý tam kedy bol. Logicky som teda jediný Čech, ktorý ich prekabátil.

Myslela som tým to, či sa ešte niekomu inému podarilo prekabátiť ich trikrát.

Je ešte jedna Austrálčanka, Helen Coghlan, ktorej sa to podarilo dvakrát. Predtým som bol jediný Európan, ktorý ich obalamutil dvakrát a jeden zo šiestich celosvetovo. No a teraz som teda jediný kúzelník na svete, ktorý ich preľstil trikrát.

Koľko je v Česku kúzelníkov, ktorí sa kúzelníctvom vyslovene živia?

To neviem, odhadoval by som to na tridsať, možno až päťdesiat. Môžu totiž medzi nich patriť aj kúzelníci, ktorí sa živia kúzlením na detských oslavách. Myslím si, že najviac peňazí je v predstaveniach pre deti, respektíve je to najčastejšia príležitosť. Najviac peňazí za jedno vystúpenie je v korporátnej mágii, to znamená kúzla pre veľké firmy alebo na veľtrhoch, na ktorých je kúzelník počas výstav pri stánku firmy a má za úlohu vytvoriť dav a previesť ľudí stánkom.

Pre koho vystupujete vy?

Ja vystupujem pre divadelných divákov. Pre mňa je najobľúbenejšou kúzelníckou platformou divadelné predstavenie, keď si diváci prídu pozrieť mňa.

V ktorom divadle vystupujete?

V divadle Kolowrat, predstavenie sa volá 52 Lovers. Je to v češtine a raz za čas ho robím v angličtine pre turistov. Teraz budem mať predstavenia v októbri a novembri. Predstavenie je len pre päťdesiatdva ľudí.

Čo robíte medzitým? Musíte sa živiť aj nejakým iným spôsobom.

Predávam kúzelnícke karty.

Žijete primárne v Česku?

V bežnom roku, keď nie je pandémia, žijem menej než pol roka v Česku a väčšinu roka som niekde preč. Väčšinou na vystúpeniach pre kúzelníkov.

Takže učíte?

Áno.

Stretli ste sa niekedy s Copperfieldem?

Stretol som sa s ním. Mám k nemu obrovský rešpekt, takže som sa s ním nikdy veľmi nerozprával.

A čo ste robili?

Prvýkrát som sa s ním stretol, keď som mal štrnásť rokov.

Kde?

V Prahe, v hoteli, kde býval, keď tu mal predstavenie. Bol som na tlačovke, oboch predstaveniach a potom aj na afterparty. Tam si ma zavolal a ukázal som mu nejaké kúzlo. Vtedy o tom vyšiel nejaký maličký článok, že som mu ukázal kúzlo, ktoré nepoznal. Je vlastne pravda, že už v štrnástich som prekabátil Copperfielda. (smeje sa)

Ako to, že ho nepoznal? Čo to bolo za trik?

Bol to pomerne pokročilý kartový trik.

Čo vám na to povedal?

Neviem, či sa ma spýtal, odkiaľ to je, ale povedal som mu, že je to od kúzelníka Richa Blocha. Bol pri tom vtedy aj Copperfieldov producent, s ktorým sa teraz kamarátim. Pozreli sa na seba a zasmiali sa, evidentne s ním mali nejakú vtipnú historku. V ten večer som to možno naťukol, pretože on si na svoje posledné kúzlo v rámci predstavenia berie divákov z publika, ktorí chytia loptu, a potom ich nechá zmiznúť.

Ja som bol jeden z tých náhodne vybraných. Šiel som k pódiu, kde je človek, ktorý rozdeľuje divákov na tých, ktorí majú zmiznúť, a tých, ktorí sa zo strany pozerajú a kontrolujú, či nejde o podvod. Tí, ktorí ľudí rozdeľujú, si dobre pamätajú tváre, a jedna žena z nich si ma pamätala z tej tlačovky. Spýtala sa ma, či som novinár, a ja som povedal, že nie, že som kúzelník. Pridala ma k niekomu z Copperfieldovho tímu a posadili ma na kraj, kde som sa mohol pozerať. Odtiaľ si ma Copperfield pamätal a vďaka tomu si ma zavolal na tej afterparty. S jeho producentom sa teraz poznáme.

Pred dvomi rokmi som šiel na Copperfielda vo Vegas, ten producent ma tam uvidel a strašne sa naštval, že nemám platiť za lístky, že mu mám dať vždy vedieť. Samozrejme, naše prvé stretnutie si už ale dávno nepamätá, veď som vtedy vyzeral úplne inak.

Ako ste sa dostali v štrnástich rokoch na tlačovku?

Poznal som redaktorku Primy.

Naučili ste sa od neho nejaký trik?

Skôr než trik som sa naučil dizajn kúziel. Od neho a jeho tímu. Ťažko totiž povedať, čo je Copperfield a čo je jeho tím, pretože veci, ktoré vytvára, sú výsledkom spolupráce niekoľkých ľudí. On je ale ten, ktorý do toho dáva veľa zo seba. Naučil som sa od neho perfekcionizmus.

Čo je váš kúzelnícky cieľ? Čoho by ste chceli dosiahnuť?

Nemám dlhodobý cieľ. Chcem byť v každý moment najlepší, aký môžem byť, a zvoliť tú najlepšiu cestu. To, samozrejme, nikdy neviete, ktorá je. Z nášho subjektívneho pohľadu si ale môžete vybrať. Keď sa ale zafixujete na nejaký dlhodobý cieľ, je možné, že vám cestou unikne niečo, čo by vás potenciálne mohlo doviesť oveľa ďalej.

Ďakujem za rozhovor, Ondřej.