Plánované zvýšenie poplatkov za média verejnej služby sprevádza pohľad na Českú televíziu ako na mincu s dvoma stranami. Na jednej strane je výkladná skriňa českej spravodajskej žurnalistiky v podobe ČT24 sprevádzané nočnou produkciou na ČT2 a ČT Art, ktoré predstavuje špičkové moderné diela súčasnej filmovej a televíznej tvorby. Na rubu je potom prvý kanál, ktorý sa čím ďalej viac plní bizarným retro normaľačnou zábavou.
Medzi programy, ktoré museli platiť za ťažký low-cost už v 70. rokoch, sem-tam vystupujú viac či menej priemerné detektívky, vyžité vedomostné súťaže a hlúpe rannej relácie. Ak niekto StarDance považuje za komerčnú zábavu, ktorá na verejnoprávnú televíziu nepatrí, oproti súčasnému štandardu tohto kanálu ide o mimoriadne kvalitnú, veľkolepo koncipovanú a prepracovanú televíznu zábavu (nehľadiac na to, že ide len o kopírovanie podľa pravidiel prevzatých programov).
Ak niekomu nie je jasné, ako si predstaviť aktuálne trendy na ČT1, alebo k televíznej obrazovke sadá len v prípade zapnutia drahého Netflixu, môže vyskúšať napr. aktuálne ponúkaný program David, Molavcová, Mládek, Zagorová z roku 1983. Hviezdy normalizácie predvedú, čo sa natáčalo v časoch, keď nebolo miesto ani na poriadny strih. Hlavné, že diváci sedeli v kreslách štátnych bytov a nepremýšľali o politickej marazme doby.
Pozrieť podobný program je určite mimoriadne poučné, ale je vhodnou reklamou pre rozsiahlu kampaň súčasného generálneho riaditeľa ČT Jana Součka za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov? Keď napríklad vo Škodovke zdražili vlajkový model Octavia, začali ho predstavitelia automobilky prezentovať ako auto jednou nohou vo vyššej triede. Zákazníkom nezačali tvrdiť, že ide o rovnaké auto, ako v roku 1996, keď sa začala vyrábať.
Nejde o úplne porovnateľný biznis a je jasné, že inflácia rozpočet ČT reálne zmenšuje, a tak televízia recykluje staré archívy, aby ušetrila. Spoliehať sa v rámci úspor do veľkej miery na to najhlúpejšie z vlastnej produkcie je pomerne zvláštnym prvkom úspornej stratégie.
Naopak stále platí, že spravodajská ČT24 si udržiava vysokú kvalitu. Pestrú plejádu moderných seriálov a filmov, ktoré je možné sledovať aj na modernú platformu iVysílání, ponúka ČT2 a ČT Art. Príkladom môže byť nedávno odvysielaný nórsky seriál Exit o živote tamých milionárov. Na originálny počin inde v našej krajine len tak nenarazíme.
Česká televízia stále ponúka aj niečo navyše, čo stojí za koncesionárske poplatky, respektíve špeciálnu daň, ktorá sa má zvyšovať. Jej obhajcovia potom zdôrazňujú, že poplatky sa nezvýšili od roku 2008, čo v skutočnosti znamená podstatne menší rozpočet.
Lenže za spomínaných 17 rokov sa doba podstatne zmenila. Fanúšikovia športových prenosov si nemohli vyberať z pestrého výberu sportovo zameraných televízií a internetové prenosy takmer neexistovali. Dnes je to úplne bežná vec. Potrebujú tieto ľudia priplácať na televíznu daň za prenosy druhých lig, keď na najvyššie súťaže u ČT dávno nemá peniaze?
Úloha ČT je dnes jednoducho úplne inde než v roku 2008 a je na mieste diskusia, či by ju plniť televízia nedokázala nie s väčším, ale naopak s menším rozpočtom. ČT1 zameranú na úpadkovú a primitívnu televíznu zábavu, ktorá má rozhodne v kultúre svoje miesto, dávno suplujú súkromné televízie. ČT šport s trochou nadsázky nahrádza mobilný telefón streamujúci regionálne športové zápasy.
Nezávislá spravodajstvo, alebo investigatívna žurnalistika naopak zostáva vo verejnom záujme. Jeden investigatívno publicistický program bol úsporné zrušený za záhadných okolností. Čerstvo sa objavila kauza na product placement kliniky vlastnenej opozičným líderom, k nemuž sa propôžčil otrepaný program Sama doma.
Zvýšenie mesačného poplatku tak sprevádza zápach politickej úlisnosti naprieč politickým spektrom. Patnásťkorunové zvýšenie poplatku za televíziu, tak zďaleka nie je tou najväčšou položkou na účte prežitia polovice České televízie, ktorá mala zostať pochovaná so svojim podielom na normalizačnom zábavnom marazme 70. a 80. rokov.
Zdroje: autorský text, komentár, x.com, seznamzpravy.cz, ČT