Astmou (asthma bronchiale) trpí približne 5 – 10 % populácie. Chronický zápal je spojený s prieduškovou hyperreaktivitou a vedie k opakujúcim sa epizódam pískania, dýchavičnosti, ťažoby na hrudi a kašľa, a to obzvlášť v noci alebo skoro ráno. Poďte sa s nami detailnejšie pozrieť na to, ako toto nepríjemné ochorenie vzniká, kto k naň má predispozície, aké existujú možnosti liečby a aj na to, ako ho ovplyvňuje pandémia spôsobená koronavírusom.
V prípade astmy rozlišujeme rizikové faktory hostiteľa (predispozície) a faktory prostredia. Niektoré z týchto faktorov prostredia sa označujú ako precipitačné, ide o tzv. spúšťače, ktoré môžu vyvolať náhle zhoršenie astmy. Medzi faktory hostiteľa sa zaraďujú genetické predispozície, atopie (riziko astmy u atopika je 10 – 20x vyššie než u neatopika), hyperaktivita dýchacích ciest, pohlavie (vyššie riziko u chlapcov), rasa a etnický pôvod, nízka pôrodná hmotnosť, fajčenie u matky alebo obezita.
Z hľadiska genetických predispozícií platí, že riziko vzniku astmy je cca 3 – 5x vyššie, ak má astmu jeden z rodičov (cca 5x vyššie u alergickej astmy), ak astmou trpia obaja rodičia, riziko je 7 – 10x vyššie.
Medzi rizikové faktory prostredia sa zaraďujú predovšetkým alergény. Astma je v 95 % podmienená alergickou reakciu a býva obvykle súčasťou celkového alergického ochorenia. V období detstva jej napríklad predchádzajú potravinové alergie (najmä na bielkovinu kravského mlieka a vajcia) alebo chronický alergický ekzém či alergický zápal spojiviek. Medzi najčastejšie alergény sa zaraďujú peľ, plesne, roztoče, zvieratá či práve potravinové alergény. Medzi ďalšie faktory patria aj vírusy a faktory vonkajšieho prostredia ako studený a horúci vzduch, splodiny naftových motorov, cigaretový dym, smog, infekcie dýchacích ciest alebo lieky (napríklad astma vyvolaná kyselinou acetylsalicylovou (ASA – aspirín).
Medzi faktory náhle zhoršujúce astmu patria aj alergie a lieky a takisto zmeny počasia (teplotná inverzia či stav pred búrkou), znečistenie vonkajšieho ovzdušia, hyperventilácia (k tej môže prísť nielen pri nadmernej telesnej námahe, ale aj pri silných emóciách – smiech, plač, strach a pod.), nadmerná psychická záťaž, menštruácia, tehotenstvo, perorálna antikoncepcia či potravinárske prídavné látky (aditíva).
dýchavičnosť – človek trpiaci astmou ju vníma ako nedostatok vzduchu, sťažené dýchanie či pocit krátkeho dychu (po námahe, často aj v pokoji)
kašeľ – často nočný, obvykle neproduktívny alebo s malým množstvom vykašlanej hmoty (môže byť jediným príznakom, najmä u detí)
Astma sa vyskytuje v akomkoľvek veku. Môže postihnúť deti, dospelých či seniorov. Všeobecne však platí, že astma, ktorá vznikla v neskoršom veku, máva častejšie ťažší charakter. Celkovo sa astma rozdeľuje do 5 stupňov podľa typu závažnosti.
Za rozhodujúce životné obdobie sú stále považované prvé roky života. K senzibilizácii plodu (zvýšeniu citlivosti) však môže prísť už vnútri maternice, a to od 22. týždňa gravidity. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne opatrenia, ktoré by sa dali odporučiť prenatálne ako primárna prevencia. Účinným postnatálnym opatrením je obmedzenie pasívneho fajčenia. Ak sa objavia prvé príznaky alergie, mali by sa primárne odstrániť spúšťače a následne je nutné snažiť sa zamedziť rozvoju astmy.
