Jitku si mnohí pamätajú ešte z čias Českej Miss, ktorú v roku 2010 vyhrala. Vtedy používala rodné priezvisko Válková. V roku 2015 sa ale krásna modelka vydala a vymenila priezvisko za Boho. Keď porodila dcérku Rosaliu, pomaly sa začala sťahovať z českého šoubiznisu. Znova sa zviditeľnila až v roku 2017 v štvrtej sérii show Tvoje tvář má známý hlas, v ktorej ju môžeme vidieť aj tento rok a kde súťaží po boku tých najlepších. Jitka odjakživa milovala spev, takže jej výkony nikoho neprekvapujú. V rozhovore pre LP-Life.sk nám speváčka porozprávala nielen o spievaní, ale tiež o životných trampotách v podobe rozvodu s manželom, výchove dcéry a víziách do budúcna.
Myslím, že koronavírus nás všetkých v niečom zmenil a ovplyvnil naše životy. Ak by som sa na to zamerala po pracovnej stránke, tak práce príliš neubudlo. Možno kontaktu s ľuďmi, nevystupujem napríklad na pódiách, nemoderujem, nespievam verejne. Všetko sa to vlastne presunulo na online tvorbu. Inak som sa ale vďaka nemu napríklad konečne naučila šiť, mala som čas na rodinu alebo na častejšie vychádzky do lesov. Toto obdobie mi ale prinieslo bývanie v Prahe, a to bola veľká zmena.
V priebehu pandémie som sa sťahovala do Prahy od rodičov, pre mňa to bol vlastne veľmi akčný rok. Ani predtým som nechodila na akcie, párty. Nikde som po večeroch nevysedávala, takže to pre mňa v tomto zmysle zase taká veľká zmena nebola. Samozrejme, kamaráti mi po tom roku už začali chýbať, ale zase som mala oveľa viac času na rodinu. Takže veľmi veľa zmien, hlavne v bývaní. Teraz sme s dcérou Pražandy.
Je to pravda. Po rozchode som odišla aj s dcérou na Vysočinu, kde som osem mesiacov žila u rodičov. V tom čase sa začal koronavírus, bola som tam asi do februára 2020. V priebehu februára a marca som sa začala sťahovať do bytu do Prahy.
Nechcela som zostať u rodičov, bola by to pre mňa trochu prehra. Strašne si vážim to, že som tam mala zázemie a mám u nich vždy dvere dokorán, rodina mi vždy pomohla. V tom čase mi to navyše strašne pomohlo aj po psychickej stránke. Riešila som rozvod, dom a podobne. Odsťahovala som sa až vo chvíli, keď som bola schopná postaviť sa zase na vlastné nohy. Samozrejme aj finančne, aby som mohla späť do Prahy, kde bývanie nie je jednoduchá záležitosť, ešte k tomu ako samoživiteľka. To nebolo úplne jednoduché.
Našla som si krásny byt na Letnej. Bála som sa, predtým sme bývali za Prahou, toto je vlastne centrum. Pre mňa i Rozárku to bola veľká zmena, ale mala som obrovské odhodlanie a energiu ísť do toho. Teraz si to vlastne užívam, aj keď ma to zase láka na dedinu. Občas sa tu trápim a prebúdzam sa so slzami v očiach, že ma budia električky a nie vtáčiky. Som odchovaná na dedine, pre mňa by bolo naozaj ideálne bývať za Prahou v dojazdovej vzdialenosti, mať pri sebe prírodu. Viem, že je tu veľa parkov, ale je to iné. Na dedine človek ide do lesa.
Úplne božsky, myslím si, že sa jej tu páči, že by tu možno aj zostala. Má to tu rada a veľmi rýchlo sa prispôsobila mestskému životu. Povedala by som, že je to aj tým, že je tu veľa detí, na ihrisku ich stretne mnoho, v tom je to pre deti super. Ale myslím si, že aj na vidieku je to tak, to som mohla vidieť na Vysočine, tam sa jej tiež páčilo. Šli sme na dve hodiny do lesa, vymýšľala som jej náučné a indiánske trasy. Bolo to iné a tiež pekné.
Rozárku mám v starostlivosti ja, takže k nemu jazdí na víkend raz za štrnásť dní. Na mne sú každodenné starosti. Je to iné, samozrejme sa niekedy trochu dohadujeme, ale fungujeme. Rozárka tam má svoje kráľovstvo, izbičku, záhradu, chodí tam rada. Myslím, že to striedanie funguje.
