Prenesme sa do doby honosných víl bohatých rodín z obdobia prvej republiky. Do doby, keď sa sobáše konali z rozumu, odoprieť poslušnosť rodičom bolo nemožné a keď dievčatá len túžobne sledovali parížsku módu a snívali o tom, že možno budú tými vyvolenými, kto bude môcť šoférovať auto, vydať sa z lásky alebo zapáliť si v spoločnosti špičku. Dnes nám z tohto obdobia zostalo nielen množstvo skvostov českej kinematografie, ale aj nedosiahnuteľné vily na území Prahy.
Väčšina prvorepublikových víl je stále obývaná, sídlia v nich ale skôr firmy a korporácie než rodiny tých, kto ich nechal zbudovať. Sú skôr lukratívnou adresou bohatých prestížnych spoločností, ambasád a veľvyslanectiev, a niektoré z nich sú dokonca nevyužité a na svoju druhú šancu ešte len čakajú.
Našťastie, existujú aj momenty, keď tieto zanedbané alebo nevyužité vily znovu ožijú, hoci len na moment. Jednou z týchto príležitostí je Open House Praha – architektonický festival, ktorý nám umožní vstúpiť do niektorých z týchto objektov a precítiť onen pach čiernobielych fotografií a starých kníh, vôňu ťažkých parfumov a cigariet, miešajúcu sa s ľahkými prvkami nerestí a honosnosti. Tieto stavby odjakživa priťahujú zvedavcov, ale keďže často ide o architektonické skvosty, ich brány zostávajú bežným ľuďom zatvorené.
Poďme niektoré navštíviť zatiaľ virtuálne, aby sme sa naladili na sen, ktorý si môžeme cez víkend splniť aj v realite.
„Prvorepublikové vily sú ako limitované edície vozidiel Ferrari alebo ako vzácny šperk nevyčísliteľnej hodnoty. Ferrari je proste limitovaná edícia sama osebe – a vrcholom je, keď sa vám podarí vlastniť skutočnú LIMITOVANÚ EDÍCIU! Existujú totiž také vozidlá Ferrari, ktoré sú vyrobené len vo veľmi malom množstve, a jeden model Ferrari, ktorý je super extra exclusive – teda bol vyrobený len jeden jediný kus. Mnoho ľudí totiž hľadá možnosť vhodného investovania na celý život. A limitované edície čohokoľvek – áut, kníh, známok, šperkov či nehnuteľností – sú určite výborne zhodnotené peniaze. Táto investícia zreje ako víno, a s rokmi sa mnohonásobne vráti. Podobne je to aj s „limitovanou edíciou“ prvorepublikových víl. Každá je jedinečná, má svoj punc originality a neopakovateľnosti,“
„Čo sa týka oživovania starých domov, podľa mňa je to problém najmä majetkovoprávny. Ak ide o súkromné vlastníctvo, sú možnosti akejkoľvek samosprávy úplne obmedzené. V prípade MČ Praha 8 tak napríklad neprichádza do úvahy pri rozpočte vo výške 824 miliónov napr. vykupovanie takéhoto majetku,“
„Nutné je však pripomenúť, že každý vlastník má povinnosť sa o svoj majetok starať. Dovolil by som si v tejto záležitosti podotknúť, že toto je súčasťou Listiny v jej čl. 11 ods. 3 – vlastníctvo zaväzuje. V Prahe vidím ako hlavného aktéra takého oživovania najmä Magistrát hlavného mesta Prahy.“
Kedysi živý dvor obklopený pavlačami neďaleko Florenca je jedným z miest s pohnutým osudom. A na rozdiel od Kotěrových víl nie je toľko známy. Miesto živej zábavy sa postupne vyľudnilo a slúžilo ako dielňa či technický sklad hlavného mesta. Dnes ho úspešne oživuje kaviareň, nábytkárska dielňa Z pokoje do pokoje a sídli tu divadlo Pomezí. Dom je opustený už viac ako desať rokov, pred tým tu sídlila Pražská informační služba a strelnica Rambo.
