Dávať deťom vreckové? Koľko? Kedy začať? To sú otázky, s ktorými je skôr či neskôr konfrontovaný každý rodič. Všetci chceme pre svoje deti len to najlepšie. Samotní rodičia však často netušia, kde začať a ako to korigovať. České osobnosti magazínu LP-Life prezradili, aké vreckové dávajú svojim deťom a ako ich učia hospodáriť s financiami.
Podľa odborníčky Emilie Šípovej nejde o samotnú sumu ako skôr o výchovu k finančnej gramotnosti vašich detí. A hoci to môže znieť dosť jednoducho, základným kameňom zostáva dialóg. Všetko s deťmi poriadne prediskutovať.
„Skôr než riešiť výšku vreckového alebo samotné vreckové je dôležitejšie viesť dieťa k finančnej gramotnosti. To znamená ukazovať dieťaťu, čo sú peniaze, na čo ich používame, kde sa berú a ako sa s nimi dá zaobchádzať. Rodič môže vreckové využiť napríklad tak, že sa s prváčikom dohodne na, povedzme, 4 eurách týždenne, ktoré môže minúť na desiatu do školy. Rodič môže s dieťaťom hovoriť o tom, čo by taká desiata mala obsahovať, aby bola zdravá a zároveň dieťaťu chutila. Môže spolu s dieťaťom plánovať, čo nakúpia,“
Treba zdôrazniť najmä to, že je to len a len na vás. Neexistujú žiadne tvrdé pravidlá o tom, kedy s vreckovým pre vaše deti začať. Pred tým, než sa rozhodnete, že už je čas, je treba, aby deti pochopili tri základné veci: peniaze potrebujú na nákup vecí, dôležité je peniaze ušetriť a neminúť ich všetky, a ak ich minú, znamená to, že do budúceho vreckového už im nič nezostane.
Nie je treba sa báť začať už od útlejšieho veku. Deťom od štyroch do piatich rokov vreckové totiž pomáha s poznávaním hodnoty peňazí a ich používaním. Keď drobné peniaze dostanú, musia sa rozhodnúť, či ich minú alebo si ich ušetria. A práve tu môžu prvýkrát zažiť pocit čakania na vec, ktorú si želajú.
Pravidlá či snaha, respektíve slobodná vôľa v tom, ako naučiť svoje deti vnímať hodnotu peňazí, platia pre všetkých. Spýtali sme sa niekoľkých českých osobností, aké vreckové dávajú svojim deťom.
„Matyáš dostával vreckové, keď išiel na turnaj alebo kemp, asi od 8 rokov. Do školy sme mu dávali minimum, ako peniaze na pitie, desiatu mával so sebou a doma sa varilo, takže chodil na obed domov. Keď chcel niečo viac, musel ísť na brigádu, kde si zarobil. Až potom neskôr na strednej škole dostával pravidelné vreckové,“
Roman Vojtek (48) nám prezradil, že vreckové svojim deťom zatiaľ nedáva. Má z prvého manželstva v striedavej starostlivosti dve deti, Editu a Benedikta (10 a 5 rokov), a najnovšie aj nový prírastok, päťmesačného Nathaniela s manželkou Petrou.
„Viktorie okrem peňazí, ktoré dostáva od celej rodiny k rôznym príležitostiam, má od tohto roka už aj vreckové. Má 14 rokov a dostáva tisíc korún (asi 38 eur, pozn. red.) na mesiac. Peniaze má na karte. Markus v deviatich rokoch dostáva peniaze od rodiny zatiaľ len k narodeninám, meninám, Veľkej noci alebo na Mikuláša a šetrí si ich,“
„Moje dievčatá dostávali vreckové asi od tretej triedy. Ak si dobre pamätám, bolo to 150 korún (6 eur, pozn. red.) mesačne a postupne sa to zvyšovalo. Teraz sú vo veku 19 a 16 a sme na 500 korunách (19 eur, pozn. red.) mesačne s tým, že si už obe občas niečo privyrobia. Od pätnástich majú obidve aj svoje účty a peniaze dostávajú tam. Myslím, že väčšinou z vreckového míňali a míňajú na darčeky pre kamarátky a pre nás, sem-tam kávička a tak.“
Je dôležité si takisto uvedomiť, že sa deti veľa dozvedia aj sledovaním toho, ako používate peniaze vy sami. Pokiaľ dieťa vidí, že nastavujete limit výdajov alebo nakupujete za najlepšiu cenu, pomôžete mu naučiť sa dodržiavať rozpočet.
