Rýchla spoveď – pľúcny lekár Milan Sova: Počas Covidu sú deti schopné pribrať aj desať kíl

Vo svojom mladom veku ste toho už veľa dokázali. Čomu všetkému sa venujete?

Veľkej časti pneumológie, hlavne spánkovej medicíne, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, intervenčnej bronchológii. Veľkú porciu času tiež zaberie práca v Českej aliancii proti respiračným ochoreniam.

Toho je strašne veľa, pľúca a spánkové apnoe mi nejdú veľmi dohromady.

Byt na prodej na Praze 2 - 29 m², Praha 2

Show property

Je to jednoduché, ide hlavne o poruchy dýchania v spánku, pretože je to primárne pľúcna diagnóza. Spánková medicína ako taká je veľmi široká. Síce je tam množstvo neurologických ochorení a chorôb z psychiatrickej oblasti, ale aktuálne tvoria najväčšiu časť poruchy dýchania v spánku. S tým súvisí tiež napríklad hypoventilácia pri obezite a chronické respiračné zlyhanie u chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. U všetkých týchto diagnóz potrebujeme pacientov podporiť ventilačne, čo je možné prostredníctvom rôznych prístrojov.

Takže keď chrápe môj manžel, otec alebo dedko, nie je to tým, že sú len starí, ale môžu mať vážny problém?

Presne tak. Záleží, či chrápu alebo majú zástavy dychu v spánku. To by ste si na partnerovi určite všimli, či v noci dýcha pravidelne alebo nie. Ak nie, je to dôvod nechať ho vyšetriť. Obštrukčné spánkové apnoe naozaj môže viesť k infarktu myokardu alebo zvyšovať riziko mŕtvice a mnohých ďalších komplikácií. O chrápaní ako takom sa hovorí, že je to len kozmetický problém. Na druhú stranu, aj chrápanie dokážeme obstojne liečiť. Ak by ste chceli, môžete k nám partnera určite objednať.

Nielen muži, ale i ženy chrápu.

Pochopiteľne, aj ženy chrápu.

Chrápu viac ženy alebo muži?

Určite muži. Je to viazané na mužské pohlavie, na nadváhu a „krátky tlstý krk“. To sú presne tí ľudia, ktorí majú vysoké riziko obštrukčného spánkového apnoe. Typicky človek, ktorý chrápe od mladosti, chlapi mu to vraveli na vojne, a časom sa pridajú zástavy dychu v spánku. To je moment, keď nastupujeme my a zahajujeme diagnostiku a liečbu.

Ako dlho už sa to rieši?

Budete sa diviť, ale prvé popisy syndrómu obštrukčného spánkového apnoe sú z literatúry asi dve tisícky rokov pred Kristom, keď sa hovorilo o tom, že pontský kráľ v noci nedýchal a jeho poddaní ho vraj pichali ihlami, aby sa neudusil. To je história. Reálne sa poruchy dýchania v spánku začali liečiť až v 90. rokoch. Dovtedy sme vedeli, že obštrukčné spánkové apnoe existuje, v Amerike v 70. rokoch sa riešilo tracheostómiou, ale od roka 1989 máme rutinne k dispozícii prístroje, ktorými môžeme pacientov liečiť. Liečba spočíva v aplikácii pretlaku prostredníctvom masky.

To musí byť nepríjemné.

Budete sa diviť, ale väčšina pacientov spí celkom v pohode. Najčastejším príznakom obštrukčného spánkového apnoe je denná únava a nadmerná denná spavosť. To sú ľudia, ktorí dokážu zaspať počas toho, ako sa s vami rozprávajú. Výrazne im to znižuje kvalitu života. V okamihu, keď nastavíme liečbu, sme schopní u väčšiny týchto pacientov tieto problémy odstrániť. Pacienti často uvádzajú, že sa takto nevyspali 20 rokov a niektorí sa preto na prístroj dokonca tešia. Spia v noci s maskou, sú spokojní oni i partneri, ktorí majú radosť, že pacient nechrápe. Je to niečo, čím kvalitu života naozaj zvýšime. Veľké množstvo ochorení je takých, že pacient nevníma, či je liečený alebo nie, ale zrovna u obštrukčného spánkového apnoe, ak liečba pacientovi sadne, tak ho skutočne vrátime do života a cíti sa veľmi dobre.

Poďme ale ku koronavírusu. Na Morave ste mali veľké ohniská. Aká je situácia teraz, v januári 2021?

