Rýchla spoveď – zakladateľka nadácie Krása pomoci Taťána G. Brzobohatá: Dôchodková reforma sa veľmi nepodarila
Stráviť čas v blízkosti jednej z najkrásnejších žien sveta a svetoznámej modelky, ktorá zároveň chce aktívne zlepšiť život všetkým seniorom, neznáša krivdu a nadradenosť, a je nesmierne empatická a citlivá, vám dodá inšpiratívnu a osviežujúcu dávku energie. Taťána Gregor Brzobohatá sa tesne po módnej prehliadke modelov Natalie Ruden s úsmevom a neprehliadnuteľnou iskrou v očiach pre LP-Life.sk rozhovorila o tom, aké to je nebyť na móle, ale užiť si spoločenskú akciu z opačnej strany ako diváčka. Prezradila nám mnoho zo súčasného sveta nadácie Krása pomoci, ktorú založila v roku 2008, podelila sa o svoj pohľad na postavenie žien a mužov v spoločnosti a odhalila i to, akú radu jej dal Pierre Richard.
Boli ste na módnej prehliadke Natalie Ruden prvýkrát? Ako sa vám tu páči a čo vás na jej modeloch zaujalo?
Bola som na jej prehliadke prvýkrát a pozval ma môj, dúfam, že sa nebude hnevať, naozaj dlhoročný kamarát Láďa Špaček. Bola som tým pozvaním veľmi potešená, pretože je veľmi príjemné sledovať prehliadku aj z tej druhej strany a nielen z móla, bolo to pre mňa aj príjemnejšie. Prehliadka to bola krásna. Samozrejme viem, koľko práce za tým stojí, všetko to natrénovať, vyskúšať a ušiť. Pretože aj ja sama som tento rok navrhovala vlastnú kolekciu, takže naozaj viem, že je s tým strašne veľa práce a stráveného času. Takže Natalii blahoželám ku krásnej prehliadke a myslím si, že sa všetkým veľmi páčila.
Založili ste nadáciu Krása pomoci, ktorá sa zaoberá zvýšením kvality života seniorov. V čom je podľa vás v súčasnej ČR starostlivosť o ľudí v tejto vekovej kategórii nedostatočná?
S Nadáciou sa už trinásť rokov usilujeme o to, aby práve tejto starostlivosti bol dostatok a aby bola dostupná všetkým. Financujeme moderné sociálne služby, napr. opatrovateľskú službu alebo osobnú asistenciu, a máme aj vlastný dobrovoľnícky program. Naši dobrovoľníci sa stretávajú so seniormi vo svojom voľnom čase a venujú im to najcennejšie, čo človek môže venovať, a to je čas. Navyše ho venujú ľuďom, ktorých najviac trápi samota. Máme aj veľa ďalších projektov po celej Českej republike. Cieľom je vždy záujem o túto „cieľovku“ a o súdržnosť rodiny, ktorá dnes nefunguje alebo prestáva fungovať. Mám pocit, že kult rodiny sa vytráca. V tejto oblasti nie je ani dostatok finančnej podpory. Priala by som si, aby sa tieto veci zmenili. Dúfame v to a pracujeme na tom. Snažíme sa priblížiť mladšej generácii to, čo seniorov trápi, pretože čo si budeme vravieť, týka sa to nás všetkých. Či si to priznávame viac alebo menej, všetci starneme a raz budeme v dôchodkovom veku. Dúfajme. A to si možno potom uvedomíme, akú podporu potrebujeme, čo sami nezvládneme a čo chýba. Záujem o druhých, súdržnosť rodiny a podpora ďalších ľudí, to by som si naozaj priala vidieť v budúcnosti viac.
Čo by podľa vás mohla v prvom rade urobiť nová česká vláda pre seniorov?
Dôchodková reforma sa zatiaľ veľmi nepodarila, rieši sa už roky rokúce. Dúfajme, že nová vláda urobí nejaké ďalšie kroky, ktoré budú dlhodobé, konštruktívne a budú mať naozaj nejaký dlhodobý plán v horizonte dlhšom než jedno volebné obdobie.
Aké sú najčastejšie legislatívne prekážky vo vašej záslužnej činnosti pre seniorov alebo aj pri zháňaní finančnej podpory a akú pomoc potrebujú seniori najčastejšie, čo ich najviac trápi?
