Keď si dohodnete stretnutie so šéfom Pirátov Ivanom Bartošom, príde presne na čas a má na vás maximálne tridsať minút. Tie vám skrátia okoloidúci, ktorí ho zdravia, podávajú mu ruku a chcú s ním diskutovať o stave krajiny. Je zaujímavé to pozorovať. Keď potom k vám tento dredatý a večne usmievavý politik pricupitá, odpovedá na akúkoľvek otázku veľmi rýchlo, ale s ľahkosťou a úsmevom. Je vidieť, že vízie a budúcnosť nielen svoju, ale aj Českej republiky, má dokonale zrovnané. V rozhovore pre LP-Life.sk sme sa s Ivanom rozprávali o tom, čo sa deje v Afganistane, aký to bude mať dopad na Európu, a hlavne tiež o premiérovi Andrejovi Babišovi, pretože títo dvaja kohúti na jednom piesočku si ležia dosť v žalúdku…
Čo si myslíte o súčasnej situácii v Afganistane, čo to bude znamenať pre Českú republiku a ako sa to odrazí v nadchádzajúcich voľbách?
V prvom rade je to pomerne zásadné. Nikto nečakal, že situácia v Afganistane sa bude vyvíjať po sťahovaní jednotiek Aliancie takto rýchlo a zle, že Taliban za veľmi krátky čas prevezme moc v zemi, čo sa teraz stalo. V Afganistane pôsobili na ambasádach ľudia, občania, diplomati, boli tam aj ich rodiny z jednotlivých krajín. Okrem toho tam bola veľká časť Afgancov, ktorí pomáhali vojakom. V Čechách sa to zredukovalo na prekladateľov, a tí sú teraz fakticky v ohrození. Česká vláda strašne dlho váhala, ako tú tému uchopiť, komu pomôcť. Keď sa Taliban objavil v Kábule a postupoval smerom k letisku, tak zrazu prebehlo rokovanie vlády v sobotu, a teraz horko-ťažko dostávame z regiónu ľudí. V piatok už mali Američania vyše tisíc ľudí, možno takmer dve tisícky ľudí z oblasti evakuovaných, my máme dve lietadlá, ktoré lietajú tam a späť. (Datované k pondelku 16. 8. – pozn. red.)
Takže prvá vec, neviem, či to bolo kvôli pánovi Okamurovi, alebo či sa tá téma nehodí do volieb, ale vláda ignorovala túto faktickú situáciu, keď ľudia, ktorí s nami spolupracovali, sú v ohrození. Po druhé, teraz už sa, myslím, chystá rokovanie Rady bezpečnosti OSN, aj na poli Európskej komisie sa hovorí o možných vlnách migrácie. Myslím si, že je dôležité vstúpiť do rokovaní s okolitými štátmi, kam budú ľudia pravdepodobne utekať. Oni neodletia lietadlom, ale pôjdu. V Kábule tisícky ľudí hľadali nejaké bezpečie s tým, že hlavné mesto nepadne, a ukázalo sa, že došlo k odovzdaniu moci Talibanu prakticky bez vážnejšieho odporu.
Vyjadrenie Talibanu je v túto chvíľu také, že vyzývajú ľudí a úradníkov, aby naďalej chodili do práce, že sa nič nemení. Osobne tomu veľmi neverím a skutočne to môže vyvolať pnutie, ktoré bude znamenať migráciu z Afganistanu. Otázkou je, ako sa teraz bude postupovať, ako sa k tomu postavia štáty, cez ktoré migračná vlna prebieha, ako je Turecko. Som rád, že Európska únia, ale napríklad aj OSN, začínajú rokovať.
Dôležité je si tie veci pomenovať. Česká republika má pomerne prísne azylové konanie, nie je tu jednotné európske azylové konanie. Myslím si, že Európska komisia musí urýchliť to, čo už sa navrhovalo, a to je aktívna pomoc v miestach, kde sa to deje, dôsledná kontrola na hraniciach a vyhodnocovať riziká, ak sa ľubovoľná krajina v Európskej únii rozhodne udeliť niekomu azyl. Česká republika nie je cieľovým miestom migrácie, naša situácia je špecifická, týka sa to krajín ako Francúzsko alebo Nemecko.
