Brexit po rokoch: Aké sú šance na návrat Británie do EU odhalil analytik Asociácie pre medzinárodné otázky
Po brexite, ktorý priniesol zásadnú zmenu vo vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, zostáva otázka návratu Británie do EÚ jedným z tém, ktoré vyvolávajú debaty nielen medzi politikmi, ale aj medzi občanmi. V rozhovore s analytikom Asociácie pre medzinárodné otázky, Kryštofom Krulišom sme sa pozreli na to, čo by musela Veľká Británia splniť pre opätovné pripojenie k Európskej únii, aké sú jej šance a aké ekonomické a politické dopady brexitu pre krajinu boli.
Čo by musela Veľká Británia splniť, aby sa vrátila do Európskej únie?
Ak by sme sa mali sústrediť na to, čo by musela Veľká Británia splniť, aby sa mohla vrátiť do Európskej únie, hovoríme o zložitom procese. Ako vysvetlil Kryštof Kruliš, proces pristúpenia nového členského štátu nie je jednoduchý:
„V zásade akýkoľvek európsky štát, ktorý si podá prihlášku, sa stane kandidátom, prejde tou procedúrou, otvoria sa, prerokujú sa a uzavriú sa tie jednotlivé kapitoly s každým štátom.“
"To znamená, že každý štát musí prejsť niekoľkými etapami, počas ktorých sa skontroluje, či spĺňa požiadavky, ako sú kodanské kritériá týkajúce sa právneho štátu, demokracie a podobne. Vedľa toho je tam samozrejme potreba prispôsobiť sa tomuto európskemu acquis communautaire, to je súbor právnych predpisov, ktoré v Európe platia," pokračuje expert, "a je tam rad samozrejme tých hmotných akoby predpokladov, ktoré sa musia splniť."
Krok za krokom
„Je tam ešte ten procesný predpoklad pristúpenia nového členského štátu,“
vysvetľuje odborník. V praxi to znamená, že ak sa akýkoľvek štát chce stať členom EÚ, musí dôjsť k určitej zmene v pôvodnej zmluve o Európskej únii, a to musí byť schválené všetkými súčasnými členskými štátmi. To je ďalší krok, ktorý by Británia musela zvládnuť.
V prípade Veľkej Británie, ktorá bola členom Európskej únie niekoľko desiatok rokov, by bolo pristúpenie k EÚ trochu špecifické. „V rade ohľadov vlastne prijímala svoju právnu úpravu, spôsobovala právnej úprave európskej, takže veľa tej práce už má vlastne odvedené,“ vysvetľuje Kruliš. A hoci Británia už nie je členom EÚ, stále sa v istej miere riadia európskymi pravidlami, čo by mohlo uľahčiť jej návrat do Únie.
„Británia má uzavretú s EU dohodu o zóne voľného obchodu, ktorá ju motivuje k tomu, aby v zásade radu európskych právnych predpisov, ktoré sú prijímané aj v dobe, keď nie je členom, minimálne zvážila a prípadne aj prijala.“
Tento mechanizmus by mohol byť kľúčovým faktorom, ktorý by Británii uľahčil návrat do Únie.
Výnimky a špecifiká britského členstva
Veľká Británia mala pri svojom členstve v EU niekoľko výnimiek, čo je dôležitý aspekt celého procesu.
"Británia, keď bola členom Európskej únie, tak vlastne už od počiatočného vstupu mala rad výnimiek,"
pokračuje odborník. To znamená, že Británia nemala povinnosť prijať euro, nezapadala do spoločnej migračnej politiky a mnohé ďalšie pravidlá sa jej netýkali. Ako to ale dnes vyzerá? "Otázkou je, či by bola vôľa na strane Európskej únie jej dať tieto výnimky v rovnakom rozsahu, ako ich mala predtým," hovorí odborník. To by znamenalo, že Británia by možno musela zmeniť svoju legislatívu a prispôsobiť sa podmienkam, ktoré platia pre ostatné členské štáty. To by rozhodne nebolo jednoduché.
Je návrat Veľkej Británie do EÚ reálny?
„Je to také želanie úzkeho okruhu osôb, ktoré sú z ideového hľadiska naklonené myšlienke európskej integrácie,“
popisuje odborník situáciu vo Veľkej Británii. Hoci takéto myšlienky existujú, podľa neho zostávajú skôr v úzkej intelektuálnej vrstve britskej spoločnosti. „Podpora vzťahu k Európskej únii alebo k nejakému úzkemu vzťahu k EÚ je podľa mňa vo Veľkej Británii pomerne rozšírená, ale zároveň je nutné si uvedomiť, že Veľká Británia si prešla veľmi náročným procesom okolo referenda o vystúpení z EÚ a následujúcimi rokovaniami,“ vysvetľuje. A to, že Veľká Británia bola prvou krajinou, ktorá vystúpila z Únie, zanechalo hlboký dojem. Odborník poukazuje na to, že politická polarizácia vo Veľkej Británii stále pretrváva.
„Zatiaľ si Briti nechcú znovu prejsť týmto mučeníctvom,“
hovorí, a dodáva, že verejná mienka v Británii je stále rozdelená, a že žiadna väčšia spoločenská vôľa pre návrat do EÚ neexistuje. Namiesto toho je rozšírený názor, že je lepšie túto otázku uzavrieť a sústrediť sa na iné problémy.
Čo Británia stratila a čo získala?
Hoci sa Británia rozhodla opustiť EÚ, malo to svoje dôsledky, a to ako pozitívne, tak negatívne. Odborník približuje, že čo sa týka obchodu, Británia si zachovala zónu voľného obchodu s EÚ, čo znamená nulové clá na väčšinu tovaru.
„Zóna voľného obchodu je pre väčších podnikateľov a exportérov prijateľný nástroj,“
povedal.
Ale nie všetko je bez problémov. „Hoci tam je nulové clo, hranicné kontroly ostávajú,“ varuje Kruliš. Tieto kontroly znamenajú administratívnu záťaž, ktorá sa môže stať problémom, najmä pre menšie podniky.
„Malí podnikatelia to veľmi často vzdajú, pretože si zvážia, čo všetko musia spraviť, a rozhodnú sa úplne vylúčiť Britániu z ich plánov na expanziu,“ hovorí analytik.
Na druhej strane, Británia má slobodu v rokovaniach o obchodných dohodách a to je príležitosť. "Vystúpenie z EU dalo Británii možnosť uzavrieť obchodné dohody s inými krajinami, najmä s bývalými britskými kolóniami, ako sú Austrália, Kanada, India," uvádza Kryštof Kruliš.
Najväčšou výzvou ostáva otázka obchodnej dohody so Spojenými štátmi. "Hlavný prínos by bol, keby Británia dokázala uzavrieť obchodnú dohodu so Spojenými štátmi," hovorí analytik. Aj keď vzťah medzi Britániou a Spojenými štátmi, najmä po nástupe Joea Bidena, nie je úplne jednoduchý, Británia sa stále snaží nájsť cestu k lepším obchodným podmienkam.
"Čo Británia dokázala pomerne elegantne, je pristúpenie k Transpacifickému partnerstvu, čo je dohoda o obchode medzi krajinami Pacifiku,"
vysvetľuje odborník. Tento krok otvoril Británii dvere na trhy v oblasti, kde môžu byť nové obchodné príležitosti.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie
