Donald Trump volá po mieri, ale otvára novú ekonomickú svetovú vojnu. Ako sa to dotkne domáceho hospodárstva
O tom, že sa Donald Trump snaží odstrihnúť od Európy, je po piatkovom "vyškolení" ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone a útornom vyhlásení, že už nehodlá vojensky podporovať napadnutú Ukrajinu, zrejme aj jeho najväčším domácim obdivovateľom. Ešte keď k tomu navyše americký prezident zavedie 25 percentné clá na dovoz tovaru z krajín Európskej únie. Aké to môže mať pre nás dôsledky?
Colo predstavuje jeden z prostriedkov ekonomickej formy politického boja. Administratíva novo zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa už oznámila zavedenie 25 percentných ciel na tovar z Kanady a Mexika. V prípade Číny to má byť údajne 20 percent.
O tom, aký citelný zásah to môže byť pre uvedené štáty, ale aj v konečnom dôsledku pre amerických spotrebiteľov, hovorí fakt, že import z Kanady, Mexika a Číny predstavuje viac ako 40 percent celkového dovozu do Spojených štátov. Len obchod medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom každoročne prekračuje hranicu 900 miliárd amerických dolárov, v prepočte teda približne 21 biliónov korún.
Postihnuté krajiny medzitým verejne deklarovali, že si tento útok nenechajú páčiť a na americké tovar zavedú dovozné poplatky a clá. Peking súčasne uvalil na 25 amerických firiem vývozné a investičné obmedzenia, čo zdôvodnil ochranou národnej bezpečnosti.
Európa nezostane ušetrená
Následky obchodnej vojny sa ale najskôr dotknú aj starého kontinentu. Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry S&P Global to pocíti najmä Česko a ďalšie stredoeurópske krajiny. Trump totiž minulý týždeň uviedol, že jeho administratíva čoskoro oznámi clá na tovar z Európskej únie. O únii tvrdí, že bola vraj založená preto, aby škodila Spojeným štátom.
Česko, Maďarsko, Slovensko alebo Slovinsko patria medzi štáty, ktoré sú na zahraničnom obchode najviac závislé. Z údajov štatistického úradu Eurostat za rok 2023 vyplýva, že export ako podiel na produkcii sa pohybuje od 92 percent na Slovensku až do 69 percent v Českej republike.
Zmiernenie hospodárskeho rastu
Podľa analytika spoločnosti Capital Economics Nicholasa Farre by 25percentné colo na dovoz tovaru z Európskej únie do USA rast hrubého domáceho produktu v strednej Európe znížilo v priemere o 0,5 percenta, ako uviedla Česká tlačová kancelária. V regióne, ktorý v minulých rokoch prudko spomalil, by tak americké cla mohli zdržiavať hospodárske oživenie. Dotknúť by sa to mohlo napríklad automobilového priemyslu, ktorý je cez sieť dodávateľov prepojený práve s Českom, kde sa vyrába značka Škoda Auto.
Podľa najnovšej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by malo tento rok český hospodársky rast zrýchliť z jedného na 2,4 percenta. V budúcom roku by to malo byť 2,5 percenta.
OECD tiež predpokladá postupné znižovanie schodku verejných financií. Tento rok by mal deficit klesnúť na 2,6 percenta hrubého domáceho produktu po minuloročných 2,8 percentách. Prísti rok by mal činiť 1,9 percenta HDP. Treba však dodať, že vo spomenutej analýze chýba dôraz na aktuálnu potrebu zvýšených výdajov na obranu a bezpečnosť, ktoré súvisia so situáciou na Ukrajine a samozrejme i na správu, že voči nám plánuje uplatniť Donald Trump nové clá.
Predstavitelia Európskej únie medzitým vyhlásili, že na prípadné clá odpovedia protiopatreniami.
„Európska únia rozhodne a okamžite zareaguje na neospravedlňované prekážky pre voľný a férový obchod,"
uviedol hovorca únie, ako informovala Česká tlačová kancelária. Súčasne dodal, že únia predstavuje najväčší voľný trh na svete, z čoho Spojené štáty profitujú.
Vyššie clá vedú k posilneniu inflácie
Čo je pre všetky trhy, vrátane toho amerického, spoločné, je predovšetkým obava z nárastu cien. S každou colnou politikou bývajú spojené pomerne veľké inflačné očakávania. Samotní Američania si podľa výpočtov banky Goldman Sachs len za benzín kvôli tomu priplatia ročne o 170 dolárov, teda zhruba 4 tisíce korún, viac. Z súčasných zhruba 2,5 percenta by sa tak inflácia vo Spojených štátoch mala zvýšiť až na 3,5 percenta, ako vypočítala Michiganská univerzita.
"Svet je v obchodnej vojne. USA začali uplatňovať najvyššie clo od roku 1943. Američania sa preto boja inflácie najviac za 30 rokov,"
opísal súčasnú situáciu pre LP-Life ekonomický analytik Lukáš Kovanda.
Podľa prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu Tomáša Prouzu by však cla v dlhodobom výhľade obmedzila celý transatlantický obchod a viedla by nielen k rastu cien, ale aj k presunu výroby z Európy do Spojených štátov a k poklesu investícií nadnárodných firiem v Európskej únii.
„Je potrebné mať na pamäti aj to, že obchodné vojny nikdy nekončia po prvom kole, ale zväčša sú dlhodobé a v čase sa prehlbujú,"
uviedol Prouza pre LP-Life.
Výhľady, ktoré nás čakajú, neznejú príliš optimisticky. Asi jediné, čo nás môže tesliť, je fakt, že mnohé kroky a vyhlásenia Donalda Trumpa si niekedy odporujú a to, čo v jeho prípade platilo včera, už dnes našťastie neznamená vôbec nič.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, Eurostat, Česká tlačová kancelária