Alarmujúcou skutočnosťou je, že v 40 % rodín astmatických detí v ČR rodičia stále fajčia a 30 % mladistvých astmatikov patrí medzi aktívnych fajčiarov. Medzi hlavné opatrenia patrí:
eliminácia vzdušných polutantov – ozónu, oxidov dusíka, kyslých aerosolov a prašných aerosolov, ale aj aktívneho a pasívneho fajčenia
zníženie expozície vonkajším alergénom, t. j. peľom, plesniam, splodinám naftových motorov, ktoré môžu v kombinácii s alergénom indukovať imunitnú (alergickú) odpoveď
odstránenie potravinových alergénov vrátane konzervačných činidiel (siričitany a rôzne aditíva, ako sú tartrazín, benzoát, glutamát sodný a pod.)
pri intolerancii ASA jej eliminácia, ako aj eliminácia ostatných nesteroidných antiflogistík, betablokátory sú u astmatikov absolútne kontraindikované (je treba zvýšiť opatrnosť aj v prípade očných kvapiek)
Lekár si vypočuje hrudník, vykoná funkčné vyšetrenie pľúc, robí sa tzv. spirometria. Tú možno vykonať už vo veku okolo 5 rokov u spolupracujúcich detí, zisťuje sa aj schopnosť priedušiek rozťahovať sa, a tým zlepšovať pľúcne funkcie, niekedy sa robia aj testy, keď sa, naopak, zisťuje neprimerané sťahovanie priedušiek, vyšetrujú sa aj zápalové faktory z vydychovaného vzduchu. Pacienta s podozrením na astmu vyšetruje aj alergiológ, a to kožnými testami a odbermi krvi. Ľudia trpiaci na astmu podstúpia aj vyšetrenie na ORL, pretože je nutné vylúčiť pridružené ochorenia (alergický zápal, polypy a iné). Pri vstupnom vyšetrení by sa mal každému urobiť aj röntgen hrudníka, aby sa vylúčili ostatné možné ochorenia.
Je nutné odstrániť predovšetkým spúšťače, pozri prehľad predtým. Základom sú inhalačné liečivá, ktorých cieľom je potlačiť zápal priedušiek. Hlavnými liečivami sú tie s preventívnym účinkom, medzi ktoré na prvom mieste patria inhalačné kortikosteroidy. Podľa najnovších pravidiel sa odporúčajú ako liek prvej voľby u všetkých 5 stupňov astmy. Túto liečbu možno podporiť aj ďalšími liečivami, ktoré uvoľnia stiahnuté svaly v prieduškách (tzv. bronchodilatačné liečivá). Vhodné je ich podávanie pri náhlom zhoršení astmy, keď je treba priedušky rýchlo rozšíriť, a tak zlepšiť dýchanie. Podávať sa môžu aj preventívne pred telesnou záťažou.
Niektorí pacienti s ťažkou formou astmy užívajú bronchodilatačné liečivá spolu s inhalačnými kortikosteroidmi dlhodobo. Cieľom je u každého astmatika navodiť úplnú kontrolu (stabilizáciu) astmy. V neposlednom rade sa pacient musí celoživotne vzdať cigariet. Každý astmatik by mal byť poučený a opakovane kontrolovaný, ako zvláda podávanie liečiv z rôznych inhalačných systémov.
Ako by to astmatici nemali už dosť ťažké, medzi rizikové faktory sa pridalo začiatkom roka ešte ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom, ktoré postihuje práve dýchacie cesty. Pacienti s astmou tak patria medzi ohrozenú skupinu obyvateľov a na svoje zdravie musia dbať o to viac. To potvrdzuje aj profesor 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc.
„Astma je chronické respiračné ochorenie a má teda potenciál zhoršiť priebeh koronavírusového zápalu pľúc. Platí ale, že ak je astma pod kvalitnou kontrolou, funkcie pľúc sú normálne a pacient je dlhodobo bez stavov zhoršenia a akútnych záchvatov, nie je riziko závažného priebehu koronavírusovej pľúcnej infekcie zásadne vyššie,“
Ochrana dýchacích ciest v podobe rúška či respirátoru by sa tak v súčasnosti mala stať neodmysliteľnou výbavou každého astmatika. Aj keď ich nosenie môže spôsobovať istý diskomfort, riešením môže byť jednorazové rúško z netkanej textílie, ktoré uľahčuje dýchanie.
Ako mediálny partner realitnej kancelárie Y&T Luxury Property by sme vás radi vyzvali k podpore zbierky organizovanej Nadačným fondom Naše plíce: Darujme plicní ultrazvuk VFN na Karláku. Fond Naše plíce, ktorý založila realitná kancelária počas prvej vlny pandémie COVID-19, sa venuje podpore liečby respiračných ochorení u dospelých a detí.
„Už predtým sme ako darca podporovali rôzne charitatívne projekty,“ hovorí zakladateľka realitnej kancelárie Elena Jakubovič. „Tentoraz chceme ísť o krok ďalej a dlhodobo pomáhať českým odborníkom a nemocniciam.“
A prečo spojenie realitného biznisu a starostlivosti o zdravé pľúca? Elena Jakubovič a jej tím veria, že dobre vybratý dom alebo byt je tým miestom, kde sa vám bude dýchať s ľahkosťou. A tento pocit by mali zažívať všetci.