Vzhľadom na covid sa o migrácii nehovorilo, a teraz to napríklad môže byť zase téma. Ale uvidíme, ako sa zachovajú okolité štáty, kam tí ľudia primárne odchádzajú pred vojnou. Veď aj afganský prezident je v exile v susednom Uzbekistane, a tú situáciu je treba riešiť. Som naozaj rád, že sa k tomu už Aliancia, OSN i Európska únia stavajú čelom, že o tom bude rokovať Rada bezpečnosti OSN.
Oni ale ani v prvej migračnej kríze do Českej republiky nemierili, takže ten problém je pre Českú republiku virtuálny. My sme s Pirátmi v roku 2015 ako jedna z prvých politických strán vydali komplexné stanovisko k migrácii, kde sme odmietli nelegálnu migráciu, definovali, akým spôsobom sa má riešiť spoločná európska obrana, akým spôsobom má prebiehať overovanie osôb, ako má fungovať návratová politika, keď sa konflikt ustáli. Za tým si stojíme. Ak tú tému bude niekto zdvíhať vo voľbách, tak z pohľadu Českej republiky je to skôr téma, ako prikryť špinavosti počas covidu, ako prikryť to, že štát má enormný deficit a bude ho mať ďalší rok, možno väčší než v dobe covidu. Veď to je úplne unikátne. Je to téma, ktorou sa strany často snažia zakryť svoju faktickú obsahovú prázdnotu, ako táto krajina zle hospodári a ako sa v covide kradlo. Uvidíme, ako sa to prejaví na voľbách, ale teraz je to ťažké odhadnúť.
Nemyslím si, že ľudia sú takto nastavení zo svojej podstaty, sú len frustrovaní z často ťažkých životných situácií. Politici im roky podsúvajú, že za to môžu tí alebo iní, a tieto pocity vyvolávajú a podporujú. A nie sú to len strany typu SPD, ktoré nenávisť používajú ako výťah ku kreslám vo Snemovni. My sme jasne v roku 2015 odmietli nelegálnu migráciu či kvóty ako nefunkčný mechanizmus a predstavili sme riešenie, ktoré s príčinami migrácie bojuje s ohľadom na bezpečnosť, ale tiež na zachovanie humanity.
To súvisí s niekoľkými aspektmi. Teraz máme relatívne pokojné leto, lenže to už bolo pred rokom, a prišla covidová vlna, ktorá stála 30 tisíc ľudí život. Andrej Babiš nechcel robiť preventívne kroky pred voľbami, pretože je populista, nechcel, aby boli ľudia naštvaní, že sú obmedzovaní, a to priviedlo krajinu do ďalšieho lockdownu. Bol by som preto nerád, aby preto, že sa tu vedú nejaké PR boje o téme, ktorá v danú chvíľu nie je relevantná, sa toto zopakovalo, alebo aby sa na to zabudlo. Možno potom, ako došlo k rozvoľneniu a nastúpili letné mesiace, sa ľudia videli skôr na dovolenke a možno si v tú chvíľu ani nechceli pripustiť, čo sa tu ten rok dialo. To je prvá vec.
Druhá vec je, keď sme vystrelili v prieskumoch. Mňa prekvapil Kantar s 34 %, my sme si ako koalícia dali cieľ minimum 25 %. Spustila sa enormná dezinformačná kampaň. Ale už nielen v mailoch, v ktorých sa strašia seniori, ktoré niekto produkuje, kde sme boli vyhodnotení odborníkmi ako najčastejší terč českej dezinformačnej scény, ale aj ústami samotného premiéra. Veď on v pléne Snemovne strašil ľudí tým, že Piráti vám budú chcieť zdaniť byty a sťahovať vám tam migrantov. Čo je normálna lož. Tiež sme ho za tento výrok dali na súd, uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, ale viete, ako to tu je so súdmi.
