Eva Perkausová sa vo svojich dvadsiatich siedmich rokoch stala neodmysliteľnou súčasťou našich obývačiek. Moderátorka Hlavných správ na CNN Prima News nás spoločne s fešným Romanom Šebrlem pravidelne informuje o dianí nielen v Česku, ale aj v zahraničí. LP-Life.sk ale zaujímalo skôr dianie okolo tejto krásnej blondínky, ktorá sa nedávno zasnúbila a mala tiež neobyčajný zážitok na dovolenke na Maldivách. V rozhovore sa dočítate aj to, ako veľmi Eva vyniká napríklad v kuchyni alebo či sa vydá do roka a do dňa.
Krásne. V máji to bude rok, čo sme sa presťahovali. Posledné marcové narodeniny som totiž trávila ešte v karanténe. Býva sa tu krásne, máme výhľad na vodu, kúsok za rohom park, kam chodíme behať, je to pár minút do centra. Všetko je tu poruke.
Áno. Bol to jeden z dôvodov, prečo som sa vtedy od mamy z Jesenice presťahovala sem do tejto oblasti, do Karlína, pretože Prima bola blízko. V tom čase, keď som sa chcela presťahovať, sa presťahovala aj Prima, takže mi trochu vzali vietor z plachiet. Ale je pravda, že vždy, keď idem okolo Palmovky, cítim nostalgiu a zaspomínam na starú Primu, starú partiu. Prima bola o dosť menšia ako teraz. Keď teraz prídeme do novej budovy v Strašniciach, kde je nové prostredie aj noví ľudia, je to naozaj nadčasové.
Neviem, či je pre mňa vhodné prechod hodnotiť. Z moderátorského hľadiska sa toho pre nás toľko nemení, na rozdiel od napríklad stopáže. Máme raz tak dlhšiu stopáž, než sme mávali, 45 minút živého vysielania vkuse. Myslím si, že aj pre divákov je to príjemná zmena, čo sa týka vizuálu. Je iná grafika, moderný štýl spravodajstva. Je tam štúdio, ktoré má dve poschodia, čo je jedno z najväčších v Európe. Verím, že aj diváci sú s tou zmenou spokojní.
Som nadšená, hovorím to často a všade. Už mi to trochu pripadá ako klišé, ale do práce sa naozaj strašne teším. Chodím tam, čakám, až sa rozsvieti červené svetielko, a v žilách mi prúdi adrenalín. Moja práca mi dobíja baterky.
Najprv som bola v Top Star Magazíne po Ive Kubelkovej. Potom som nastúpila do denného Top Staru, ktorý sa natáčal naživo každý deň. Potom ma dali do spravodajstva s Romanom, tam som teraz myslím tretí rok. Vtipné je, že zo Showtimu ma vyhodila zase Iva. Pred piatimi rokmi som nahrádzala ja ju, teraz šla ona za mňa do Showtimu a vlastne ma vyhodila do správ. (smeje sa)
Ako som sa zmenila na obraze asi skôr posúdia iní. Ale áno, uvedomujem si veľký skok v porovnaní so svojimi začiatkami v Top Stare. Vravím si, ako som takto vôbec mohla hovoriť, prejavovať sa, a že mi nikto nič nepovedal, že je to možno zlá cesta. Keď sa pozerám na tie svoje teľacie začiatky, koľkokrát sa na to nemôžem ani dívať. Aj teraz mám problém s tým, pozerať sa sama na seba, nerada sa počúvam a nerada sa na seba pozerám. Keby som to mala zhodnotiť, často sa až hanbím. (smeje sa)
Akých si mala životných partnerov v dvadsiatich dvoch rokoch v porovnaní s tým, akého máš teraz? Ja by som to videla na kabelky, topánky, párty…
Presne tak. Myslím si, že taký proces má väčšina žien. V dvadsiatich dvoch som ešte nemala predstavu o budúcnosti, čo a kde budem robiť, či napríklad plánujem do budúcna rodinu. To človek vôbec nerieši. Len kedy ide do práce, na kávu s kamarátkami, kedy si pozrie film alebo si kúpi nové tričko. Ale určite nerieši budúcnosť. Zlom za tých päť rokov je taký, že začínam riešiť budúcnosť.
Prvá reakcia mojich kamarátok bola, že chlapi teraz budú nešťastní. Trochu je mi ľúto, keď mám komentáre na sociálnych sieťach od mužov v štýle plačúcich smajlíkov, keď mi píšu „škoda, už“ a podobne. To je mi v jadre voči nim vždy trochu ľúto, skôr alebo neskôr by to ale aj tak prišlo.
