Aj napriek tomu, že každý deviaty človek na svete trpí podvýživou, až jedna tretina celosvetovej produkcie jedla letí do koša. Celkovo je to 1,3 miliardy ton. Len v Európskej únii ide o 88 miliónov ton jedla ročne. Každý Európan tak vyhodí 173 kilogramov potravín ročne. V Česku sa najviac plytvá priamo v domácnostiach a ľudia navyše vyhadzovanie jedla často podceňujú.
„Keď plytváme potravinami, neplytváme len tými potravinami, ale aj zdrojmi, ktoré sú potrebné na ich výrobu,“
vysvetľuje sociologička Radka Hanzlová z Centra pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. Centrum sa počas augusta pýtalo 979 ľudí v rámci programu Strategie AV21 Potraviny pro budoucnost.
Najviac sa plytvá v domácnostiach
Plytvá sa síce vo všetkých častiach distribučného reťazca, najviac však v samotných domácnostiach. Ide až o 53 percent vyplytvaného jedla. Ľudia však vyhodené jedlo u seba doma často podceňujú. Viac než tretina opýtaných označila domácnosti za miesta, kde sa plytvá najmenej.
Otvoriť v galérii (4)
Zbytky jídlaSource: Freepik.com
„Môžeme teda povedať, že českí respondenti majú tendenciu rolu samotných domácností skôr podhodnocovať a zvaľovať vinu na niekoho iného,“
dodala Hanzlová. Viac než polovica opýtaných sa navyše domnieva, že vyhodí maximálne desatinu potravín. Necelá pätina uviedla, že nevyhodí vôbec žiadne potraviny.
Mätúci dátum spotreby
Otvoriť v galérii (4)
N8kupní vozíkSource: Freepik.com
„Medzi najčastejšie dôvody na vyhadzovanie patrí zhoršená kvalita. Že sa potraviny skazia, uplynie ich dátum spotreby, potraviny už nevyzerajú veľmi dobre,“
priblížila Hanzlová. Ďalším dôvodom, prečo jedlo letí do koša, je ale aj to, že ľudia nerozumejú označeniu na obale potravín. Podľa výskumu Európskej únie sa až 10 percent vyplytvaných potravín vyhodí práve z tohto dôvodu.
Dva rozdielne ukazovatele
Na obaloch sa totiž vyskytujú dva rôzne ukazovatele a ľudia si ich často pletú. Zatiaľ čo „minimálna trvanlivosť“ označuje dátum, do ktorého si potravina uchová svoji deklarovanú kvalitu, „spotrebujte do“ označuje, dokedy môže byť potravina konzumovaná bezpečne. A českí spotrebitelia medzi nimi nemajú jasno. Necelá polovica opýtaných prisudzuje „minimálnej trvanlivosti“ rovnaký význam ako „spotrebujte do“. Podľa Hanzlovej je ale pozitívne, že podiel týchto ľudí postupne klesá.
O obaly sa ľudia nezaujímajú
„O problematiku obalov, v ktorých ľudia nakupujú potraviny, sa zaujíma necelá štvrtina opýtaných. Jednoznačná väčšina uviedla, že sa o problematiku nezaujíma,“ uviedla Hanzlová. Viac než polovica opýtaných sa preto žiadnemu obalovému materiálu nevyhýba.
Otvoriť v galérii (4)
Taška s nákupemSource: Freepik.com
„Výsledky môžeme interpretovať tak, že pre českú verejnosť sú pri nákupe dôležité kvalitatívne a ekonomické aspekty, ale tým ekologickým neprikladajú príliš veľkú dôležitosť,“
domnieva sa Hanzlová. Potraviny bez obalu kupuje len asi 16 percent, z toho len 4 percentá často.
Ako možno situáciu zlepšiť?
Otvoriť v galérii (4)
Žena loupe ovoceSource: Freepik.com
„Rozplánovať si jedlá, ktoré sa v týždni chystáte variť, skontrolovať si zásoby, napísať si zoznam a podľa toho v obchode nakúpiť,“
myslí si Hanzlová. Domnieva sa takisto, že je dobré nakupovať podľa zoznamu, nepodliehať zľavám či výhodným baleniam. Odporúča nechodiť nakupovať, keď pociťujete hlad. Ideálne by ste mali kupovať sezónne potraviny a nakupovať aj nedokonalé kusy ovocia a zeleniny. Nemenej dôležité je aj správne skladovanie potravín.
Neodporúča sa servírovať si zbytočne veľké porcie. Pomáha pravidelne zoraďovať veci v chladničke podľa toho, čomu uplynie dátum spotreby najskôr.