Mezonetový zařízený byt 5+kk na pronájem-Praha, Praha 1

Show property

Situácia je rovnaká ako kdekoľvek inde v republike, teraz už sa v ničom nelíšime. Je pravda, že sme boli špecifickí v tom, že sme na začiatku „prvej vlny“ mali v susedstve Litovel. Vždy hovorím, že je otázkou, či prvá vlna bola, pretože na jar sa v podstate nič moc nedialo, prípadov bolo minimum. Litovel bola prvá aféra, keď sa „uzatvorilo“ celé mesto. Avšak pri uzatvorenom meste sme zaznamenali pikantné prípady, keď pacienti aj tak jazdili na bicykli do našej nemocnice, pretože to vzali cez Litovelské Pomoravie cyklotrasou, ktorá bola uzatvorená až po pár dňoch. Teraz je situácia rovnaká ako kdekoľvek inde.

Vy sám ste Covid prekonali?

Neviem o tom.

Neviete? Môžete si urobiť vyšetrenie protilátok.

To môžem, ale nerobil som si ho.

Prečo?

Pretože nemám žiadne ťažkosti. Je pravda, že lekárov u nás na klinike bolo nakazených minimum. Samozrejme, používame ochranné pomôcky, ale tiež si myslím, že sme dosť imúnni. Nehovorím, že priamo proti koronavírusu, ale celkovo, vzhľadom na to, ako sa celý profesijný život stretávame s potenciálne infekčnými pacientmi. Človek získa imunitu na veľké množstvo ochorení.

Predpokladám, že ste nefajčiar?

Áno.

Keď opomeniem koronavírus, ste vy, Moraváci, vďaka slivovici viac imúnni?

Nie sme, moravská a pražská populácia sa nelíši.

Napriek tomu ľudia veľmi vnímajú rozdiel medzi Čechami a Moravou, v mnohých smeroch.

Je aj rozdiel Olomouc ako mesto plus okolie. Olomouc sa označuje ako „Hanácka metropola“, ale je pravda, že pravá Haná je kúsok vedľa.

V Rýchlej spovedi ste na adresu očkovania hovorili, že vedecky áno, cítila som ale z vašej odpovede nejaký dodatok.

Je to hrozne zložité. Dnes je situácia taká, že vakcíny nie sú pre všetkých, nie je vôbec jasné, kedy bude dostupné rozumné množstvo, kto a kedy by sa mal dať očkovať. Odborná vakcinologická spoločnosť hovorí áno, nechajme sa všetci naočkovať. Odborná spoločnosť pre alergológiu a imunológiu hovorí, že je dobré pozrieť sa na stav protilátok… Je tam teda niekoľko ale…

Nechali by ste sa očkovať?

Zatiaľ som sa očkovať nenechal, uvidí sa do budúcna.

To je trochu vyhýbavá odpoveď.

Nie je, dnes je vakcíny tak málo, že si myslím, že môže prospieť niekomu inému. Záleží tiež na tom, aké vakcíny budú k dispozícii. Máme Pfizer, Modernu, je otázka, či bude Astra, či budú ďalšie dáta. Uvidíme.

Vy ste ale lekár, ste v prvej línii. Už by ste mali byť dávno zaočkovaný.

Je pravda, že by som mal alebo mohol byť zaočkovaný, ale ako vravím, je problém, že vakcín nie je dostatok. Myslím si, že ako mladý a zdravý človek môžem „prenechať“ svoje miesto niekomu zo starších kolegov, ktorí môžu vakcínu využiť lepšie ako ja.

Keď niekto prekoná koronavírus bez ohľadu na svoj zdravotný stav, vek alebo váhu, počula som, že tí, ktorí robia röntgeny pľúc, vidia na pľúcach anomálie. Sú už nejaké štúdie na to, či koronavírus skutočne necháva na tele nejaké trvalé následky?

Máme našu post-covidovú ambulanciu, kde sledujeme pacientov od apríla, keď sme ju založili. Aktuálne sme vyšetrili viac ako 600 pacientov. Z nich sme významné pľúcne postihnutie objavili u približne 1 – 2 % pacientov. Odhadujeme, že v celej populácii sa budú pľúcne zmeny vyskytovať u 0,1 až 0,5 percenta pacientov. Väčšina zmien nám našťastie mizne. Je nutné dodať, že ak objavíme pľúcne zmeny, neznamená to, že budú prítomné aj o tri mesiace. Zároveň nemôžeme povedať, že keď tam nič nie je teraz, nič tam nebude ani do budúcna, pretože to ochorenie ešte úplne nepoznáme.