Je vtipné, že muži sú naozaj muži a nimi aj zostanú. Budú lovci za každú cenu, či už je žena slobodná, zasnúbená, vydatá alebo s deťmi. Chlapi takí sú a budú. Nevravím, že je to zlé, ale je to proste tak.
Nie, myslím si, že už nie. Asi ani nie je dôvod. Tým, že je so ženou, ktorá je v médiách, tak musí počítať s čiastočným záujmom okolia.
To nie, ale musel sa s tým zmieriť, že záujem z iných strán tam bude. Tým, že fungujem na sociálnych sieťach, je o mne počuť. Myslím, že sa s tým zmieril. Musel. To by inak ani nešlo, aby bol v páre s niekým, kto je známy, a nečakal, že tam bude nejaký záujem.
Samozrejme, srandičky berie. Tie sú u nás na dennom poriadku, stále sa nejako doberáme. Máme živý vzťah, aj naši priatelia nám hovoria, že sme aj po štyroch rokoch stále zamilovaní. Stále je všetko zaliate slnkom, mám idylický vzťah a priala by som si, aby to tak vydržalo. Je to krásne.
Čo sa týka vzťahu, tak nie. Nemala som nikdy chvíle, že by som si povedala, že kašlem na vzťah. To v žiadnom prípade. Hádky sú u nás síce na dennom poriadku, nikdy to ale neprekračuje medze, že by sme si nadávali alebo premýšľali o konci. To by som premýšľala až vo chvíli, keď by prišla nevera z jednej alebo druhej strany. Čo verím, že nepríde.
Tradície na Ukrajine majú, aj som sa ho pýtala o iných termínoch Vianoc a Veľkej noci. Ale tým, že žijeme v Česku, dodržiavame tie naše. Od malička som bola vedená k tomu, aby sme naše tradície dodržiavali, takže sa prispôsobil. Máme klasické české Vianoce aj Veľkú noc, žiadne zmeny.
Je super, že ich špeciality mi robí Ivan. On to vie, pozná, vie, ako to chutí, a ako sa to správne robí. Ani by som si na to asi netrúfla, možno keby som mala náladu to niekedy vyskúšať. Rád mi nejakú špecialitu uvarí a chutí to skvele.
Samozrejme, boršč, to ale nie je špecialita. Robí uzbecký plov, špecialitu, ktorú varí veľmi často a rád. Je to taký boršč bez repy. Sú tam fazule, kapusta, zemiaky, taký mišmaš všetkého. Mám rada tiež exotické a pikantné jedlá, a toto všetko spĺňa, takže mi to chutí. V kuchyni to máme nepriamo rozdelené, on robí ich špeciality a mäso, na ktoré je odborník, je to skutočný gril master. Ja si zase beriem ženské veci, ako je pečenie a také tie klasiky.
Hovorí sa, že by sa to malo dodržiavať. Možno to bude skôr, možno neskôr. Snažím sa tradíciu dodržať, ale ako vravím, vôbec sme sa o tom zatiaľ nebavili.
Presne tak. Prišlo sa na to z vysielania, že som počas neho mala prstienok, ktorý som dovtedy nechávala doma, aby sa na to práve neprišlo. Jeden deň som si ho zabudla dať dole a bol vidieť počas vysielania. Takto to uniklo. Chcela som si to dovtedy nechať pre seba a veľmi to neriešiť, aby okolo toho nevzniklo haló, ktoré vzniklo.
Povedala som aj svojej domovskej televízii, že to nebudem vôbec riešiť. Čo som chcela povedať, som povedala, viac už to riešiť nechcem.
Že to bola krásna romantická chvíľa. Rozhodla som sa nedávať to von, ani by som tú atmosféru cez obrazovky, sociálne siete nemohla odovzdať. Chceme na to spomínať len ja a on, aby to bolo ako jedna z mála vecí len naša. Som naozaj vo všetkom veľmi otvorená, ale tento okamih si chcem nechať pre seba.
Dobre, nebudem ťa už trápiť. Nedávno ste boli s Ivanom na Maldivách, odkiaľ ste sa ale nemohli vrátiť, pretože bol partner pozitívny. Bolo to… Drahé?
Mali sme poistenie. Cestovka nám urobila covid poistenie, tým sme boli krytí. Dovtedy som ani nevedela, že také poistenie existuje. Viem, že máme vždy nejaké pripoistenie, ale nikdy nekontrolujem, čo všetko je v ňom zahrnuté. A po situácii, ktorá nám nastala, som bola rada, že to tam bolo.