„Ak sa nemýlim, boli sme prví, kto sa o požičanie domu uchádzal. Dom bol a stále je vo veľmi zlom stave, čo sa týka elektriny a interiéru. Ale pre naše experimentálne divadlo sú to síce punkové, ale zvládnuteľné podmienky,“
„V posledných rokoch však došlo k výmene okien, oprave fasády a rekonštrukcii prízemia pre kaviareň, ktorá tu sídli. Celková rekonštrukcia domu je momentálne závislá od rozširovania stanice metra.“
Priestor sa momentálne využíva primárne ako kaviareň, pestujú sa tu rastliny a občas sa tu konajú komunitné a kultúrne akcie. Tomu je prispôsobené aj vybavenie – je mixom, ktorý nás okamžite prenesie do doby, keď sa zastavil čas. Paletové sedenie, bazárové stolčeky a stoličky, pestovateľské kútiky, byliny a bambusy.
Samotný dom je v majetku magistrátu. Predchádzajúca radná Mestskej časti Praha 8 Hana Matoušková sa pred rokmi angažovala v dočasnom využití domu. Uvažuje sa totiž o zástavbe priestoru nad zastávkou metra Florenc, kde presne spomínaný dom stojí. Magistrát s využitím súhlasil.
Práve divadlo Pomezí tu malo sídliť len do roku 2018, vďaka projektu podporenému Ministerstvom kultúry a Magistrátom hlavného mesta Prahy tu je však dodnes, hoci predstavenia sa momentálne nehrajú. Ojedinelý projekt dáva ľuďom možnosť previesť divákov celým priestorom, a pritom byť súčasťou predstavenia. Miestnosti sú zároveň javiskom aj hľadiskom.
V rovnakej mestskej časti, teda v Prahe 8, nájdeme aj oveľa známejšiu Grabovu vilu, v ktorej dnes sídli samotný Úrad mestskej časti Praha 8.
Reprezentačná vila židovského veľkopriemyselníka Hermanna Graba stojí východne od usadlosti Košinka a bola postavená v polovici 90. rokov 19. storočia karlínskym staviteľom a architektom Josefom Blechom, ktorý sa podieľal na realizácii mnohých továrenských aj obytných budov v Libni.
Grabova c. k. výsadní továrna na kožné a voskované plátno a koberce bola na sklonku 19. storočia najväčšia svojho druhu v rakúsko-uhorskej monarchii a spolu s rozsiahlymi budovami a obytnými domami vytvorila moderné mesto. Na úplnom konci 20. rokov uskutočnili bratia Grabovci rozsiahlu prestavbu rodinnej vily, ktorá sa prakticky zachovala dodnes. V reprezentatívnom sídle rodiny Grabovcov boli častými hosťami napr. skladateľ Richard Strauss (svokor Alice Grabovej) či priatelia Hermanna Graba, filozof Theodor W. Adorno a Max Brod. Pôvodná vila bola síce jednoposchodová a menšieho pôdorysu, ale nadstavba ju rozšírila do dnešnej podoby. Všetky architektonické prvky sa zachovali – vikiere, atikové zábradlie s terasami a zdobením, plastiky i balustrády a lucerny.
Po smrti Emanuela Graba sa stal výlučným vlastníkom vily Dr. Hugo Grab, ktorý si však pre pohľadávky a majetkové problémy vilu neudržal. Vila bola prenajatá riaditeľke Josefine Victoriusovej – Mockerovej, ktorá tu založila dievčenský domov pre bohatých. Počas nemeckej okupácie bola vila ako židovský majetok zabavená a roku 1941 objekt čiastočne vyhorel, čo ho značne poškodilo. Potom tu sídlila Hitlerova mládež – Hitlerjugend, a v marci 1945, pred koncom vojny, bola vila zasiahnutý štyrmi pumovými zásahmi. Od roku 1945 bol vo vile zriadený útulok pre deti do troch rokov s kapacitou cca 100 lôžok, ale o tri roky neskôr zasiahla objekt konfiškácia a dom bol vyhlásený za majetok Obce hlavného mesta Prahy. Vystriedali sa tu rôzne školy zdravotníckeho zamerania a v roku 2000 prešla budova do správy mestskej časti Praha 8. Teraz sa využíva na potreby Úradu mestskej časti Praha 8 a jej krásne priestory slúžia aj na reprezentatívne účely. Patrí medzi najzachovalejšie vily z obdobia prvej republiky, takže sa občas využíva aj na filmovú produkciu.
Je na predaj! Vrcholný skvost kubistickej architektúry, ktorých je skutočne ako šafranu, čaká na šťastného majiteľa.
