Český štatistický úrad zverejnil správu o počte zomretých za minulý rok, ktorá zohľadňuje aj počet úmrtí na Covid-19. V porovnaní s rokom 2019 v Česku minulý rok zomrelo o 15 % viac ľudí, prekvapivo je však Covid-19 až druhým dôvodom úmrtí. Bežne sa pritom medziročne úhrn zomretých mení len o nízke jednotky percent, z čoho možno usudzovať, že na vysokej úmrtnosti má podiel práve pandémia, ktorá sa objavila v roku 2019. Tá napríklad zmenila aj priebeh vykonávania pitvy na Slovensku.
Zdroje: ČSÚ, ÚZIS ČR, Michal Palkovič – patológ, Robert Lischke – lekár
Celkovo bolo v roku 2020 nahlásených 17 235 úmrtí v priamej alebo nepriamej súvislosti s Covid-19, z čoho 11 968 záznamov bolo priebežne hlásených poskytovateľmi zdravotných služieb do centrálneho systému pre riadenie epidémie a 5 267 ich bolo doplnených následne.
„Vykonané validácie a vyhodnotene príčin smrti preukázali, že v 10 539 prípadoch úmrtí, teda u 61,1 %, bol Covid-19 tiež jej základnou príčinou,“
hovorí Šárka Daňková, garantka registra „List o prohlídce zemřelého ÚZIS ČR“.
Otvoriť v galérii (5)
Test na Covid-19Source: Pixabay
Pitva je určujúca – a jej metodika sa zmenila
Ako uvádza správa Českého štatistického úradu, validácia panela expertov a ďalšie rozbory hlásení poskytovateľov zdravotných služieb ukazujú, že cca 5 % úmrtí v minulom roku s Covid-19 nesúviselo. A aj u tých, kde je nový vírus uvedený ako základná príčina smrti, je doložených aj mnoho ďalších vážnych chorôb, najmä choroby srdcové, diabetes alebo zhubné nádory. Skutočnú príčinu úmrtí pritom dokáže odhaliť len pitva.
Pronájem Luxusního mezonetu, 2+kk, Praha, Praha 1
Show property
A práve na to, ako pandémia ovplyvnila priebeh pitvy, sme sa spýtali Michala Polakoviča, riaditeľa Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave.
„Stále robíme tú činnosť, ktorá nám aj zo zákona náleží. Zákon nám ukladá v prípade podozrenia na akúkoľvek nebezpečnú prenosnú chorobu nariadiť výkon pitvy. To znamená, že tak ako sme to robili doteraz, tak to robíme aj naďalej. Pri všetkých prípadoch z podozrenia koronavírusovej infekcie, ako aj akýchkoľvek iných, nariaďujeme výkon pitvy,“
objasňuje zmenu priebehu pitvy pre LP-Life Michal Palkovič. Pitvy sa zmenili v súvislosti s pandémiou celosvetovo a teraz sa zreteľ kladie aj na pitvy ľudí, ktorí už sú zaočkovaní.
Otvoriť v galérii (5)
Lékař ukazující palec nahoruSource: Pixabay
„Rozdiel je v tom, že teraz sa hlavne venujeme očkovaným pacientom, to znamená úmrtiam očkovaných pacientov, kde identifikujeme mechanizmy spojené s očkovaním, alebo ich, naopak, vylučujeme. Od začiatku pandémie sa teda pitvy veľmi výrazne zmenili. V úvode pandémie sme vykonávali pitvu u všetkých pacientov, ktorých sme mali k dispozícii a u ktorých sme mohli jej nariadenie ovplyvniť. To bolo približne v osemdesiatich percentách. Dvadsať zvyšných percent boli buď pacienti, ktorí boli vyšetrení až po smrti, alebo u nich dôvod na výkon pitvy nebol, pretože šlo o jasný prípad. To sa menilo v priebehu druhej vlny, keď boli pitvy vykonávané najmä pri podozreniach, nejasných úmrtiach, prípadne úmrtiach mladých ľudí z nie úplne jednoznačných príčin. V súčasnosti sa venujeme tomuto záberu, plus úmrtiam očkovaných pacientov.“
V roku 2020 zomrelo 129 289 obyvateľov Česka
Srdcovým chorobám minulý rok podľahlo celkovo 19 171 ľudí, na Covid-19 zomrelo 10 539 osôb. Tieto údaje zhromaždil ČSÚ z úmrtných štatistík.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom, teda 2019, bol počet zomretých vyšší o takmer 17 tisíc, čo predstavuje 15 % medziročný nárast. Koronavírusová pandémia je štatisticky druhým dôvodom úmrtia nielen celkovo v Česku, ale aj v jednotlivých krajoch, a to s výnimkou krajov Olomouckého a Moravskoslezského, kde bol tretí, za srdcovým zlyhaním.
Krivky sa dopĺňajú
Krivka úmrtí pritom do istej miery kopíruje krivku pandemických vĺn v Česku. Najviac ľudí zomrelo v novembri, a to 15,8 tisíca, nasleduje október a december s takmer 14,2 tisíca obyvateľov. A práve do týchto troch mesiacov bol koncentrovaný medziročný nárast počtu zomretých.
