NA FÉROVKU: Zbohom, pán Menzel! Posledná rozlúčka nebude…
Toto sa mi píše veľmi ťažko. Mala som ho rada. Ani nie tak ako režiséra, pretože českým filmom odjakživa príliš neholdujem a dalo by sa povedať, že som taký kultúrny barbar českého filmu, no uznávam, že niektoré sú celkom v pohode. Jiřího Menzela som však milovala ako človeka. A to, že nebude mať pohreb, sa ma hlboko dotýka…
Jasné, neboli sme kamoši, nevolali sme si ani sme sa pravidelne nenavštevovali. Poznáme sa jednoducho ako novinár a celebrita. Takýto vzťah mal Jirka s mnohými ľuďmi. A garantujem vám, že títo všetci ľudia sú smutní z toho, že sa s legendárnym človekom nebudú môcť oficiálne rozlúčiť.
Prečo? Bol jednoducho skvelý. Málokedy odmietol rozhovor, vždy bol vtipný a úprimný, nehanbil sa za seba, svoje slová ani svoje činy. Keď sa mu páčila nejaká žena, a že on mal krásne ženy rád, vždy to dal najavo tým svojím nonšalantným spôsobom, že aj Olga nad tým mávla rukou.
Viem, čo je pre neho najlepšie
Bodaj by Olga mávla rukou aj nad jeho prianím nemať pohreb. Mohla by sa zachovať ako Iva Janžurová vo filme Teória tigra, keď manžela pochovala na cintoríne, na ktorom bytostne nechcel skončiť, ale ona to odignorovala so slovami: Ja viem, čo je pre neho najlepšie.
Ale Olga je charakter. Nikdy by Jirku nesklamala. Pohreb pre verejnosť nebude. Hovorila som s ňou. Je silá, aj keď nemusí byť, každý by to pochopil. Ale ona do telefónu hovorila tým svojím signifikantným silným hlasom. Povedala mi, že si to jej manžel jednoducho neželal a ona jeho prianie splní. On si prial oslavu života. Pretože život miloval a nikdy nechcel byť nikomu na ťarchu. Na smrť mal jasný názor, nebál sa jej, prežil dokonalý život a niečo tu po sebe zanechal. Jeho deti na neho môžu byť hrdé.
Oscarový režisér si tiež prial, aby jeho popol manželka odviezla do Španielska, kde to mal rád a kam s rodinou pravidelne jazdili. To je mi veľmi sympatické, tiež chcem spočinúť nakoniec v mori. Vládne tam taký pokoj…
Ľudia, ktorí mali režiséra radi, sa s ním preto budú musieť rozlúčiť vo svojich mysliach alebo potom pri jeho náhrobku, ktorý bude s najvyššou pravdepodobnosťou na Vyšehrade.
Zima v lete
Keď som sa u Olgy na Facebooku dočítala, že Jiří zomrel, zamrazilo ma. Bola mi jednoducho zima, aj keď vonku bolo teplo. Hoci to muselo prísť, každého to čaká a všetci vieme, že na tom posledné roky nebol dobre, bol to proste šok. Preto jej vzdávam poklonu, ako každej žene, ktorá si vezme staršieho muža. Aj keď si totiž myslíte, že ste pripravení na všetko, nie ste. Nikto si nedokáže predstaviť, ako vám vaša milovaná osoba umiera v náručí. Zažila to Olga či nedávno Ivana Gottová. Ja to zažiť nechcem.
V súvislosti s týmto úmrtím som si zase uvedomila, ako tí šikovní bardi pomaly ale isto odchádzajú všetci. Kto teda bude robiť tie super filmy, kto bude moderovať tie silvestrovské estrády? Z tých mladších umelcov je skutočne len veľmi málo takých, ktorí by sa svojím talentom mohli priblížiť Menzelovi alebo napríklad Menšíkovi. Bojím sa, že česká kultúra ide pomaly, ale isto do hája…
Ale to už so svojou polemikou zachádzam ďalej, než som chcela. Jirkovi by som chcela popriať, aby tam hore natočil ešte veľa filmov a Olinke pevné zdravie a nervy.