Aké sú tie zmeny? Majú tam poškodenie?

Tak. Na snímke to niekedy vyzerá ako zápal pľúc, ale nie ako ten klasický, laicky sú to zmeny v zmysle pozápalových zmien. Organizmus sa bráni, hojí. Ako som ale už povedal, našťastie väčšina týchto zmien mizne. U mnohých pacientov používame napríklad systémovo kortikoidy, nález sa väčšinou celkom pekne stabilizuje. Tým samozrejme nechcem povedať, že tento pacient potom nemôže mať nejaké reziduálne zmeny v zmysle drobných jaziev na pľúcach. Na druhú stranu, rovnaké zmeny by sme predpokladali, keby prekonal ťažkú chrípkovú alebo bakteriálnu pneumóniu. Keby sme si teraz tu obaja urobili HRCT, tak verím, že u oboch z nás nájdeme jeden, dva zápalové prúžky. To môže znamenať, že sme niekedy v živote prekonali ľahký zápal pľúc bez toho, aby sme o tom vedeli.

Sú také post-covidové ambulancie aj v Prahe, po celej republike?

Určite. Z hlavy vám ale presne nepoviem, ktoré a kde.

Nie je 600 ľudí malá vzorka?

Je to relatívne veľká vzorka. Normálne vedecké štúdie sa pohybujú od stovky vyššie, od tej sa vraví, že je to slušná štatistika. Šesťsto ľudí už je krásna vzorka, sú to ľudia, ktorí sú vyšetrení naozaj dopodrobna. Samozrejme, ostatní kolegovia budú mať možno podobné súbory, nemusia ale robiť všetky vyšetrenia ako my, čo sa týka imunity a podobne. Máme vzorku celej populácie, nie sú to len mladí alebo len starí. Šesťsto ľudí už je dosť, samozrejme ale naberáme ďalších. Každý deň nám do post-covidovej ambulancie prichádza asi 20 nových ľudí. Keby sme to spočítali, za mesiac máme počet hneď o päťsto ľudí vyšší, číslo letí dramaticky nahor.

To potom budete asi musieť konzultovať s ostatnými ambulanciami, aby sa z toho urobil nejaký celkový výstup, štúdia, ktorá sa bude prezentovať.

My môžeme prezentovať svoju vzorku, oni ich, môžeme dať dohromady spoločnú vzorku. Taliani, Číňania budú mať niečo iné. Každá populácia je iná a každá je populačne inak štruktúrovaná. My máme náš súbor unikátny v jednom aspekte, a to v tom, že na jar sme ľudí vyhľadávali cielene, aj tých, ktorí boli bezpríznakoví. Vyhľadávali sme ich na základe pozitívneho PCR testu. Okrem toho existujú súbory ľudí, ktorí sa tam dostanú len preto, že sú chorí, a preto prídu do poradne. Keby sme vzali len tento druhý súbor, vyšlo by nám, že päťdesiat percent ľudí má také a také ťažkosti, nebola by to ale pravda, pretože v celej veľkej skupine je to potom podstatne menej.

Aký je váš osobný názor na Covid? Ako to zvládame my, vo svete? Je to chrípka alebo príšerná pandémia?

Pandémia to je, príšerná pandémia to je tiež, sranda to nie je. Nikdy by som to nebagatelizoval, je to ochorenie, ktoré môže mnoho ľudí zabiť alebo škaredo postihnúť. Na druhú stranu, to, čo sa tu deje, nie je úplne namieste. Tá pozornosť, ktorá sa Covidu venuje, tiež nie, pretože sa nám úplne zastavili akékoľvek iné ochorenia, proste nič iné než Covid neexistuje. Úmrtnosť je podobná ako u pandemickej chrípky. Nie sezónnej, ale pandemickej. Ľudia majú strašne krátku pamäť. Keď sme tu mali okolo roka 2009 prasaciu chrípku, tiež to nebola žiadna zábava, ale bolo to v čase, keď ešte neboli rozvinuté sociálne siete a nevytvorila sa okolo toho bublina.