Väčšina ľudí nechce predčasne končiť v ústavnej starostlivosti. Naozaj je to deväť z desiatich seniorov, ktorí chcú žiť dôstojne doma a s profesionálnou starostlivosťou. A práve o to sa usilujeme a to financujeme. V praxi potom riešime, že to, ako sú nastavené pravidlá, možno funguje na papieri, ale v reálnom živote nie. Napríklad banálny úkon, že len zdravotná sestra môže klientovi podať injekciu injekčným perom. Nie opatrovateľka, pretože nie je zdravotník, ale sociálny pracovník. Zaťažuje to kapacity celého systému a nám to spôsobuje veľké komplikácie. Sociálni pracovníci a zdravotníci všeobecne bohužiaľ nie sú ani dobre ohodnotení, ale to sa pomaly zlepšuje. Snažíme sa zasadiť aj za to, aby sa do opatrovateľskej služby vrátila dôstojnosť, aby ju vykonávali kvalitní ľudia a boli ocenení za svoju nesmierne ťažkú prácu. Dáva to logiku, pretože ak chceme, aby sa o našich starnúcich rodičov naozaj starali ľudia, ktorí sú kvalifikovaní, robia túto činnosť s láskou a je to pre nich poslanie, tak zároveň musia byť aj dobre ohodnotení. Snažíme sa týmto profesiám zase vrátiť prestíž.
Poznáte ten vtip, že muži zomierajú skôr, pretože chcú? Nie, teraz vážne! Je fakt, že ženy žijú dlhšie, ovplyvňuje to činnosť fondu?
Nemyslím si, že to nejakým spôsobom ovplyvňuje činnosť nadácie, ale áno, ženy sa spravidla dožívajú o mnoho rokov viac. Na jednu stranu je to požehnanie, ale na druhú stranu na to všetko potom zostávame samy. Väčšina našich klientok sú vdovy, ktoré prežili svojho partnera napríklad o osem, desať rokov. To je naozaj ten najväčší problém jednočlennej domácnosti, keď seniorov trápia financie. Nevystačia s dôchodkom na všetky lieky, na náklady spojené s bývaním a tak ďalej. V takých prípadoch sa im snažíme zariadiť príspevky na bývanie a sociálne služby. Je to hlavne samota, tá trápi seniorov plošne. Môže pokojne ísť o šesťdesiatpäťročných ľudí alebo deväťdesiatročných starčekov, ale ak človek žije sám a nemá okolo seba rodinu alebo rodina nefunguje a nie sú tam priatelia, napríklad ani susedia, tak ten človek nemá ani motiváciu žiť a koľkokrát to zabalí zbytočne skoro. Proste motivácia a okolie, súdržnosť priateľov a rodiny, to je to najdôležitejšie. Myslím si, že to má dopad na psychický stav človeka a psychika zásadne ovplyvňuje zdravie.
Cítite v súčasnej spoločnosti rozdielne postavenie ženy a muža? Narážate na túto situáciu v bežnom živote?
Tak teraz sa neustále rieši genderová rovnosť, genderové rozdiely a tak ďalej… Ja si myslím, že je to veľká výzva do budúcna, pretože rola ženy i rola muža v tom pravom zmysle slova je nezastupiteľná. Určite nikto nechce, aby sa ženy vyrovnávali mužom v tom, aby chodili fárať do dolov a mali rovnaké povolanie ako muži. Aj keď, prečo nie? Ak k tomu má žena blízko a baví ju to, tak naozaj, prečo nie?! Ale napríklad platové podmienky sú u nás veľmi rozdielne. Sú veľké rozdiely za rovnakú pracovnú pozíciu medzi platom ženy a platom muža. Nechápem prečo, žijeme v 21. storočí. Navyše, najväčšie rozdiely sú u vysokoškolsky vzdelaných žien, snáď až 22 %, a to mi pripadá nefér. Myslím si, že sú veci, za ktoré má zmysel bojovať, o ktoré má zmysel usilovať sa, a verím, že sa to odrazí aj na ekonomickej stránke. Napríklad Kanada úžasne investuje do genderovej rovnosti a odráža sa to aj na ekonomike a financiách krajiny, chápu to veľmi dobre. Takže stále je čo sa učiť a dúfam, že Česká republika nebude pozadu. Zatiaľ sme, čo sa týka platovej rovnosti, asi druhí alebo tretí od konca v rámci Európskej únie, a to je hanba.
