Na úrovni: Petr Pavel po dvoch rokoch vo funkcii sa vyšplhal ku stropu sv. Víta. Na jeseň bude musieť ukázať aj politické svaly.
O víkende uplynuli presne dva roky od inaugurácie Petra Pavla do funkcie prezidenta ČR. Do úradu vstupoval sprevádzaný veľkým entuziazmom svojich voličov, po starnúcom Milošovi Zemanovi ohlasoval veľké zmeny. Tých sme sa skutočne dočkali, pretože životný štýl oboch mužov je skutočne odlišný. Doposiaľ predvádzal Petr Pavel aj rozdiel v konaní politických právomocí, tie v rozdiel od svojich predchodcov takmer nevyužíva a necháva konat vládu. Lenže doba prezidentskej politiky zatiaľ nenastala.
Známy český generál, v tej dobe vo výslužbe, nastúpil do funkcie prezidenta pred dvoma rokmi po suverénnom víťazstve vo voľbách. Krvavá vojna na Ukrajine pravdepodobne naznačila mnohým voličom, že vojnový veterán v roli prezidenta a zároveň najvyššieho veliteľa ozbrojených síl podľa Ústavy, nemusí byť na škodu.
V čele armády je však prezident len na papieri. V praxi má vo vzťahu k ozbrojeným silám len symbolické právomoci, akými sú napr. udelovanie praporov jednotlivým jednotkám. Na takéto vágní konštatovania sme si zvykli v pokojných časoch, lenže doba sa mení a to nielen preto, že to Petr Pavel oznámil na stretnutí najvyšších ústavných predstaviteľov. Počujeme to zľava i sprava.
Petr Pavel v časoch amerického chaosu
„Čelíme bezprecedentne rýchlej dynamickému vývoji, buď v zahraničnej politike, ale aj v bezpečnostnej politike v Európe a vo svete. Všetci vnímame mnoho protichodných vyhlásení, ktoré by nám ešte pred niekoľkými týždňami pripadali nemožné. Na takýto dynamický vývoj musíme reagovať. Vzhľadom na zmenu postojov Spojených štátov v rade dôležitých otázok musíme venovať oveľa viac pozornosti vlastným schopnostiam – ako Českej republiky, tak Európskej únie a celej Európy,"
situáciu zhrnul Petr Pavel na tlačovej konferencii po rokovaní.
Nikto úplne nerozumie tomu, o čo sa snaží súčasná americká administratíva. Už len samotné zmätočné vyhlásenia Donalda Trumpa a jeho spolupracovníkov dávajú tušiť, že to nevedia ani oni sami. Ale USA boli tou najväčšou bezpečnostnou kotvou od vstupu ČR do NATO a na nekontrolovaný chaos sa spoliehať nedá, aj keby bol zamýšľaný seba lepšie.
Vrátme sa však k symbolickým právomocím českého vrchného veliteľa ozbrojených síl. Česko síce nie je prezidentskou republikou, ale nielen Miloš Zeman ukázal, že prezident rozhodne nie je iba reprezentatívnou figurkou na politickej šachovnici.
Je zvláštne, že je úloha prezidenta takto často vysvetľovaná. Pohľad do minulosti svedčí o opaku. Na začiatku 90. rokov, keď český ústavný poriadok vznikal, bola úloha prezidenta zverená do rúk Václava Havla kľúčová pre dodržiavanie demokratických princípov, ako dôsledok Nežnej revolúcie. Inými slovami bol Václav Havel hrádzou pre vstup komunistov do vlády, akokoľvek sa až do minulých volieb tešili prívrženci minulého režimu stabilnej voličskej podpore.
Následne teda Václav Klaus mohol udržať pri moci vládu Mirka Topolánka bez podpory poslancov a rovnako tak umožnil existenciu vlády Jiřího Rusnoka a Andreja Babiša prezidentom Zemanom. Za určitú konšteláciu hviezd je prezident naopak tým najdôležitejším prvkom českého politického systému. Realita však ukázala, že do role premiéra nemusí ustanoviť ani víťaza volieb, ani vlastníka podpory medzi poslancami (aspoň dočasne).
Športové výkony a mocenské intriky
V pozícii veliteľa ozbrojených síl sa do najvyhrotenejšej situácie dostal Edvard Beneš v roku 1938 a jeho rozhodnutie nebojovať s nacistami tiež nebolo v súlade s ústavným poriadkom, ale skôr s mocenskou konšteláciou hviezd.
Petr Pavel za posledné dva roky ukázal odvahu pri seskoku padákom a aktuálne aj pevné svaly, keď vyliezol ku stropu katedrály sv. Víta. Zásadný mocenský part sa pred ním otvorí po jesenných voľbách. Veľkú podporu totiž majú politické sily, ktoré s ním jeho predstavy o nutnosti posilňovať bezpečnosť ČR rozhodne nesdúhlasia.
Uvidíme, či ukáže silu aj v sektore politických intríg. O tých vo svojich prejavoch nehovorí, ale bez nich stanovených cieľov dosiahne iba veľmi ťažko. Mocenské konštelácie ho ešte k podobným činom nevýzvali, ale len ťažko sa im vyhne. Zatiaľ by sme totiž prezidentstvo Petra Pavla museli hodnotiť primárne podľa športových výkonov, tak uvidíme, či pri tom aj zostane.
Zdroje: autorský text, komentár, irozhlas.cz, x.com