Čo si myslím o Covide? Hlavne by bolo dobré situáciu upokojiť. Vytvorila sa okolo neho naozaj veľká skupina ľudí, odborníkov, ktorí, hoci nechcem znevažovať ich skúsenosti, v živote nerobili kliniku, neliečili živých pacientov. Tým nehovorím, že my, klinici, máme pravdu, to vôbec nie. Sú to ale biochemici, parazitológovia, matematici a na základe ich odporúčaní sa stanovuje celá stratégia. Názor klinika, ktorý by robil či už Covid alebo post-Covid, sa veľmi neberie do úvahy. Ďalšia vec je, že racionálna diskusia prestala existovať. Len čo má niekto len trochu iný názor oproti hlavnému prúdu, je automaticky označený médiami za „popierača“ a nemá do toho čo hovoriť. Zdravá diskusia je zásadná. Pobaviť sa o tom, čo sa deje, nedeje a aká je realita.

Čo konkrétne vy riešite okrem Covidu s pacientmi? Koľko percent vašich pacientov trpí pre koronavírus, pretože sú odložené operácie a podobne?

Počítali sme to na jar u spánkovej medicíny, aj keď je to len výsek spektra našej starostlivosti. Zistili sme, že v celej republike vypadlo približne dvadsať percent starostlivosti len v rámci jarných opatrení a asi nebudú nahradené. Teraz si k tomu pripočítajte ešte celú jeseň. Spánkové laboratóriá v celej republike okrem pár pracovísk sú viac-menej zatvorené. Len toto je obrovské množstvo ľudí, ktorí sa nedostanú k liečbe a diagnostike. Títo pacienti by už dávno boli diagnostikovaní a liečení, keby nebol Covid. Je to len malá časť medicíny, ktorá ale dokresľuje celú situáciu. Druhá vec je napríklad rakovina. Kolegovia onkológovia hovoria, že mnoho pacientov sa bojí nechať vyšetriť alebo sa celá diagnostika predlžuje. Na jar sa všetko odkladalo, čo už sa teraz našťastie nedeje, ale aj tak to môže byť pre množstvo z nich problém.

Ako konkrétne koronavírus ovplyvnil vašu prácu ako pľúcneho lekára?

Veľmi, samozrejme, že veľmi. Sú pľúcne oddelenia, z ktorých sa stali covidové jednotky. Z nás covidová jednotka nie je, ale naši lekári vrátane mňa slúžia na Covid jednotkách. Ovplyvnilo nás to tiež tým, že sa teraz staráme o veľa ľudí po Covide. Čo sa týka spánkovej medicíny v roku 2020, stále sme otvárali a zase zatvárali podľa rozhodnutí ministerstva. Sekretárka nerobila nič iné, len objednávala a následne zase rušila vyšetrenia.

Do budúcna je to podľa mňa pre pľúcny odbor na jednu stranu kríza, na druhú stranu je to obrovská príležitosť. Máme aspoň možnosť ukázať ostatným kolegom a ľuďom, že pľúcne lekárstvo a respiračná medicína nie je len tuberkulóza, o ktorej sa hovorilo kedysi. Pľúcne lekárstvo sa strašne posunulo, či už spánkovou medicínou, neinvazívnymi podporami, terapiou astmy, terapiou chronickej obštrukčnej choroby pľúc. To sú všetko veci, ktoré sme pred dvadsiatimi rokmi nemali buď vôbec, alebo nie v takom rozsahu ako teraz. Covid je ďalšia vec, ktorá nás môže posunúť ďalej, najmä postcovid starostlivosť zvládame veľmi dobre a je potrebné to komunikovať verejnosti i poisťovniam. Respiračná medicína totiž nie je tak dobre ohodnotená v porovnaní s inými odbormi.

Myslíte si, že si ľudia uvedomujú, že Covid napadá pľúca a je to respiračné ochorenie? Že napríklad vďaka tomu prestanú fajčiť?

Nie, myslím si, že nie. Naopak, bojím sa toho, čo bude. Mnoho ľudí zlenivelo, prestali sa hýbať. Moje mama robí na Klinike telovýchovného lekárstva a kardiovaskulárnej rehabilitácie, kde majú program chudnutia detí. Hovorila mi, že toľko obéznych detí nikdy nebolo. Počas Covidu sú deti schopné pribrať aj desať kíl, a to sa bavíme o desaťročnom dieťati. Je otázka, čo to urobí s celou populáciou. Časť populácie je ekonomicky zruinovaná, časť si zvykla nepracovať. Deti tiež ležia doma, pretože ich rodičia nikam nepustia, a došlo k roztrhnutiu sociálnych väzieb. Som zvedavý, ako sa bude naša spoločnosť vyvíjať zo sociologického, ekonomického a celkovo zdravotného pohľadu.

To je ale na ďalší rozhovor, veľmi pekne ďakujem za váš čas.