Pavel Novotný, syn slávneho zabávača Petra Novotného, je známy nielen pre svoj ostrý jazyk. Pre sprosté slovo alebo kritiku nejde ďaleko a z mediálnych škandálov a žalôb si veľkú hlavu nerobí. Po odchode z bulváru presedlal na politiku a stal sa starostom Řeporyjí. Vďaka jeho pôsobeniu nie je v Českej republike snáď nikto, kto by túto pražskú časť nepoznal. V rozhovore pre LP-Life.sk nám starosta porozprával o náročnosti starostovania, rodine a nezľakol sa ani vyjadrenia k Vrbětickej kauze, stretu záujmov premiéra Babiše a nadchádzajúcim voľbám.
Si veľmi kontroverzná osoba. Celá Praha, ak nie republika, vďaka tebe vie, kde sú Řeporyje. Bol si kráľ bulváru, teraz je z teba starosta. Čo sa v tebe za ten čas mentálne zmenilo?
Myslel som si, že som dospel s deťmi, ale nie je to pravda, dospel som až teraz. Ja som sa definitívne utvrdil v tom, že si človek naozaj nesmie myslieť, že vie, do čoho ide. Aj keby si tým bol stopercentne istý. Ja som si naozaj po tej hromade rokov, keď som sedel v zastupiteľstve a podieľal sa na veciach verejných, myslel, že mám predstavu o tom, čo znamená práca starostu mestskej časti. A to časovo, ako aj psychicky. Konečne som dospel.
Mnoho ľudí mimo Řeporyje sa divilo, ako je to vôbec možné, že ma tu zvolili. Som niekto iný v Řeporyjach a niekto iný som bol vždy navonok. Miestni ľudia ma poznajú. Som tu od malička, síce ako pako, ale bol som tu. V opozícii som celkom výrazný. A aj úradníci vedeli, čo odo mňa čakať. Tu na úrade sú dobrí ľudia. Dodnes vlastne neviem, ako to berú, ale je to taká jedna veľká jazda. Myslím, že aj pre nich. Vrátil som sem z dôchodku pani Vlastičku, sedí tu na podateľni, kde zažila sedem starostov. A ona si tú jazdu so mnou strašne užíva. Napríklad po roku raz povedala: „Prosím ťa, za polhodinu volala sedemkrát ČTK, čo sa deje?“ Povedal som jej: „Vyhlásil som vojnu Ruskej federácii.“ Na to mi povedala, že je to so mnou trochu iný štýl. (smiech)
Musela by si sa spýtať ich. Vieš, čo je najhoršie? Že mi potom vyčítajú, že sa len chválim, ale ja nemám nič, čo by som si vytkol. Řeporyje razantným štýlom zmenili spôsoby, akými presadzujú svoje záujmy. My tu hráme veľkú komédiu, ako som to robil vždy, zneužívame moju povesť a minulosť na presadzovanie svojich záujmov.
Keď sa spýtaš občanov Řeporyjí, čo sa tu zmenilo, tak ti povedia, že som síce úplné hovädo, ale že Řeporyje veľmi prekvitajú. Všeobecne v celej republike je mor, Praha nemá ani korunu, čaká nás hlboká sociálna, ekonomická kríza. Ale Řeporyje majú rozbehnuté štyri stavby, pred sebou piatu. Kupujeme požiarnikom autobus za dva milióny korún. Trúfam si povedať, že mám lepšiu objasnenosť trestnej činnosti než obvodné oddelenie polície. Mám upratané okolo kontajnerov. Řeporyjam sa veľmi dobre darí a keď sa pozrieš na katastrálnu mapu, všimneš si, že Řeporyjam pribúda majetok. Ľudia vidia, že pracujem a nekradnem.
Ľudia vnímajú politika automaticky ako Čecha, ktorý kradne. To je dnes už normálne, automaticky predpokladajú, že s funkciou prichádzajú ďalšie hmotné výhody. Čo sa mne osobne podarilo, je nekradnúť. Môžem pokojne ukázať účtovníctvo, audity nám vychádzajú skvele. Ale hlavne som vždy chcel, aby boli Řeporyje svetové. Je to naozaj krásna práca, napĺňa ma, ale nikomu ju neodporúčam.
Mal som nedávno mediálne koliesko. Ale veď ma poznáš, som šachista, živil som sa pokrom päť rokov. Keď chcem robiť mediálne koliesko, že odchádzam z ODS, tak si môžeš byť istá, že ja ešte predvediem ODS veľké veci. Som samozrejme skormútený, prvýkrát moje ambície narazili, strana je zložitá vec. Je to pre mňa ako v šoubiznise, všade samé intrigy, klamstvá a podvody. Nie som ten typ, ktorý sklopí uši a pôjde niekam za lepším.
Napriek tomu všetkému, čo som verejne oznamoval, som stále členom ODS. Celých dvadsať rokov. Môžem ťa uistiť, že som ešte nepovedal posledné slovo. Nechcem hovoriť viac, nechcem, aby vyšlo najavo, že na ďalšom kongrese v januári si urobím prejav. O tom nech nikto nepochybuje. Držím sa ako kliešť, tú stranu milujem a z boja neutekám.