Otvorila som ústa a zasmiala som sa, neverila som tomu. Myslela som si, že si robia srandu. Povedali nám, že výsledky nám dajú pri check-oute. V tom čase, keď sme balili kufre s tým, že za chvíľu odchádzame na recepciu, nám prišli oznámiť, že nikam nejdeme, pretože partner je pozitívny. Po diskutovaní o situácii som sa pýtala, či môžem odísť aspoň ja sama, kvôli práci. To som si vravela, že bude malér.
Nemali sme ale inú možnosť. Povedali mi, že by som sa musela nechať pretestovať, ale najskôr za štrnásť dní. Odvolávala som sa od čertovi k diablovi, na ambasádu, v cestovke. Trochu som sa spoliehala na to, že keď poviem, že pracujem v médiách, možno to zafunguje a dajú mi možnosť nechať sa pretestovať, samozrejme na vlastné náklady, a vrátiť sa. Skôr ako za štrnásť dní to ale nie je možné, majú tam také pravidlá a s tým sa nedá hnúť. Trochu ma zamrzelo, že mi ľudia písali, či to nie je zámienka na predĺženie dovolenky. Vysvetľovať celú tú situáciu, že to naozaj inak nejde, nešlo.
Už si z toho v práci robia srandu. Vždy, keď niekam idem, smejú sa mi, pretože sa mi vždy stane nejaká príhoda, ktorú nevymyslíš. Keď sme pred pár rokmi cestovali do Ameriky, vo chvíli, keď sme leteli na oceánom, uzatvorili Kennedyho letisko, vyhodili nás niekde v Kanade do mínus dvadsiatich troch stupňov. A keď sme sa vracali späť domov, na palube sme mali takého opitého Srba, že muselo byť medzipristátie, kvôli ktorému nám uletelo druhé lietadlo. Naozaj vždy, keď niekam idem, stane sa nejaká nepredvídateľná a neobyčajná situácia.
Keď som z Maldív písala do práce, prišla mi hromada pobavených smajlíkov. Sami nevedeli, čo s tým. Samozrejme ale hneď dali náhradu, Soňu Porupkovú z Nového dňa, ktorá dva týždne v kombinácii s Karlom Voříškom a Klárou Doležalovou zaskakovala. Keď som sa po tých skoro štyroch týždňoch vrátila, skoro som sa až hanbila prísť do práce. Čakala som, že každý bude rýpať, ako sme si užili predĺženú dovolenku. Nakoniec všetko prebehlo dobre, prijali to. Vedeli, že za vzniknutú situáciu nemôžem.
Áno, ale bolo to ťažké. Myslím, že mám niekde na internete aj video, ako som to skúšala. Najprv som mala vestu do vody, s ktorou som to skúšala. Potom som si ju dala dole, že skúsime urobiť fotku, či v tej polohe vydržím. Skúšala som to prvýkrát, na paddleboarde som stála asi tretí raz v živote. Hneď ma to chytilo, ale nie je to tak, že by som paddleboard vyložene vyhľadávala, je pokojnejší. Som skôr na adrenalínové športy, surfy, jetsurfy a všetko možné. Zo srandy som to skúsila a šlo to.
Pýtam sa, pretože počas covidu množstvo ľudí pribralo, fitká sú zatvorené. Ako si udržiavaš postavu? Keď stále ješ boršč?
Ľudia mi vravia, že sa to mení po tridsiatke. Zatiaľ na to musím zaťukať. Naozaj veľa jem, ale kompenzujem to behaním. Nevravím, že chodím každý deň, ale zhruba trikrát do týždňa päť alebo desať kilometrov.
Nepribrala. Mám stále rovnakú váhu, či cvičím, alebo sa snažím držať diétu. Mám stále stabilnú váhu a neviem, ako je to možné. Môžem sa prejedať alebo nejesť, ale už niekoľko rokov je to rovnaké.
Skúšala som hot jogu pred pár rokmi, myslela som, že to nevydržím. Je tam snáď štyridsať stupňov, bála som sa, že to neudýcham, a to mám nejakú fyzičku. Natoľko ma to odradilo, že som nemala nikdy tendenciu skúsiť profi klasickú jogu. Maximálne si doma urobím nejaký strečing, ale až tak ma to nenapĺňa. Musím si ísť zabehať, nejako sa vybúriť. Pokojnejšie polohy, pózy, správne a pomalé dýchanie mi zatiaľ nič nehovoria.