Je tam niekoľko ďalších aspektov. Pohybujem sa takmer každý deň v regiónoch. Po tom, ako sa skončila Snemovňa, prejazdím skoro všetky dni každého týždňa, a ľudí zaujímajú témy, ktoré riešime. Majú strach zo zadlženia, z toho, že nebude dostupné školstvo, ale aj z toho, že sa školy neotvoria v tom režime, aký je potrebný. To sú reálne problémy Českej republiky, a premiér robí všetko, aby sa o nich usilovne mlčal. Letí mu nahor inflácia a vláda tvrdí, že nie je zodpovedná za vývoj krajiny za posledných osem rokov. To je spôsob, akým sa riešila pandémia. Polovica peňazí podľa NKÚ nešla vôbec na veci súvisiace s covidom. Krajina ide na dlh, ekonomika sa spomalila, peniaze dostali i skupiny ľudí, ktorí ich v danú chvíľu nepotrebovali. Mne pridali na základe zrušenia superhrubej mzdy 70 tisíc ročne, ja som ich nechcel. Ľudia, ktorí by ich potrebovali, ich nedostali.
A tá špirála sa roztáča, rastú ceny energií, a Andrej Babiš sa to už teraz snaží hodiť na niekoho iného. Pritom sa to stane, pretože ceny energie rastú, ale výrazne tiež vzrástli ceny služieb, pretože ich vláda škrtila a ukázalo sa, že v rozpore so zákonom, ako potvrdil súd. Mnohí podnikatelia zatvorili, tí, ktorí prežili, logicky v danú chvíľu zisky nemali, šli na dlh. Samozrejme, je tu určitá skupina ľudí, ktorá si môže dovoliť zrazu utrácať výrazne viac, ale takto funguje trh.
To sú reálne problémy Českej republiky. A teraz sa vrátim k téme, na ktorú ste sa pýtali. Musíme sa spoločne v rámci Európskeho spoločenstva, OSN ale napríklad aj Aliancie sústrediť na situáciu v Afganistane z pohľadu bezpečnosti ľudí, ktorí tam žijú. To sa predsa vedelo, že keď dôjde k stiahnutiu armád, ktoré tam sú, vrátane našich vojakov, ale najmä tých amerických, že situácia sa tam môže takto vyvíjať. Nikto však nečakal, že to bude za mesiac v takomto stave.
Predstavujeme náš program, sme v kontaktnej kampani v regiónoch. Aj vzhľadom na to, že voľby boli vyhlásené pred deviatimi mesiacmi, vyzýval som strany, nech poctivo ukazujú, ako majú reportované náklady na kampane. My odvtedy každú prezentáciu, každého človeka, ktorý robí v marketingovej alebo mediálnej oblasti, máme evidovaného v nákladoch kampane. Teraz si ľudia začali objednávať bannery na ploty. Niekto sa pýta, prečo až teraz. Pretože aj banner, ktorý si niekto zavesí na plot, evidujeme v kampani. Myslím, že tá cena je asi 500 korún za mesiac. Keby sme mali po celej republike bannery a billboardy tri mesiace, tak nikto, kto poctivo účtuje kampaň, by sa do toho nevošiel.
My sa teraz sústredíme v kampani aj na outdoor, na sponzoring príspevkov, na veľkú časť kampane, ktorá sa teraz začala kontaktnou kampaňou v regiónoch. A bude sa stupňovať, pretože rozhodujúci z pohľadu volieb bude september a začiatok októbra.
Kto poctivo účtuje a priznáva náklady v kampani, ten limit samozrejme cíti, nie ako pán Babiš, ktorý robí kampaň za peniaze ľudí z pozície vlády, knižka nie je kampaň a list nie je kampaň, tak v kampani podvádzajú. Andrej Babiš využíva všetky prostriedky vrátane titulnej stránky svojich médií. On si vytlačí článok, pod ním je podpísaný, on ho teda nepísal, na titulke iDnesu. To je ten stret záujmov, to je to ovládnutie štátu.
Ono sa to nedeje, on sa mi permanentne vyhýba. Bavil som sa s ním, keď sme riešili covid, keď som s ním rokoval o návrhu na rozpustenie Snemovne a predčasné voľby, čo bol podľa mňa správny krok v danom čase. Aj vzhľadom na to, že vláda nemala dôveru, kým si ju zase nekúpila od komunistov, neviem za čo, aký bol ten obchod. Ale inak, ja som aspoň rád, že budú finálne debaty. Pravdepodobne to nebude jeden na jedného, čo riedi možnosť sa s Andrejom Babišom stretnúť, ale on sa tri roky systematicky vyhýba akejkoľvek debate, napríklad mediálnej, hoci aj moderovaného duelu, so mnou. Bojí sa.