Ešte rok a pol, tu nezáleží na straníckej legitimácii. Mám tu dobrý tím, mám tu sestru v zastupiteľstve a podobne. Mnohí starostovia sa tvária, že nevedia, či budú pokračovať, a pritom chcú presvedčenie od ľudí. Som ambiciózny, nikto o tom nepochybuje. Po ročnom premýšľaní som sa rozhodol ísť na terapiu tmou, nechám sa zatvoriť do tmy. Mám niečo za sebou a ľuďom, ktorí sa na to pýtajú, hovorím, že sa potrebujem zastaviť.
Bola by lož, keby som tvrdil, že to nezvažujem. Mal som ponuku zo súkromného sektora. Řeporyje ale milujem, to vieš, že do toho asi pôjdem. Vzniklo o tom hrozné klišé, ale okrem pracovných vecí mám dve deti, šesť a deväť rokov.
Na starostu sa nevzťahuje zákonník práce. Je to jedno z mála zamestnaní, starosta naozaj môže všetko. Hovoril som si, že to je bomba, môžem ísť do práce, kedy chcem. Po dvoch dňoch som zistil, že som tu naozaj stále. Tá práca je tak strašne časovo náročná, keď ju chceš robiť poctivo. Mám ženu a dve deti, chcel by som ich vidieť vyrastať. Toto ma hrozne trápi. Pohrávam sa s myšlienkou, či by som náhodou nemal starostovať inokedy než v produktívnom veku. Potrebujem si o Řeporyjach, ktoré milujem, popremýšľať.
Nie, samozrejme, budem kandidovať. To viem, my muži sme takí. A moja kampaň bude strašne jednoduchá. Na plagátoch budem mať napísané „nebáť sa a nekradnúť“.
Dobre som si vybral. Svojou prácou som za život zničil toľko vzťahov a priateľstiev. Ja som si dlho vyberal dievča, potom som našiel ohromnú, pracovitú, skromnú dievčinu z Moravy. Začali sme spolu žiť a ona mala pocit, že je to niečo šialené, že žijem veľké dobrodružstvo. Bolo na nej vidieť, aká je šťastná, keď videla, ako mením svoj život od základu. Páčilo sa jej, keď som skončil s bulvárom, pretože zo mňa spadol strašný stres. Keď som šiel robiť starostu, mala pocit, že sa usadím. Zrazu prišlo Rusko, Čína… Už je ale pripravená na všetko. Je naozaj svätá.
Ja by som bez nej nebol vôbec nič. Vidím to u celebrít, vrcholných politikov, aké majú všetci rozbité osobné životy. Ja mám to zázemie, keby som nemal doma ženu a dve dievčatá, slobodu, ktorú mi to dáva, nebol by som nič.
Vždy nie, ale vždy ma veľmi prekvapia, šokujú ma. Nechcel som, aby zistili mnoho vecí. Dodnes som nepochopil, ako sa dozvedeli, že mám policajnú ochranu. Sú ale strašne pyšné na ocka, že je starosta. Najviac sa im páčilo, keď zistili, že som zriaďovateľ školy, kde učí moja matka. Laura bola úplne v šoku z toho, keď som tam začal robiť veľké zmeny. Videla, že som v strese, a pýtala sa ma, čo sa deje v škole. Odpovedal som jej, že mám trápenie s pani riaditeľkou a musím sa s ňou rozlúčiť. Na druhý deň som šiel za ňou a Laure úplne spadla brada, pretože po maminke a ockovi je pre ňu riaditeľka ten najväčší kraken, akého pozná.
Na šachovom krúžku deti zistili, čo je zriaďovateľ. Že je to otecko Laury a že môže školu zrušiť. Deti ju tým naočkovali a ona s tým za mnou prišla, nech školu zruším, že to môžem urobiť. Povedal som, že môžem, ale neurobím to. Tak potom prišla s kompromisným návrhom, že teda nemusím zatvoriť školu, ale či by šlo aspoň, aby nemuseli ráno vstávať tí, ktorým sa nechce. Sú to poklady.
Ja už som sa dostal do fázy, že už hovorím len, že je to vôľa ľudu. My si volíme svojich zástupcov, aby za nás rozhodovali, nielen v tých jednoduchých veciach. A väčšina tohto národa volí týchto dvoch debilov, takže je zvolený človek, ktorý nás bude riadiť aj v zlých časoch. Aj v rámci covidu som si uvedomil, že vážna hrozba neprichádza v týždňoch alebo mesiacoch, ale v hodinách. Letí meteorit. Vypukne vojna. Skazí sa blíži v hodinách. A túto krajinu riadi bľabotajúci psychopat a vrchný veliteľ ozbrojených síl je senilný dedko. Ja by som neprial národu, aby o ňom ľudia, ktorých si vybrali, rozhodovali ešte v horších situáciách, ako je teraz. Musíme to rešpektovať, ale obávam sa, že to zďaleka nie je koniec.
