Nezdá sa vám zvláštne, že len čo skončil Adam Vojtěch na poste českého ministra zdravotníctva a nastúpil vojak Roman Prymula, Čechom je čoraz menej do spevu? A to doslova. Chápem, že Vojtěch zase tak dobre nespieval, ale prečo nemôžeme spievať my všetci ostatní, ktorým to ide možno o trošku lepšie? Vraj sa tak koronavírus šíri rýchlejšie. Takže speváci a herci v muzikáloch, operní speváci a keď už sme pri tom, tak ani tie chúdence deti v školách, si už nezaspievajú. A ak v nedeľu vyrážate do kostola, tak tam váš hlas takisto nikto nevyslyší.
Cirkev samozrejme rešpektuje nariadenie vlády rovnako ako všetky ostatné inštitúcie a väčšina jednotlivcov. Avšak v tejto neistej dobe je pre mnohých viera to jediné, k čomu sa upínajú, a spev k tomu patrí. Počas bolesti a utrpenia mnohí vyspievavajú svoj žiaľ do neba. Nejeden umelec vytvoril počas svojho trápenia množstvo hitov. A tak by som mohla pokračovať.
Je fajn, že je účasť v kostole povolená, nie ako na jar, keď bolo zatvorené úplne všetko. Do kostola ísť môžete, no smie byť v ňom maximálne sto ľudí, všetci musia sedieť, a to dostatočne ďaleko od seba. Ak tam znie nejaká hudba, je z reproduktora.
„Liturgické spevy je možné praktikovať, ale len cez reprosústavu, pričom kantor je sám v priestore stavebne oddelenom od zhromaždených ľudí, alebo bez reprosústavy, tiež zo stavebne oddeleného priestoru,“
Duchovná Cirkvi československej husitskej v mestských štvrtiach Staré Město a Strašnice Martina Kopecká považuje súčasnú situáciu za novú skúsenosť, ktorá však nemusí byť zlá. Ľudia si uvedomia, čo mali a možno si to toľko nevážili. A možno sa od duchovných dočkáme nových a zaujímavých inovácií. Posúďte sami z toho, čo mi Martina povedala:
„Od pondelka 5. októbra nebude počas bohoslužby znieť spev piesní ani liturgie, a to ani ten kňazský. Dialóg farára a veriacich bude prebiehať recitovanou formou v sprievode organa, ako sme zvyknutí. Chceme tým povedať, že zdravie a bezpečie ľudí je pre nás prioritou. Od jari roku 2020, keď boli kostoly úplne uzavreté, si veľká časť ľudí uvedomila, akou dôležitou súčasťou je ich duchovný život, nádej a viera. Mnoho práce náš farársky tím vykoná aj na diaľku, telefonicky. Obmedzenie spievania je do istej miery zásah, ale má to svoj zmysel a nie je to navždy. Spev je súčasťou nášho liturgického života, je to forma modlitby, a práve vo chvíľach, keď niečo nemôžeme – spievať, objímať sa, podávať si ruku – si uvedomujeme, aké je to pre nás vzácne. Na internete kolovali aj vtipy o tom, že farári by mohli počas bohoslužby rapovať. Pre mňa osobne to bude nová skúsenosť, som zvyknutá liturgiu celú spievať, ale som úprimne zvedavá, akým spôsobom budem túto pre mňa neobvyklú formu vnímať, a teším sa na to. Som rada, že sa môžeme aj napriek ťažkostiam tejto doby stretávať a hľadať bezpečný spôsob prežívania duchovného života.“
Tak či tak nechcem „Romču Prymulu“ hájiť. Jeho výroky a rozhodnutia nedávajú niekedy veľmi zmysel a vyzerá to skôr ako šikana než snaha chrániť ľud. Isté ale je, že situácia okolo koronavírusu nie je pekná a je potreba nákazu spomaliť, aby sa nezrútil zdravotnícky systém. Takže, priatelia, radšej rapujte alebo recitujte, ale teraz pár dní proste nespievajte, nech veľmi neprskáte na ostatných.