Bořek Slezáček je na verejnosti známy ako človek mnohých talentov. Zvláda spievať, tancovať, hrať, moderovať a ešte k tomu býva fakt dosť vtipný. Momentálne ho českí diváci vídavajú v show Tvoje tvář má známý hlas. Ako umelec ale teraz čelí nepriaznivým časom koronavírusovej pandémie. V rozhovore pre LP-Life.sk sa Bořek rozpovedal nielen o práci, ale tiež o životnom nadhľade, ktorý za roky v mediálnom rybníčku získal, a to tiež pre svoju závislosť na alkohole, s ktorou sa úspešne popasoval. V časoch krízy sa venuje najmä svojim dvom synom.
Ja vlastne ani neviem, ak mám byť úprimný. Viem, čo to pre mňa znamenalo na jar. Už som to ale prestal sledovať. Na jar to pre mňa znamenalo zastavenie úplne všetkého, všetkých zárobkových a zábavných aktivít. Mám to šťastie, že robím to, čo ma baví, práca je aj môj koníček. Ale našiel som si zábavu aj doma. Okolo domu je stále čo robiť.
Teraz tá druhá vlna už je, bohužiaľ, celkom likvidačná. Jar sme nejako prežili. Aj moja žena pracuje v divadle, takže sme obaja sedeli doma na zadku. Našťastie sme mali niečo nasporené, ale toto už je problém. Čo sa však dá robiť. Sám som sa na jar pristihol, že som si niekoľkokrát sadol, začal počítať ušlé peniaze a strašne som sa vlastne zahanbil, že sa začínam báť o prachy. To som nikdy nechcel, je to koniec pankáčov v Čechách. Na druhú stranu, čo iné sme mohli od kapitalizmu čakať, než že začneme myslieť na peniaze. Ale keď už je tu tá situácia, je tiež potrebné vziať si z nej do budúcna ponaučenie.
To je zlé najmä u muzikantov, mladých chalanov, ktorí za normálnej situácie vedeli, že každý deň majú kšeft za dvojku, trojku, polovicu rozhádžu a zvyšok pôjde na nájom. Na druhý deň ale peniaze zase budú. Teraz to nemajú, tých je mi samozrejme ľúto. Tiež som tak veľa rokov fungoval. Ako som už vravel, snáď si z toho všetci vezmeme nejaké ponaučenie. Tak či tak je to pre nich hrozná situácia, a tak dúfam, že s nimi bude spoločnosť solidárna.
Šiel by som robiť niečo iné. Ja už som v rámci svojich predchádzajúcich alkoholových eskapád z šoubiznisu odišiel, pretože samozrejme každý vedel, čo som za existenciu a nikto sa pochopiteľne dvakrát nehrnul do spolupráce so mnou. Chvíľu som robil v korporáte, ale myslím si, že sme všetci zúčastnení pochopili, že to nejde. Vždy som miloval vlaky a železničné stanice, tak by som šiel robiť napríklad strojvodcu.
Jednoznačne potrebuješ, ale keď som zvládol vysokú školu, asi by som sa naučil aj toto. Tieto úvahy ale zatiaľ nie sú na programe dňa. Je mi ale jasné, že táto situácia nebude len túto jeseň a s najväčšou pravdepodobnosťou to bude aj na jar a budúcu jeseň, nezmizne to.
Čomu sa venuješ? Teraz si hlavne vidieť v relácii Tvoje tvář má známý hlas, to ale nepredpokladám, že je finančný príjem, na ktorý sa môžeš spoľahnúť každý mesiac, je to skôr jednorazová záležitosť.
Normálne by to boli peniaze, čo ti zostanú. Teraz nezostanú. Ale hlavne, že sú. Stačí jeden pozitívny Covid test a je po paráde.
Nedávno som dokončil niekoľko projektov v Českej televízii, o niektorých sa smie hovoriť, o niektorých ešte nie. Tento rok som natáčal dva projekty nemecké, tretiu sériu seriálu Charité a film Allmen. Tento rok mali bežať v Českej televízii Boží mlýny, čo je miniséria Honzu Hřebejka, ale vzhľadom na koronu sa celá premiéra projektu presunula na bohvie kedy. Natáčanie sa stopuje, pretože nikto nevie, čo bude, aj peniaze sa zháňajú ťažko. Okrem toho robím divadlo, ktoré teraz tiež vlastne veľmi nerobím. Muzikály vôbec, činohru áno, ale zájazdy sa väčšinou rušia. A akcie, na ktoré chodím spievať alebo moderovať, v podstate nie sú vôbec.
Kvôli Tváři to skôr nie je pravda, dokáže nás to pomerne časovo vyťažiť. Nemecký projekt Allmen som dotočil minulý týždeň, takže bolo čo robiť. Nejaký voľný čas mi ale zostane. Čiastočne som ho venoval písaniu scenára a tiež práci na záhrade. Teraz na jeseň už sa mi vonku robiť nechce, takže budem cvičiť doma. Nejako sa zamestnám.
Mám na to teóriu, že som sa za tie roky reprezentačného pitia tak impregnoval, že pravdepodobne nezostarnem, lebo som toľko naložený v liehu. Trpím na prostatu, takže sa mi zle čúra, takže ho ani zo seba nemôžem dostať von. Myslím si, že som dobre zakonzervovaný (smeje sa).
