Českí poslanci minulý týždeň schválili zvýšenie schodku štátneho rozpočtu o neuveriteľných 500 miliárd korún. Balansujú na okraji ekonomickej tragédie, ale ak budú šikovní a požičané peniaze využijú zmysluplne, riskovanie by sa mohlo vyplatiť.
Najhoršiu bilanciu rozpočtu mali Česi v roku 2009 pre dopady svetovej ekonomickej krízy, a to konkrétne mínus 192 miliárd korún. V tomto roku mieria v dôsledku koronakrízy k viac než dvojnásobku – poslanci „odklepli“ sekeru vo výške 500 miliárd korún. A to nemusí byť koniec. Ministerka financií Alena Schillerová už naznačila, že číslo môže byť na konci roka dokonca vyššie.
500 miliárd korún. Napíšme si to číslom: 500 000 000 000 korún. Čo to, dofrasa, znamená? Jednoducho to, že Česko nemá peniaze na to, aby zaplatilo svoje vlastné fungovanie, a preto si ich požičia na medzinárodnom trhu. Inými slovami, niekedy v budúcnosti bude musieť Česko tento dlh zaplatiť, inak skrachuje podobne, ako sa to pred rokmi stalo napríklad Argentíne.
Mať taký vysoký dlh pritom nie je jednoduché, pretože je nutné platiť úroky. Tie sú už dnes vo výške takmer 50 miliárd korún ročne a s ďalším rekordným zadlžením ešte narastú. Inými slovami, každý rok Česo „vysolia“ desiatky miliárd bez toho, aby postavili čo i len meter novej cesty alebo zaplatili plat jediného požiarnika alebo policajta. Je to rovnaké ako v bežnom živote – ak sa nám dlhy vymknú spod kontroly, spadneme do dlhovej špirály a už nám nikto ďalší nepožičia.
A to sa môže stať pokojne aj Česku. Teda, ak bude hlúpe a tento rekordný dlh jednoducho „preje“ alebo minie na nezmysly. Naopak, tieto peniaze je nutné vziať a nasmerovať k ľuďom a firmám. Rozumne, premyslene a tak, aby sa to o pár mesiacov a rokov začalo vracať v podobe rastúcej ekonomiky, prosperujúcich firiem, a tým pádom aj vyberania vyšších daní.
Žiaľ, zatiaľ to na obzvlášť premyslený postup nevyzerá, v tom má opozícia pravdu. Vláda zatiaľ nepredložila jasný plán, kam peniaze pôjdu a čo sa od toho čaká. Čo ak ich len rozhádže? Je nutné, aby ministri v čele s premiérom prestali machrovať, že všetko zvládnu, a, naopak, poučili sa z toho, že doterajšia podpora firiem zasiahnutých koronavírusovou krízou nebola práve ukážkou premyslenej stratégie ani účelovosti. K mnohým firmám sa finančná pomoc dostala neskoro alebo dokonca vôbec. Niektoré „covidové“ programy sú také zložité a majú množstvo výnimiek, že im nerozumejú ani skúsení podnikatelia. Je to zbytočné, a teraz je šanca to zmeniť. Poučme sa, počítajme, plánujme a najmä používajme mozog.
Ak totiž peniaze investuje dobre, vyjde ho táto kríza lacnejšie. Ekonomika sa spamätá a vo výsledku na tom môže byť už čoskoro dokonca lepšie ako v uplynulých rokoch. Príjmy z daní aj platy porastú a firmy budú mať na investície, takže vzrastie aj konkurencieschopnosť krajiny. A Česko sa stane atraktívnym miestom, ktoré bude lákať aj zahraničných investorov a ich peniaze.
Ak by len škrtalo, prepúšťalo úradníkov (ktorí potom nebudú môcť utrácať a skončia na úrade práce) a nepodporovalo firmy, mnohé z nich začnú krachovať a prepúšťať. A výsledok? Bez práce budú státisíce ľudí a oslabené české firmy kúpia napríklad Číňania, Rusi alebo Nemci. O pár rokov, až sa firmy spamätajú, začnú zisky odtekať k materským firmám do zahraničia. Česko na tom bude zase biedne a navyše bude mať na krku brutálne dlhy.
Rovnako to dopadne, ak peniaze z rekordného schodku len „preje“ a utratí za hlúposti typu zlacnených cestovných lístkov alebo dotovania rôznych liniek na výrobu toastových chlebov len preto, aby boli krehkejšie na jazyku a dlhšie vydržali v komore. Vtedy si síce Česi užijú jeden alebo dva roky trvajúci večierok plný rozhadzovania, ale nasledovať bude bolestivé vytriezvenie. Akurát už nebudú mať žiadne peniaze na to, aby si kúpili kolu na napravenie žalúdka.
O toľko korún bola česká štátna kasa v mínuse za prvých šesť mesiacov tohto roka. Horší výsledok Česko nemalo nikdy v histórii od roka 1993, a to ani v časoch vrcholiacej ekonomickej krízy v rokoch 2009 a 2010. Zlá správa je to najmä preto, že sa ešte nezačala hlavná vlna prepúšťania.