Pred tromi rokmi som sa vás na to pýtala, že chcete dieťa. Vraveli ste, že sa vám nejako nedarí, tak sa vám podarilo. Mám z vás radosť.
Tak to je. Amélka už má pätnásť, už je to mladá slečna, ktorá si teraz vyberá, kam pôjde na strednú. Je to radosť. Samozrejme by som rád trávil viac času s Bertíčkom, Ameliou a Lydiou, a tak keď mám kus víkendu alebo celý víkend voľno, tak som s ním vonku na ihrisku, ideme s manželkou na prechádzku. Bertík je veci zo stola, nechce príkrmy, chce hranolky…
Pre mňa je to vo všetkom nové. Aj napríklad hneď po pôrode, keď prišla sestrička a pýtala sa, kto je tu starajúci sa rodič. Manželka ležala na posteli, tak hovorím „ja“. Sestrička začala – toto je bábätko, takto sa maže zadok, takto sa dáva plienka, píšte cikanie a kakanie, a odišla.
Jasné. Ale, samozrejme, na materskej/rodičovskej – nechápem, prečo sa tomu hovorí dovolenka, pretože to žiadna dovolenka nie je – zostala Lydie, ktorá je tiež politicky aktívna. Snažím sa, kedykoľvek to ide.
Občas si skôr zahrám na nejakej pirátskej akcii. Akurát z pohľadu kampane, ale aj covidu, keď to politik robí poctivo, tak má výrazne viac práce, na koníčky veľa času nezostáva. Na kartách som bol asi dvakrát za rok. Ale čo si nechávam, je čítanie každý večer, keď sa dostanem do postele, tak aj keby už to nešlo, tak aspoň tú stránku dám.
To chodíme. Dnes som bol ráno. Ale pravda je, že keď bolo napríklad náročné rokovanie Snemovne, tak aj vzhľadom na to, že máme doma Bertíka, sa frekvencia môže znižovať. Tak rok a pol sme vydržali skutočne trikrát týždenne, pondelok, streda, piatok o 6:30. Teraz sme mali dva mesiace výpadky, napríklad raz alebo dvakrát týždenne. Zajtra o 5:30 ideme vlakom do Moravskoslezského kraja, tak sa k tomu proste nedostanem. Ale v stredu ideme.
V krajoch áno, na centrálnej úrovni sa obávam, že nie. Máme zaparkované, neodpovedané na jedenásť interpelácií na Adama Vojtěcha. O mesiac sa končí leto, bude nástup žiakov do škôl. Dnes má vláda prezentovať nejaký plán, ale tam musí byť celá stratégia, a ak ju niekto má, tak ju podľa mňa zatiaľ nikto nevidel. Nielen na najčernejší scenár, ale na všetky scenáre. Veď už je to tak dlho s tým covidom, a vláda sa príliš neposunula od metódy plošne vypnúť a plošne zapnúť.
Bol by som za to, aby sa dotiahlo očkovanie, pretože stále sú ľudia, ktorí sa chceli očkovať a nemôžu, majú termín, čakajú naň. Chcel by som, aby nedochádzalo k diskriminácii ľudí, ktorí sa z nejakého dôvodu nemôžu alebo nechcú očkovať. Zase sú tieto návrhy zaparkované, v Rakúsku to funguje, akceptovať protilátky ako ekvivalent testovania. Čo v prípade, že idete na očkovanie, môže byť aj nebezpečné, keď máte vysokú mieru protilátok, ale to vláda úplne ignoruje.
A chýba mi strategický plán. My s vládou komunikujeme. Hlavne, aby sa neopakovala minuloročná chyba, a hlavne, aby sa neopakoval populizmus, že covid sa nedeje, až po voľbách. Myslím si, že to bol zásadný problém, ktorý viedol k „worst in covid“. Je veľa vecí, ktoré my s vládou normálne riešime, akurát potom v médiách premiér alebo pán Havlíček a spol. majú nadrvené od svojich poradcov, že opozícia nepomáha. Ale veľa návrhov, ktoré nakoniec vláda realizovala, hoci o trištvrte roka neskôr, keď už bolo neskoro, tak vychádzali z nášho pôvodného plánu „Budoucnost řešíme teď“, ktorý sme predstavovali v apríli minulého roka. Adam Vojtěch to mal na stole, mala to vláda. Tak dúfam, že sa poučili, aspoň v tomto.