Mnoho rokov sa pohybujete vo svete modelingu, v sektore, kde je mnoho žien. Stretli ste sa niekedy počas kariéry vo svojom okolí so sexuálnym obťažovaním?
Ja osobne som to našťastie nezažila. Akékoľvek narážky alebo sexistické poznámky som zarazila hneď na začiatku. Ale od kolegýň viem, že zažili niečo, čo už bolo za hranou. Je to veľmi citlivá otázka, pretože samozrejme každý z nás máme prah citlivosti niekde inde a každý sa za seba vie postaviť nejako inak. Niekto to nedokáže alebo nevie, hoci vyzerá sebavedome. Ale myslím si, že to nie je otázka len našej profesie alebo šoubiznisu, že je to úplne všade. Je to v hereckej aj speváckej branži, nájdete to naozaj úplne v každom segmente a je to vlastne skôr o zneužívaní moci z pozície nadriadeného. A netýka sa to nutne ani genderu, môže to byť aj žena voči mužovi, žena voči žene. Ja som na toto citlivá a dokážem sa zastať ľudí. Ak si všimnem, že niekto zneužíva svoju pozíciu, niekoho verejne alebo súkromne zhadzuje a podobne, snažím sa na to upozorniť, hoci za to možno nie som obľúbená. Ale to je jedno, proste ak kryjete zlo, alebo ak si všimnete niečo, čo je mimo, a nezasiahnete, nepodržíte toho človeka, tak s tým tomu druhému dávate súhlas, a to práve aj tým mlčaním. Myslím si, že to je zlé. Takže, každý podľa vlastného svedomia a najlepšieho vedomia.
Čo sa vám na svete modelingu páči? A naopak, keby ste niečo chceli a mohli zmeniť, čo by to bolo?
Na modelingu, komerčnej práci, umení a móde sa mi všeobecne páči kreativita. Pretože je to práca nesmierne pestrá, rôznorodá, človek musí byť manažérsky zdatný a schopný, mať kreatívneho ducha, talent, dobré inštinkty, byť spoločenský, mať trošku biznis ducha, vedieť sa presadiť, byť komunikatívny, naučiť sa jazyk a tak ďalej. Je toho strašne veľa. Je to zaujímavá práca a som rada, že práve v tomto druhu biznisu som tak dlho. Je to pre mňa neustále nové a vlastne ma to neomrzelo, čo je fajn. Milujem svoju prácu a asi je to aj o prístupe. Každý ho má samozrejme iný. Nejde o prostredie, kde som vo voľnom čase, dovolenky netrávim s ľuďmi z mojej profesie, ale pracovne sa tam veľmi rada vybláznim a stále ma to baví. A to je fajn, aby si človek našiel to, kde má srdce, a aby využíval všetky svoje talenty, ktoré v sebe má. A práve modeling a komerčná práca sú činnosti naprieč mnohými sektormi, a to ma na tom baví najviac.
Čím sa rada bavíte v súkromí?
Šport, príroda, priatelia. Milujem dobré jedlo, takže rôzne gastronomické zážitky, cestovanie… Cestovanie je veľmi späté s mojou profesiou. Je to fajn, že človek neustále stretáva nových ľudí, nové tímy a má možnosť podieľať sa na rôznych kreatívnych nápadoch v rámci kampaní, tvoriť svoje vlastné kolekcie. Je to zaujímavé a môžem sa tam vyblázniť po všetkých stránkach svojej osobnosti, to je strašne fajn. A súkromie trávim napríklad aj niekde v teplákoch na chalupe. Je to pestré.
Ďakujem vám za rozhovor.
Ďakujem a pekný večer.
Fast confession:
Čím to podľa vás je, že pomerne veľké množstvo seniorov 65+ nie je očkované? Ide o chybu v rodine?
Každý sa ale musí rozhodnúť naozaj sám podľa svojho svedomia a zdravého rozumu. Skrátka, nemôžete ľudí nútiť.