„Zatiaľ to ešte neriešime. Možno aj preto, že deťom vlastne kupujeme skoro všetko, čo chcú. Sme v tomto dosť mäkkí. Našťastie máme poslušné a nenáročné deti. Deväťročná Eliška už samozrejme má lepšie povedomie o hodnote peňazí než štvorročný Matyáš, ale v podstate sa obom snažíme vysvetľovať, že peniaze nepadajú z neba. Budem rád, keď budú v živote vyznávať aj hodnoty, ktoré sa spočítať nedajú.“
Bohužiaľ, musíme vás sklamať, ale nie! Jednoznačná odpoveď naozaj neexistuje. Podvedome totiž budú chcieť deti vždy viac. Začnú sa porovnávať s ostatnými, začnú žiarliť na spolužiakov. Je to tak vopred prehraný boj. Podľa štatistík Českej sporiteľne české deti od 8 do 11 rokov dostávajú mesačne v priemere 250 korún (9,60 eur, pozn. red.), školáci na druhom stupni 420 korún (16 eur, pozn. red.).
„Veľmi záleží na kontexte, v ktorom rodina žije, a aké má nastavená pravidlá. Či prispieva na hračky, či šetrí na výlet alebo na letenku. Všetko sú to dôležité premenné. Osobne si myslím, že je dobré, keď sa deti učia spolupracovať: dieťa nesie časť zodpovednosti a rodič takisto,“
Samozrejme, do značnej miery to závisí od veku detí. U menších je vždy lepší kratší interval. Plánovanie výdavkov a nákupov tak pre ne bude jednoduchšie. Pýtajte sa a plánujte spoločne. Vašu pomocnú ruku určite uvítajú. Chcú nejakú novú hračku? Spočítajte s nimi, koľko stojí a ako dlho si na ňu budú musieť šetriť.
„Keď potrebujú o niečo viac, nie je problém sa dohodnúť, ale výdavky sme im detailne nikdy nekontrolovali. Každopádne som však presvedčená, že mať „vlastné“ peniaze, je pre dieťa od rozumného veku dôležité, rovnako ako si ich od určitého veku skúšať zarobiť samostatne,“
tvrdí moderátorka Markéta Fialová. Až 64 % detí v prieskume Českej sporiteľne uviedlo, že si sporí na nejakú vysnívanú vec. Často ale deti vreckové používajú aj na nákup sladkostí a limonád.
„Áno, deti dostávajú vreckové od 1. triedy… Najskôr to bolo 100 korún (4 eurá, pozn. red.) mesačne. Teraz má jedenásťročný syn 200 korún (8 eur, pozn. red.) mesačne a starší pätnásťročný Jakub 1 000 korún (38 eur, pozn. red.) mesačne. Naučilo ich to vnímať hodnotu peňazí a uvedomiť si, že si musia našetriť napríklad na darčeky k Vianociam, k narodeninám pre rodičov a podobne. Keď si chcú niečo kúpiť, ja im napríklad prispejem, ale oni musia niečo doložiť.“
Tak takto naozaj nie. Je dobré deti motivovať a občas im napríklad za odmenu vreckové zvýšiť, napríklad keď majú dobré vysvedčenie. V prípade domácich prác by sa to ale mohlo vypomstiť: poupratujem, keď mi dáš peniaze.
„Osobne nepovažujem za vhodné dávať dieťaťu peniaze za prácu v rámci chodu domácnosti. Tu má fungovať spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za spoločný priestor, v ktorom žijeme, a snažíme sa, aby nám v ňom bolo dobre,“