Na féro: Osobné financie pre začiatočníkov. Na Slovensku je možné ušetriť milióny, ale nesmie na ne nikto vidieť
Prípad riaditeľa Motola Miloslava Ludvíka ponúkol pohľad do starých známych vôd korupcie, ktorá mu umožnila zarábať milióny. Spôsobov, ako prísť k majetku, je celá rada, avšak aj nad niektorými legálnymi postupmi sa človeku zdvíha obočie. Čo nie je zakázané je povolené, čo oči nevidia, z toho sa dane nezaplatia. Šedá farba patrí k hospodáreniu všade na svete, niekedy môže byť aj prínosom a radi ju premaľujeme na bielo. Nie len kauza okolo pražskej nemocnice však ukazuje, že arogancia sa môže pekne predražiť.
Ďablov advokát by sa mohol úplatky prelezlého Miloslava Ludvíka zastať v tom, že zatiaľ čo riaditeľ rozkradol verejné rozpočty s neobyčajným vkusom, jeho nemocnica prosperovala a ako jedna z mála sa držala v čiernych číslach.
Jeho manažérsky úspech ztelesnený nezvykle vyrovnaným cash-flow však obrovské korupčné aktivity bielej farby nikdy nevymažú. Keby si však čisto hypoteticky prišiel na úplatkoch na 100 miliónov korun a zároveň ušetril v hospodárení nemocnice v porovnaní s inými podobnými pracoviskami 200 miliónov korun, bolo by to pre štátnu pokladnicu stále výhodné. Lenže policajti nezasahujú podľa kupeckých počtov, ale podľa porušovania pravidiel nazývaných zákony.
Sterilná daňová optimalizácia a švarcsystém
Minule sme tu písali, ako je možné vo štátnom sektore prísť k slušným peniazom úplne legálne a na pobúrených moralistov vystrčiť dlhý nos. Podobným optikou je možné nahliadnuť aj na súkromný majetok a vymaľovať ho všetkými farbami morálnej relativizácie.
Krásny termín pre tento postup je "daňová optimalizácia". Sterilný názov v sebe nesie z právneho hľadiska krištáľovo čisté výhodné daňové režimy, rovnako ako zneužívanie práva alebo daňové úniky. Napime sa najprv z krištáľovo čistých vôd.
"NEROVNÉ ZDAŇOVANIE OSVČ. Nemožno ich hádzať do jedného vreca. Nízkopríjmových reálnych živnostníkov zasahuje zvyšovanie minim odvodov, ale vedľa toho máme extrémne výhodnenie vysokopríjmových kancelárskych OSVČ a švarcsystému zlými paušálmi a paušálnou daňou,"
napísal na X asi najhlasnejší žijúci kritik paušálneho zdanenia v Česku, sociológ Daniel Prokop.
Platenie paušálnej dane, alebo uplatňovanie výdajových paušálov, je na jednej strane prejavom zahaľovania otieži byrokratického výkazníctva zo zad podnikateľov, ale na druhej strane môže balansovať na hranici legality podnikaním na čierno, podľa populárneho "švarcsystému".
Názov systému nie je pomenovaný podľa počecheného termínu schwarz (nemecky čierna). Ide o skutočné nomen omen priekopníka daňových úspor prostredníctvom zvýhodneného daňového režimu pre podnikateľov Miroslava Švarca.
Sivá minca českého podnikania o dvoch stranách
Ako vtip znela aktuálna správa, že sa v domácom prostredí chystá prísnejšie potláčanie tohto fenoménu a nehodným pokračovateľom podnikateľských metód pána Švarce má hroziť reputačný problém. Kritériá pre svarcsystém sú pomerne vágné a relativizovať kauzalitu jeho existencie zvládne asi každý. Dôkazom toho je okrem iného to, že od čias jeho zakladateľa bol tento postup opakovane zákonný i nezákonný.
Pozrieť sa pod pokrievku "čiernych" SZČO je ťažké, hoci o jeho rozkvetu svedčí fakt, že v Česku je historicky pri medzinárodnom porovnaní veľmi vysoký počet živnostníkov a nezvyčajne výhodné zdanenie ich práce (český paušalista môže reálne zdaniti zárobky 10 %, v Rakúsku v porovnateľnom prípade 54 %). Keď však efektívna kontrola nie je možná, sivý švarcsystém môže existovať.
Ďalším príkladom je pomerne častá diskusia o platbách v hotovosti. V kontexte rozširovania elektronických platieb zostala platba bankovkami za služby archaizmom, ktorý sprevádza otázniky nad platbou v hotovosti ako nástrojom daňového úniku. Napokon, na hotovosť nedal dopustiť ani Miloslav Ludvík. "Za pupok" si platbu kartou jednoducho dať nemožno.
Bičom na podvodníkov bolo slávne EET, avšak jeho politickí architekti z hnutia ANO systém v časoch covidovej krízy vypnuli, aby podnikateľom pomohli. Mal český biznis v časoch lockdownu zachrániť úspora za papier na účtenky alebo možnosť presunúť časť zisku mimo svetlo daňovej povinnosti?
Lenže realita sivej ekonomiky nie je čiernobiela. Bez supervýhodných paušálov ofarbených švarcsystémom by niektoré, obzvlášť horšie platené, pracovné príležitosti neexistovali. Tým samozrejme nemyslíme IT kontraktorov so stotisícovými platmi zdanenými 10 %. Šedá práca so ziskom v hotovosti môže byť medzi
a nebytím vidieckymi prevádzkami ako sú malé krčmy alebo drobné obchodíky. Každá minca má dve strany.Zdroje: autorský článok, komentár, profispolesnosti.cu, e15.cz, x.com, ČSÚ