Otvoriť v galérii (5)
Muž za oknem, za nímž se vznáší virusSource: Pixabay
Z pohľadu kalendárnych mesiacov bola okrem Covidu-19 zjavná zvýšená úmrtnosť v poslednom štvrťroku aj u ďalších chorôb. Sila Covidu-19 bola v roku 2020 najväčšia v novembri, keď za jediný mesiac zomrelo na Covid 4,5 tisíca osôb, t. j. dvakrát viac ako na všetky zhubné novotvary dohromady.
Covid-19 vystriedal cievne mozgové príhody
Z celkovej správy ČSÚ vyplýva, že priemerný vek zomretých na Covid-19 bol u mužov 77 rokov a u žien dokonca 81 rokov, čo je u oboch pohlaví pomerne vysoký vek. Zaujímavé je, že 89 % týchto pacientov zomrelo v nemocnici.
Všeobecne je každý rok zhruba 30 % úmrtí spôsobených ochoreniami srdca, z ktorých dominuje ischemická choroba srdcová, ktorá bola zo 14,8 % najčastejšou príčinou úmrtí aj minulý rok.
K zmene však došlo na pomyselnej druhej priečke, kde Covid-19 vystriedal cievne ochorenia mozgu. V roku 2020 však túto pozíciu obsadil práve Covid-19 (10,5 tisíca zomretých, teda 8 % z celkového počtu úmrtí). Mozgové príhody sa so 7,6 tisíca zomretých posunuli na tretie miesto, nasledované zlyhaním srdca (6,7 tisíca zomretých) a zhubným nádorom pľúc (5,3 tisíca).
„Pacienti s rakovinou pľúc tvoria obrovskú skupinu. Ide o jedno z najčastejších ochorení, ktoré je veľmi často neskoro diagnostikované a problematicky liečiteľné,“
uviedol na adresu zhubných pľúcnych nádorov pre LP-Life profesor Robert Lischke, prednosta III. chirurgickej kliniky 1. LF UK a FN Motol.
Otvoriť v galérii (5)
Žena v roušceSource: Pixabay
„Koronavírus ovplyvnil našu prácu v mnohých rovinách. Jednak sme na začiatku museli obmedziť plánované výkony, takže sme sa dostali do situácie, keď sme museli vykonávať určitú selekciu, čo je samo osebe eticky i organizačne veľmi problematické, ale proste nedalo sa inak. Navyše každý, kto má podstúpiť operáciu, musel a musí byť testovaný na Covid. Ďalšou rovinou je aj používanie ochranných pomôcok, styk s obrovským množstvom pacientov a kolegov, takže obava, že sa sami nakazíme, že nakazíme svojich kolegov, pretože sa nakazilo množstvo lekárov a sestier. V kontexte transplantačných programov sa stretávame s nedostatkom darcov, niektorí naši pacienti sa po transplantácii nakazili Covidom, a tam je obrovská mortalita, ktorá sa blíži k 30 %. Je to logické, pretože cieľovým orgánom pre Covid-19 sú pľúca,“
spomína problémy minulého roka profesor Lischke.
Prodej luxusního mezonetu 4 + 1, Praha, Praha 5
Show property
Zabijak Covid podľa veku a krajov
Covid-19 takisto prenikol do desiatky najčastejších príčin smrti i u zomretých mladšieho veku, teda 25 – 44 rokov, kde obsadil so 72 zomretými 8. miesto, aj keď jeho podiel na všetkých úmrtiach v tomto veku bol len 2,5%. Vo vekovej kategórii 45 – 64 rokov však obsadil už 5. miesto (789 úmrtí; 5 % zomretých) a u osôb o desať rokov starších, teda 65 – 75-ročných miesto tretie (2,4 tisíca úmrtí; 8 % zomretých).
Detailnejšie podľa krajov vieme, že Covid-19 najviac postihol kraj Vysočina (10,2 %), naopak najmenej zasiahol Plzeňsko (7,2 %).
Otvoriť v galérii (5)
Osoba dezinfikující si ruceSource: Pixabay
Český Ústav zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS ČR) zhrnul základné výsledky analýz mortalitných dát za rok 2020, ktorých detailnejšia publikácia bude nasledovať. Spracovanie dát prebiehalo v súlade s medzinárodnými metodikami, keď sa za úmrtie v dôsledku Covid-19 podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definuje úmrtie v dôsledku klinicky zodpovedajúceho ochorenia u osoby s potvrdenou alebo pravdepodobnou nákazou pôvodcom Covid-19, ak nie je prítomná iná príčina úmrtia.
Dúfajme teda, že štatisticky sa situácia bude len zlepšovať. Výsledky za rok 2021 budú určite ovplyvnené druhou a možno aj treťou, jesennou vlnou pandémie. Nezostáva než veriť, že očkovanie a ďalšie výskumy pomôžu zastaviť zvýšenú úmrtnosť.
