Banky zažívajú zlaté časy. Štátu odvádzajú z ich ziskov ale len to najnutnejšie.
Šestici najväčších domácich bánk vlaňajší čistý zisk medziročne stúpol o viac ako pätinu na 86,1 miliardy korún. Prečo sa napriek tomu nedarí štátu vyťažiť z nich viac, ako len niekoľko málo desiatok miliónov?
Zatiaľ čo pred dvoma rokmi vykázali domáce banky čistý zisk vo výške 70,6 miliardy, v minulom roku to bolo už o 22 percent viac. Napríklad v prípade Českej sporiteľne vzrástol o 40,5 percenta na rekordných 26,2 miliardy korún, Komerčnej banky o 10,4 percenta na 17,2 miliardy korún a ČSOB o štvrtinu na 18,9 miliardy korún, ako pred časom informovala Česká tlačová kancelária.
Česká spořiteľňa sa ešte pred štyrmi rokmi prezentovala čistým ziskom vo výške 14,2 miliardy. Teraz je to už takmer dvojnásobok uvedenej sumy. U Raiffeisenbank je situácia podobná - v roku 2021 to bolo 4,69 a minulý rok už 7,3 miliardy. V prípade UniCredit Bank to zas znamenalo navýšenie z 6,62 na 10,7 miliard korún.
„Celková hodnota novo financovaných projektov dosiahla 16,65 miliardy korún, čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 percenta. Výrazne pozitívnych výsledkov sme dosiahli naprieč všetkými kľúčovými sektormi,“
Hodnotila pre LP-Life uplynulých dvanásť mesiacov fungovania celej skupiny Société Générale Equipment, kam patrí aj Komerčná banka, obchodná riaditeľka Eva Jiránková.
Banky posilujú svoju pozíciu
Čísla hovoria jasnou rečou. Pozícia našich bánk je skutočne vynikajúca. A to aj v medzinárodnom porovnaní. Dôvodom, prečo sa finančným inštitúciám v posledných mesiacoch tak darí, je rastúca ekonomika. Úrokové sadzby zároveň postupne klesajú, čo oživuje aj bankové financovanie. Výrazné posilnenie sa dotýka napríklad trhu s hypotékami.
"V minulom roku došlo k oživeniu hypotekárneho trhu, ktorý bol podporovaný poklesom úrokových sadzieb a najmä zlepšujúcim sa stavom českej ekonomiky. Súčasne sa vďaka upokojeniu inflácie zlepšuje celková ochota domácností investovať,"
uviedla pre LP-Life šéfka sekcie bývania v Českej sporiteľni Petra Skrbková.
Ruka v ruke s tým sa zvyšuje objem uhradených poplatkov. Tieto peniaze sa okrem toho často presúvajú z úročených vkladov do investičných nástrojov. Expanziu navyše umocňujú pomerne veľké investície do digitalizácie a inovatívnych produktov, ktoré majú zlepšiť klientsky komfort. Vďaka tomu banky odvádzajú svojim zahraničným centrálem na dividendách desiatky miliárd korún.
Štátu len to najnutnejšie
Avšak existuje oblasť, kde sú naše finančné ústavy naopak za očakávaním. Na dani z neočakávaných mimoriadnych ziskov totiž platia len zlomok z toho.
Takzvaná windfall tax, ktorú v minulosti schválila vláda ako 60percentnú daňovú prirážku za nadmerný zisk, sa zjavne nedarí. Banky minulý rok zaplatili na dani sotva pol miliardy korún, zistila z dát Finančnej správy Česká televize. Oproti predchádzajúcemu roku ide súčasne o približne tretinový pokles. Očakávalo sa pritom, že štát od peňažných domov vyberie cez tridsať miliárd. Opatrenie smerovalo na šesť najväčších bánk na trhu, teda na už spomínanú Českou spořitelnu, ČSOB a Komerčni banku a tiež na UniCredit Bank, Monetu a Raiffeisenbank.
Daň sa počíta z nadmerného zisku, ktorý je stanovený ako rozdiel medzi základom dane v aktuálnom roku a aritmetickým priemerom daňových základov za roky 2018 až 2021 navýšených o päťtinu. Inšpiráciou bola opatrenia, ktoré v roku 1981 zaviedli konzervatívne vlády v Spojených štátoch a Veľkej Británii.
Jej zástanci už od začiatku argumentovali, že sa nejedná o klasickú sektorovú daň, ktorá by negatívne postihla celý odvetvia, ale iba o dočasnú daňovú prirážku na nadmerný zisk, ktorý bol dosiahnutý bez vlastného prispôsobenia uvedených foriem. Kritici naopak celému konceptu vyčítajú predovšetkým to, že banky našli cestu, ako uvedené odvody optimalizovať. A prax im dáva jednoznačne za pravdu. Výpočet dane je navyše značne komplikovaný, oveľa efektívnejšie by preto prý bolo prepojiť daň s tržbami finančných inštitúcií.
Sektorová daň vraj nepomôže
Česká banková asociácia v tej súvislosti varovala pred zavedením sektorovej dane, ktorá by nahradila windfall tax.
„Vyvolalo by to neistotu, že v budúcnosti by si vláda mohla niektoré z ďalších odvetví ekonomiky a taktiež ho arbitrárne zdaňovať podľa aktuálnych nálad. Sektorová daň by tak mohla znížiť dôveru zahraničných investorov voči Česku a obmedziť príliv investícií,“
vysvetlil LP-Life hovorca asociácie Radek Šalša a doplnil, že by to malo negatívny dopad na zamestnancov bánk a pravdepodobne aj na klientov, čím má pravdepodobne na mysli možné zdražovanie služieb.
Jedno je takmer isté už teraz: tento rok je pre windfall tax bank konečný napriek tomu, že zisky bánk asi prekročia minuloročné hodnoty. Pre ďalšie roky sa s ním totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, ČTK, Česká banková asociácia