Ale bez srandy, žijem zdravo. Nikdy som nebol typ, čo by (okrem pitia!) žil nezdravo, vždy som sa snažil dávať si pozor na stravu. Teda až na výnimky, keď bola žena tehotná, to som priberal s ňou. Veľa športujem. V rámci korony na jar nastalo obdobie, keď som si musel nájsť nejakú činnosť. Som zvyknutý byť neustále v práci, musel som si dávať bacha, aby na mňa nešli divné myšlienky, aby som nedajbože nezačal napríklad pokukovať po fľaške. Takže som športové aktivity ešte pridal.
Samozrejme. Ráno idem prvých desať metrov ako opica, pred každým cvičením sa rozcvičujem a rozdýchavam. Raz som sa na to vykašlal a už mesiac mám tenisový lakeť. Cítim, ako sa to zle hojí. V Tváři som robil Seana Paula, ktorý chodí v podrepe, a úplne som si u toho odrovnal kolená. Jedno koleno odišlo úplne, tak som si vravel, že to bude v pohode a bude to dva dni bolieť, ale bolí to stále. Je to úmerné veku a už nečakám, že to bude také ako predtým.
K lekárovi ideš zdravá a odchádzaš chorá. Každé povolanie svojmu okoliu preukazuje, že je potrebné. To platí o politikoch aj lekároch. Nechodím ale na žiadne preventívne prehliadky, to sa vždy zvládne, keď ma ofúkne. Možno sa ukáže v neskoršom veku, že som niečo zanedbal. Bol som ale napríklad na pečeňových testoch a mám pečeň ako mladík, to mi vysvetli.
Nikdy som nebol silný fajčiar, bol som skôr taký ten krčmový fajčiar. Nikdy som si nezapálil cez deň, vždy až v krčme. A nikdy som vlastne ani nemal na cigaretu chuť. Jednoducho som len v bare nevedel, čo s rukami.
Chodia, uvidíme ale, na ako dlho. Problém bol na jar, pretože Andy začal minulý školský rok chodiť do prvej triedy a veľa si jej neužil. Ledva získal nejaké návyky, čo bolo u neho čo povedať, a už o ne začal zase prichádzať. V tomto smere si robím dosť starosti.
Občas bol krik, našťastie ale máme možnosť zašiť sa každý vo svojom kúte v dome. Keď sa nechceme stretnúť, tak sa nestretneme. Na jar sme boli veľa vonku na záhrade. Zvládli sme to a som za to rád, pretože som mal na nich veľa času, čo som vlastne nikdy predtým nemal. Každý deň sme varili, sadli sme si k obedu celá rodina, bolo to vlastne fajn. Bavil som sa o tom s Danom Bártou, obaja sme priznali, že sa nám na tom dôchodku vlastne páčilo a že by sme v ňom aj zostali, keby to neznamenalo smrť vyhladovaním.
Myslím si, že puberta v súvislosti s tým, ako sa všetko zrýchľuje, prichádza skôr. Kolja už má svojich starostí niekedy dosť.
Ja som to myslel tak, že budú hovoriť ľuďom pravdu. Môžem sa mýliť, ale myslím si, že tie sklony by mal skôr Kolja, pretože ten so mnou absolvuje divadlo a prejavuje o to obrovský záujem, zatiaľ čo Andy je ešte malý a má svoj svet.
Show Tvoje tvář má známý hlas sleduje množstvo ľudí, musíš mať veľa fanúšičiek. Vníma vďaka tomu Kolja, že tvoje povolanie znamená aj pozornosť žien? Ozývajú sa ti napríklad fanúšičky z minulosti?
Mám päťdesiattri rokov, mne sa už žiadne fanúšičky neozývajú. Respektíve nie tie, ktoré by mohli mať teoretickú šancu (smeje sa). Ozýva sa mi veľa ľudí, ale tí sa ozývali aj predtým.
Hejterov vôbec neriešim. Ak je niekto taký zúfalec, aby trávil život tým, že píše komentáre pod články, to je úplne pod moju rozlišovaciu schopnosť. A navyše, mne bolo vždy úplne jedno, čo si o mne kto myslí. S tým nič nenarobíš, to je ich problém, ich boj. Plniť sa nejakou negatívnou energiou voči čomukoľvek je úplne zbytočné. Dospelý chlap je dospelý až vtedy, keď pochopí, že ego je jeho najväčší nepriateľ.
Ak to Kolja vníma, vníma to určite vďaka internetu. Moje deti vedia, s kým majú tú česť. Myslím si, že vidia aj tú odvrátenú stranu, že je človek vystavený nelichotivým komentárom. Všimol som si, že Kolja s niekým zápasil na sociálnej sieti v súvislosti s nejakým dehonestujúcim výrokom, ktorý by mal nechal úplne pokojným, jeho ale rozčúlil. Vravel som mu, že je potrebné to úplne vypustiť. Myslím si, že táto odvrátená strana je pre nich dôležitejšia, pretože ju vnútorne viac riešia.
Nepatrím bohužiaľ k tým ľuďom, ktorí by sa uspokojili s vnútorným nepokojom a vyrovnanosťou. Neustále mám nejaké túžby, ktoré ma poháňajú. Celé roky som kašlal na všetko vrátane kariéry, no teraz ma to prešlo, keď som prestal piť. Herecká kariéra je pre mňa svojím spôsobom veľmi dôležitá, pretože ma to baví. V tomto smere neustále niečo chcem, ale šťastný som. Respektíve, nikdy som nebol šťastnejší.
Na všetko je vždy tisíc dôvodov. Ako človek starne, upokojuje sa, už sa neberie tak vážne a podobne. Deti a rodina sú samozrejme faktor, ktorý je úplne zásadný, ktorý k šťastiu prispieva. Som šťastný chlap.