Koronavírus SARS-CoV-2 zmenil podobu našej spoločnosti, jej návyky, pravidlá správania i trendy, ktoré vyplývajú z obmedzenia voľného pohybu a nebezpečenstva nákazy. Jedným zo sektorov, ktoré pandémia ovplyvnila najviac, je nepochybne trh práce, ktorý sa musí prispôsobiť zmene ponuky i dopytu, ako aj nevyhnutnosti ochrany zdravia pracovnej sily.
V súvislosti s protikoronavírusovými opatreniami došlo k výraznému zníženiu počtu osôb na pracoviskách. Niektoré dáta hovoria o 37 % ľudí využívajúcich prácu z domova, ako uvádza prieskum agentúry STEM/MARK. Časť respondentov nepracovala na jednom konkrétnom mieste alebo nepracovala vôbec. V kanceláriách tak nezostala ani polovica zamestnancov.
Spoločnosť LMC prevádzkujúca pracovné portály Jobs.cz a Práce.cz je však triezvejšia. Doma v rámci home office podľa nej zostáva približne 20 % ľudí, v Prahe výrazne viac (približne spomínaná tretina osôb). Naopak, mimo Prahu, na Morave a v Sliezsku je priemer okolo 15 %. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí toto percentuálne zastúpenie rastie. Z dát LMC ďalej vyplýva, že práci z domu sú naklonené skôr väčšie spoločnosti.
S ohľadom na to, že zvyšok ľudí nepracoval vôbec, niet divu, že až 60 % zamestnancov má obavy o svoju prácu i o svoj zárobok, a pre viac ako 90 % z nich je prioritou si ich udržať. Aspoň to ukazujú dáta spoločnosti AMI Communications.
Jedným z trendov dnešnej doby je preto nehľadať za každú cenu lepšie zamestnanie, ale preferencia stability a istého zárobku bez nutnosti vstupu na trh práce. Časy, keď si na niektorých pozíciách mohli uchádzači určovať vlastné podmienky, je preč. V túto chvíľu sa cení najmä schopnosť adaptácie, multiodborovosť a všeobecný rozhľad, ktorý v dnešnej dobe zvyšuje šancu na úspech v prípadnom výberovom konaní.
Zostaňme však u ľudí, ktorí sú stále zamestnaní. Pre mnohých z nich sa situácia zmenila, prípadne zmenu v spoločnosti minimálne vnímajú. Zmena je takmer hmatateľná. Až 94 % zamestnancov má obavy, že sa vráti k starému spôsobu práce a príde o svoju flexibilitu. Veď až 80 % z nich chce nájsť lepší pomer medzi prácou a voľným časom, respektíve časom tráveným so svojou rodinou. Vyplýva to z dát nadnárodnej spoločnosti ManpowerGroup, ktorá uskutočnila prieskum medzi 8 000 zamestnancami z rôznych krajín. S týmto prieskumom súvisia aj ďalšie údaje: 43 % zamestnancov už nechce návrat k pevnému pracovnému času a väčšina by chcela zachovať home office aj po skončení pandémie. Do práce by tak dochádzali len niekoľko dní v týždni.
V tomto zmysle je nutné hovoriť aj o zväčšujúcej sa priepasti medzi tými šťastnejšími a tými menej šťastnými. Zamestnanci s vhodnými schopnosťami budú mať vyššie mzdy, budú pracovať z domova a budú mať aj viac času na svojich blízkych. Na druhej strane, zamestnanci so schopnosťami, ktoré nebudú toľko žiadané, budú mať skôr menšiu mzdu a budú musieť byť skôr na pracovisku, a teda budú vystavení aj väčším rizikám, či už ide o ich zdravie, ako aj o to, čo sa bude diať, keď dôjde z dôvodu koronavírusu k nemožnosti pracovať v rámci pracoviska.
Kríza však nemení len zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Takmer polovica zamestnancov totiž uvádza, že home office ovplyvňuje ich produktivitu. Na jednu stranu výskum spoločnosti Colliers uvádza, že 24 % ľudí vníma jej zvýšenie, u 23 % ide, naopak, o jej zníženie a zamestnávatelia to musia riešiť. Nájsť tak ideálnu mieru medzi spokojnosťou zamestnancov a želaným pracovným výkonom môže byť pomerne ťažké. Pozitívne je, že až 75 % pracovníkov sa cíti byť v spojení so svojimi spolupracovníkmi, aj keď sa fyzicky nestýkajú.
Zatiaľ je home office len jedným z benefitov, koronakríza z neho ale časom zrejme urobí nutnosť. Už teraz vznikajú pracovné miesta, kde je práca z domova jediným možným spôsobom, ako ju vykonávať. Do konca roka 2021 by malo byť takých pozícií až 30 %.