Tak okrem toho že nás čaká hlboká ekonomická a sociálna kríza, čo je jasné, tak sa zase rozmáha to, čomu hovorím Choroba podceňovania Andreja Babiša. Chcel by som povedať, že ľudia uvidia v auguste a septembri najväčšiu marketingovú politickú šou v dejinách politického marketingu našej krajiny. Andrej Babiš bude mať v polovici augusta doočkované, sľúbi zvýšenie dôchodkov, bude hra o život. Má najlepších marketérov v zemi, neobmedzené prostriedky, ktoré použije. Predvedie takú šou, že sa opäť zdvihne viac ako pätina národa a hodí mu to tam. Dajú mu svoj hlas. Možno sa budeme ešte diviť, čo všetko príde. To ma proste desí, pretože mám pocit, že tu v priamom prenose dochádza k rozkrádaniu štátu pomocou štátneho aparátu, ale je to proste vôľa ľudu.
Dôležité je, aby si nevolila populistov a extrémistov. Andreja Babiša už som vysvetlil, v mojej koalícii Spolu sú problémy, a potom nám tu stojí tá druhá koalícia Pirátov a STAN. Ivan Bartoš, nech je aký chce, je najlepšie hovoriaci politik v televízii a u nás vôbec a Piráti sú sympatická strana. Táto koalícia tu vyhrá voľby, my skončíme tretí, ale budeme mať výbornú pozíciu, pretože si budeme môcť vyberať. Ty to hodíš Pirátom.
Už to zaspáva. To, čo dnes vieme o kauze Vrbětice, ešte zďaleka nie je to posledné dno najhlbšej stoky, ktoré vyjde najavo. Budete vo vytržení z toho, čo tí ľudia v tie dni predvádzali. Ja už sa tomu len smejem. Najstrašnejšie na tom ale nie je to, že sa to stane, pretože sa to stane. Najstrašnejšie na tom je, že sme jediná krajina v Európe, možno okrem Bieloruska, na ktorú útočí nejaká nepriateľská mocnosť, a jej prezident koná v záujme tej cudzej mocnosti.
Ja som o tom presvedčený. Ja sa dnes a denne neustále presviedčam o tom svojom kontroverznom konštatovaní, že hoci smrť je strašná vec a nedajbože, keby umrel pán premiér alebo pán prezident, ale technicky vzaté, bolo by to v záujme Českej republiky. Ale stále si hovorím, že žijeme na najlepšom možnom mieste na svete, deti mám zdravé. Je to všetko vôľa ľudu a je potrebné to rešpektovať, rovnako ako by ľudia mali rešpektovať, akého starostu si ľudia z Řeporyjí zvolili. No tak holt sme si zvolili slovenského zlodejského eštébáka. Je to vôľa ľudu.
Pozri, ja som ten bulvár vlastne nikdy neopustil. To je ako vnútro, dodnes krízovo komunikujem a robím rôzne mediácie. Tiež mám pocit, že som nikdy nebol viac novinár ako teraz. Cnie sa mi po niečom inom. Niekedy by som chcel byť normálny novinár. Po bulvári sa mi necnie, ale po novinárčine áno. Teraz som na základnej škole vzal mediálnu výchovu, to si užívam.
Zaujíma. Mediálnu výchovu ale potrebujú hlavne dospelí, nie deti. Uvedomujem si silu médií. Keď učím o bulvári, hovorím, že je to zábava na päť minút, z praxe ale veľmi dobre viem, že sa u nás využíva na ovplyvňovanie verejnej mienky. Moc médií je taká, že by sme mediálnu výchovu potrebovali úplne všetci.
My sa teraz súdime, zažalovala ma. Zažalovala tri vydavateľské domy a mňa za to, že sme jej zničili kariéru. Môj advokát v prvej chvíli vôbec nechápal, čo to je. „Kariéra Kristelovej“, to si odporuje. Povedal by som jednu vec. Tak ako u môjho Marka Víta, všetkých okolo Kateřiny Kristelovej beriem ako obete. Natoľko som za posledný čas dospel, že beriem ako obeť aj Řepku. Je potrebné ho zachrániť.
Má sa dobre. On je veľmi ťažko chorý, na druhú stranu je na tom lepšie, než to vyzerá. Minulý rok v januári sme si mysleli, že je koniec. Oproti tomu je to teraz skvelé. Má strašne veľa neduhov, nemôžu ho už operovať, ale je, chodí na prechádzky, je obklopený vnúčatami. A teší ma najmä, že je spokojný. Je to lepšie, než to vyzerá. Je to tak, ako chcem ja, musím ho ochrániť. Od jeho mŕtvice v roku 2016 nezavolal matke jediný bulvárny novinár, nikto ich nefotil. Nie je to tým, že som jeden z nich, bolo ale potrebné sa s bulvárom dohodnúť. Čo som urobil a robím to stále. Chránim jeho i celú našu rodinu.