Trojposchodovú kubistickú Kovařovicovu vilu pod Vyšehradom postavil podľa návrhu architekta Josefa Chochola staviteľ Bedřich Kovařovic v rokoch 1912 – 1913. Dom sa okamžite zaradil k vrcholným dielam českého kubizmu – a to interiérovo, ako aj exteriérom. Návrh vily bol inšpirovaný Braqueovými a Picassovými dielami, takže od roka 1958 je vila zapísaná v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Fasáda pripomínajúca svojím usporiadaním diamant je nádherná v každej časti dňa.
Kovařovicova vila mala to šťastie, že slúži na súkromné účely a nie je prístupná verejnosti. Navyše, momentálne je na predaj. Aj preto by sme mali využiť možno poslednú šancu a cez víkend ju navštíviť.
Chránená Kovařovicova vila bola rezidenciou aj škôlkou, a aj ona má zaujímavý osud, hoci nie taký dramatický ako predchádzajúce dve. Katastrofou je, že v roku 1944 boli interiéry budovy rozsiahlo, a nie príliš citlivo prestavané, a s výnimkou zábradlia pri vstupe tak zanikli všetky prvky kubistického interiéru vily. V období, keď tu sídlila škôlka, zaniklo aj pôvodné rozvrhnutie záhrady a pribudla na nej napríklad garáž. Našťastie sa budovy ujali v 90. rokoch 20. storočia architekti a počas rozsiahlej rekonštrukcie obnovili pôvodné prvky.
V časoch, keď bola vila sídlom agentúry MullenLowe a ďalších mediálno-kreatívnych spoločností, sa otvorila verejnosti počas festivalu Den architektury 2017 a Open House Praha 2020. Od júna 2021 sa predáva za nešpecifikovanú čiastku.
Katalóg Národného pamiatkového ústavu obsahuje 21 pražských pamiatok, ktoré sú kubistické alebo majú výrazné kubistické prvky.
„Český kubizmus nebol masívne používaným slohom ako napríklad príbuzný rondokubizmus alebo národný sloh či funkcionalizmus, ale v českých krajoch sa vďaka architektom Janákovi, Gočárovi a Chocholovi naozaj podaril. Kubistickými domami je preslávená práve oblasť pod Vyšehradom, ale do jednotlivých predajov nemajú pamiatkari „čo hovoriť“. To nie je v našej gescii, my sa dokonca ani nedozvieme, že je objekt na predaj. Nie je to žiadna povinnosť… Nás nezaujíma, kto objekt vlastní, ale či všetko spĺňa požiadavky pamiatkového zákona,“
Vzhľadom na to, že mnohí vydavatelia na začiatku minulého storočia boli ľudia pokrokoví, aj svoje vily si nechávali stavať významnými architektmi. Taký je aj príklad nakladateľa Jana Laichtera a jeho domu v Chopinovej ulici pri Riegrových sadoch. Celá táto oblasť je architektonicky veľmi zaujímavá.
Návrh vily vypracoval architekt Jan Kotěra a stavbu postavil staviteľ Vojtěch Tuka. Budova svojím vzhľadom predbehla dobu asi o dvadsať rokov. V prízemí pôvodne trojposchodového domu sídlilo nakladateľstvo, na prvom poschodí bol byt Laichterovcov a na ďalších poschodiach nájomné byty.
„Laichterov dom patrí k najvýznamnejším Kotěrovým dielam, budova akoby predbehla čas. Zdrsnená omietka, veľké okná, zaujímavý arkier, proste vrchol avantgardy tej doby,“
hodnotí budovu pre Český rozhlas historik architektúry Zdeněk Lukeš. Za domom je architektonicky poňatá záhradka, ktorá je súčasťou pamiatkovej ochrany.
V roku 1937 dostal dom nadstavbu štvrtého poschodia. Významnou etapou je prvých dvadsať rokov nášho storočia, keď tu sídlilo nakladateľstvo Paseka, ktorého zakladateľ Ladislav Horáček sprostredkoval a s majiteľmi spolufinancoval rekonštrukciu výmaľby Františka Kyselu, vďaka čomu bolo Paseke umožnené byť v dome 20 rokov za finančne výhodných podmienok. Dom je doteraz vo vlastníctve rodiny a potomkov Jana Laichtera, ale pravidelne je sprístupňovaný verejnosti.