Videá, áno. Tie robím občas tiež, ale to mi nevynáša. Povedala som si, že tam to ekonomicky robiť nechcem, tam je to o živote.
To neviem, myslím, že sú na to iné expertky. Snažím sa mať to nejako vyrovnané. Nie som zástankyňa toho, nadviazať krátkodobú spoluprácu s každou druhou firmou. Vážim si to, keď mám s firmou dlhodobú spoluprácu, s niektorými značkami už to sú napríklad štyri roky. Samozrejme sú hejty, že tam mám reklamy, na to ale vravím, nech sa ľudia pozrú, že to som mala už pred štyrmi rokmi. Je to plynulé a dlhodobé, nie je to tak, že by som si zrovna niečo vymyslela. Na tom si zakladám, vždy to musím mať vyskúšané. Je ale pravda, že Instagram zarába. A teraz samozrejme aj show Tvoje tvář má známý hlas.
Pozývali ma na casting už keď mala Rozárka asi pol roka. To som odmietla, nedalo by sa to skĺbiť. Našťastie si spomenuli aj o rok neskôr, a to už som si vravela, že by to šlo. Na casting som šla, nedávala som tomu ale vôbec šancu, že by som sa tam mohla prebojovať. Hovorila som si, čím iným okrem Miss som ešte zaujímavá. Herečka nie som, v televízii som okrem Miss nijako nevystupovala. Skúsila som to a oni zavolali, že ma berú. Bolo to skvelé, strašná makačka, ale dodnes na to veľmi rada spomínam. Keby som to porovnala, bolo to úplne iné, vtedy som bola úplne iná ako teraz.
Rozárka bola ešte malá, s manželom už to v tom čase bolo pre mňa viac stresujúce, nebola som taká uvoľnená. Teraz som si to oveľa viac užila, bolo to iné, krajšie.
S Hankou Holišovou sme si vraveli, že by možno stálo za to urobiť jeden diel len zo zákulisia, nácviky choreografií a podobne. Aby ľudia videli, v akom sme strese a aké je naozaj náročné naučiť sa za týždeň šialenú choreografiu, a do toho spievať. Vystúpenia sa často berú z videoklipu, kde to ten pôvodný spevák nespieva naživo, čo je takmer nereálne spoločne s choreografiou. Občas je to veľmi náročné.
Prekvapilo ma, že sme si všetci sadli. Možno to znie ako klišé, „boli sme skvelá partia“ a podobne. V štvrtej sérii som ale toľkokrát neplakala ako v tejto. Stále ma niečo dojímalo, hovorila som si, aké je to fajn. Podľa mňa za to môže aj koronavírus, že nemôžeme vystupovať. Vychutnávala som si každú pieseň kolegov, ako keby som bola na koncerte. Tým, že to sú všetko profíci, nikto to neskazil, všetci tam boli neuveriteľne dobrí. Užívala som si to a každé kolo som ďakovala Pánu Bohu, že tam medzi nimi môžem byť.
Tvorila som CD s bývalým manželom. Písala som si texty, občas hudbu, tú ale z 90 % robil Lukáš. Teraz sa priznám, že nebol vôbec čas tvoriť niečo nové. Na posledný song som urobila videoklip asi pred trištvrte rokom, ten je čisto môj, hudba i text. Hovorila som si ale, že asi nemám úplne ambície tlačiť na spevácku kariéru, nechávam to plynúť. Verím na niečo medzi nebom a zemou, na kartárky, mám aj jednu svoju. Bavila som sa s ňou o tom a tá vravela, že to budem mať vždy ako koníček, že si tým nebudem naplno zarábať. Tak k tomu aj pristupujem. Baví ma to, hudba ma vnútorne napĺňa, ale aj sama cítim, že to nie je niečo, čo by ma malo živiť.
To určite áno. Teraz už nejaké mám a uvidíme, ako to dopadne, či sa tie akcie budú konať. Je toho teraz celkom dosť, či už ide o spievanie alebo moderovanie, ktoré ma tiež baví. Uvidíme, ako to bude, to ešte nikto nevie.
Nemám. Hovorila som si, že ísť po móle je pre mňa horšie ako vziať si mikrofón a zaspievať pesničku. Vždy sa mi hrozne klepali kolená.