Priamo v srdci Prahy sa v Salvátorskej ulici nachádza secesný Štencov dom, ktorý len dokazuje, že nie všetky domy historického centra sú barokové alebo gotické. V budove sídlila najmodernejšia tlačiareň v Rakúsko–Uhorsku a schádzala sa tu intelektuálna smotánka.
Jan Štenc si parcelu pre stavbu domu vyhliadol na prelome 19. a 20. storočia, keď v Prahe došlo k tzv. Pražskej asanácii, jednej z najväčších urbanistických akcií toho času na svete.
Staré Židovské mesto i rozsiahle časti Starého Mesta nevyhovovali vtedajším hygienickým potrebám, preto došlo k veľkému búraniu, ktorému padlo za obeť množstvo z dnešného hľadiska historicky cenných pamiatok. Na ich mieste vznikli stavby nové a reprezentatívne a došlo aj k novému rozvrhnutiu a rozšíreniu ulíc.
Nakladateľ umeleckých publikácií Jan Štenc si nechal návrh svojho domu vypracovať architektom Otakarom Novotným. Návrh Štencovho grafického závodu bol silne ovplyvnený holandskou architektúrou a teóriou geometrických zákonitostí H. P. Berlaga. Budova býva niekedy kvôli svojej dispozícii označovaná ako „dvojdom“. Aj tu sídlilo vydavateľstvo a bola tu rozsiahla obytná časť. Budova mala dva dvory a stala sa ukážkou modernej secesie. Nakladateľ však dva roky po vojne zomrel a našťastie sa nedožil toho, keď jeho vila po Víťaznom februári prešla do správy podniku Knihtisk a Tiskárny. Po roku 1989 sa v rámci reštitúcií prihlásili k budove Štencovi dediči, ktorí priestory prenajali, a nájomca nechal stavbu šetrne zrekonštruovať. Budova dnes vďaka strohej fasáde pripomína skôr holandskú alebo anglickú architektúru.
Trmalova vila je ukážkou špičkovej vilovej architektúry prvej polovice 20. storočia. Spolu s Müllerovou, Bílkovou a Rothmayerovou vilou je označovaná za štvorlístok domov – múzeí. Práve Trmalova vila je zo všetkých budov najstaršia. František Trmal, významný učiteľ, pedagóg a školský inšpektor, si vybral pre návrh svojho domu takisto Jana Kotěru, zakladateľa českej modernej architektúry.
Trmalova vila je vynikajúcou ukážkou série víl a domov, ktoré Jan Kotěra navrhol začiatkom 20. storočia a medzi ktoré ďalej patrí napríklad Fröhlichova vila v Černošiciach, Máchova vila v Bechyni či Suchardova vila s ateliérom v Prahe. Kotěrovi sa tu podarilo dokonale skĺbiť secesný geometrický ornament, anglickú vidiecku architektúru a slovanské tradície, čo tu môžeme pozorovať na mnohých detailoch. Aj záhradu navrhol sám Jan Kotěra a stavbu tak obklopujú krivky cestičiek a okrasných kríkov, ktoré sa s ňou spájajú do harmonického celku. Bokom architekt umiestnil zrubovú stavbu kôlničky s priestorom pre hospodárske zvieratá.
Dnešné okolie domu sa od Trmalových čias značne premenilo, pôvodne bol dom totiž postavený v novo založenej záhradnej štvrti. Dnes tu sídli Kotěrove centrum architektúry (Kotěrove múzeum) a nakladateľstvo FOIBOS BOOKS. Vila je tiež kultúrnym, spoločenským a občianskym centrom Prahy 10.
Takže si vezmite foťáky. Knihu ani sprievodcu potrebovať nebudete, ale pevnú obuv áno. A hurá na Open House Praha. Cez víkend 7. a 8. augusta sa len pre vás otvoria brány budov s príbehom, pohnutými osudmi, ale hlavne nezabudnuteľnou historickou hodnotou. A nezabudnite sa pozrieť aj na industriálne budovy, ktoré budú takisto sprístupnené.
Zdroje: goout.net, vnitrobloky.cz, nasregion.cz, bar-ak.com, neznamapraha.cz, praha8.cz, prague.eu, pamatkovykatalog.cz, Český rozhlas, kudyznudy.cz, archiweb.cz