Neviem, nikdy som sa tam necítila dobre. Je to pre mňa iná skupina ľudí, dievčat. Vždy som si tam pripadala ako outsiderka. Som aj menšia ako väčšina modeliek.
Hovorila si, že najväčším sklamaním bolo pre teba, že ti nevyšlo manželstvo. Môžeš prezradiť prečo? V čom bola chyba?
Nikde som to do médií nevravela, chcela som si to nechať pre seba. Boli rôzne špekulácie ako finančné dôvody a nevera. Nie je to ani jedno. Je to vážny dôvod, ktorý už trval dlhšie. Bolo to pre mňa veľké rozhodnutie, musela som v sebe nájsť sebalásku, keď som si povedala dosť a odišla som.
Začali sme si spolu v koronavírusovej kríze, takže sme neboli spolu ani v divadle. No, je to náročnejšie (smeje sa). Celkovo je to náročnejšie, pretože už má dve veľké deti, pätnásť a deväť rokov. Nebývame spolu, ale máme to k sebe kúštik. Je to trochu zvláštne, nikdy som to takto nezažila, ale vlastne je to fajn.
Naučila som sa nič neplánovať a nevravieť „je to láska na celý život“. V manželstve som sa presvedčila, že je lepšie nepozerať sa cez ružové okuliare, poučila som sa. Koľkokrát som aj na Instagrame zdieľala fotky, ako je všetko fajn, pritom často to bolo tak, že som sa tým potrebovala uistiť, utešiť sama seba. Teraz sa na to snažím pozerať viac reálne.
Áno. Je to Klub svobodných matek. Na Letnej sa otvoril Fashion Charity Shop, kam môžu ľudia dávať oblečenie. To sa tam predáva a výťažok ide na ne. Alebo aj samotné oblečenie, ak nie je potrebné značkové alebo nie je úplne na predaj, ale je pekné a mohlo by sa ďalej nosiť. Hovorili mi, že pred zimou tam prišla mamička v letnej bundičke, pretože inú nemala. Alebo že mäso je pre ne až vzácnosť. Navyše v tomto období, keď veľa ľudí prišlo o prácu alebo museli byť doma s deťmi, je to náročné. Ak má človek možnosť pomôcť, prečo nie. Tým, že je mi tá téma blízka a som tiež samoživiteľka, aj keď mám prácu a nemôžem sa s tým porovnávať, dokážem si predstaviť, aké to je. Starať sa o dieťa a napríklad nedostávať žiadne alimenty. Preto si myslím, že je na mieste, aby som im pomáhala.
Hrozne sa teším na leto. Zima bola strašne dlhá aj na mňa, hoci som zimné znamenie. Mám rada zimu a jeseň, ale slniečko už mi veľmi chýba. Teším sa, až pôjdeme niekam na výlet po Česku. Mám veľmi rada našu prírodu. Uvidíme, či sa pozrieme aj za hranice. Nie je to priorita a vec, na ktorej by som bazírovala, že musíme ísť k moru, to vôbec nie. Môžeme zostať celé leto u nás, máme tu veľa krásnych miest. Jediné, čoho sa trochu bojím je, že podobné plány má aj mnoho ďalších ľudí. O tom som sa presvedčila minulé leto, keď ľudia veľmi necestovali do zahraničia. Šla som sa kúpať niekam k jazeru a nemala som si pomaly ani kam položiť uterák, také to tam bolo prepchaté. A v Chorvátsku, kde sme potom boli, boli na pláži traja ľudia. Odporúčali nám nikam nechodiť, potom sa mi ale zdalo, že sa človek nakazí skôr tu.
Práve že nie. Mala som ho po Silvestri, našťastie predtým, než som nastúpila do Tváře. Verila som na imunitu, že ma to snáď neskolí. Určite som to mala, pretože Iva Pazderková mala koronavírus v priebehu a chytilo to od nej asi päť ďalších ľudí. Pritom som tam s ňou bola. Tam som sa presvedčila, že to funguje, a spolieham sa na to, že nejaké protilátky mám.
Mala, ale ľahký priebeh, nemala žiadne príznaky. Ja som mala horúčky cez 39, strašné bolesti chrbta, únavu, nemohla som ani vyjsť do schodov. Trvalo to asi štyri dni, nárazovo som mala aj stratu čuchu, ale nebolo to nič vážne. Po štyroch dňoch to začalo ustupovať, ale myslím si, že som stále viac unavená a necítim sa stopercentne zdravá. Myslím si, že to v organizme niečo zanechá.