Kdekto si povie, že je skvelé mať haldy peňazí, nič nemusieť a len sa váľať. Lenže zdanie trochu klame, pretože tí, ktorí majú všetko, pre to tiež musia pohnúť svojím zlatým pozadím. Navyše im často majetok, nadmiera práce alebo iné obavy môžu spôsobiť poruchy spánku. Lenže si zase môže dovoliť zariadiť si spálňu s takými podmienkami, ktoré by našli napríklad len v soľných jaskyniach alebo na vysokých horách. Ako spia milionári?
Vedúcim predstaviteľom, ako je generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook, ktorý sa každé ráno prebúdza o 3:45, aby získal náskok pred svojimi e-mailmi, ktoré denne dostáva, je spánok skôr na príťaž než kvalitným pomocníkom. Takí ľudia totiž potrebujú neustále pracovať, aby sa udržali na vrchole nielen svojich povinností, ale tiež na vrchole medzi fungujúcou konkurenciou.
Niekto má možno „genetické“ šťastie, že mu skutočne stačí pár hodín spánku a je fit, viac však prevláda fakt, že bez kvalitného spánku to jednoducho nejde.
„Osem hodín denne je hranica, ktorá je potrebná pre zdravé fungovanie organizmu. Pri kvalitnom spánku regenerujeme psychicky i fyzicky, lepšie funguje dlhodobá pamäť a nesmieme zabudnúť ani na metabolické procesy,“
Vyplatí sa teda vôbec spánok? Mali by ľudia, ktorí vedú globálne podniky, obetovať spánok kvôli produktivite? Rozhodne nie, pretože zdravie máme všetci len jedno. Lenže povedzte to tým, ktorým mozog neustále pracuje a myšlienky snáď ani nie je možné zastaviť. Tí potom prejdú do stavu zotrvačného bdenia, keď sa spánok už ani nehlási o slovo, hoci sa cítia mrzutí a unavení.
Hľadať univerzálnu cestu, ako najlepšie zaspať, je skoro rovnaké, ako hľadať ihlu v kope sena. Samozrejme že ju môžete nájsť, ale aká je pravdepodobnosť, že sa to podarí práve vám?
Napriek tomu existujú spôsoby, ktoré stojí za to vyskúšať, aby sme naviazali so svojím spánkom priateľský vzťah.
„Naučiť sa kvalitne, dostatočne a hlavne efektívne spať, je nutnosť. Viem, že to znie hrozne, učiť sa spať. Lenže v dnešnej dobe to inak nejde. Aspoň v noci musíme nechať oddýchnuť nielen telo, ale hlavne a predovšetkým aj našu myseľ. Vyprázdniť si hlavu je často veľmi ťažké, ale existujú techniky, ako sa to naučiť. Zdravý spánok je totiž nevyhnutnou súčasťou dobrej životosprávy. Je nemenej dôležitý ako stravovacie návyky, šport alebo kultúrne zušľachťovanie,“
Termín „Sleepless Elite“, ktorý vymyslel Wall Street Journal, označuje tých šťastnejších – ľudí narodených s „Thatcherovým génom“, genetickou mutáciou, ktorú vlastní 1 – 3 % svetovej populácie a ktorá spôsobuje, že títo ľudia vyžadujú menej spánku na to, aby mohli úplne normálne fungovať. Zatiaľ čo zvyšok sveta spí, oni tvrdošijne pracujú na svojich plánoch. Ba čo viac, sú pri tom úplne „fresh“. Tak si poďme spomenúť aspoň pár z nich.
Tak napríklad bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump, 75-ročný „dedko“ a miliardár v jednom, mal dlhé desaťročia svoj rozvrh taký nabitý, že spával 3 až 4 hodiny denne. Inak na tom nie je ani Angela Jean Ahrendts, DBE, americká podnikateľka, ktorá kedysi pôsobila ako senior viceprezidentka maloobchodu spoločnosti Apple Inc. Tá sa vyjadrila, že trpí bolesťami hlavy, ak spí dlhšie ako 6 hodín. Uviedla, že každé ráno vstáva o pol piatej, aby sa cítila pokiaľ možno čo najlepšie.
Aj dnes už zosnulý bývalý generálny riaditeľ Chrysler Fiat Sergio Marchionne vstával každé ráno o 3:30, aby skontroloval európske trhy. Jeho bývalí zamestnanci tvrdia, že vynašiel „ôsmy deň“ v týždni. Aj Indra Nooyi, jedna zo stovky najbohatších žien sveta a bývalá generálna riaditeľka spoločnosti Pepsi co., počas svojho štúdia na Yale každý deň pracovala od polnoci do piatej hodiny ráno ako recepčná. Aj dnes, už v dôchodkovom veku, nespí dlhšie ako 5 hodín denne.
Zatiaľ čo sa zdá, že niektorí akoby nepotrebovali spať vôbec, iní sa pokúšajú klasický osemhodinový limit pomerne „orezať“ a v kútiku duše dúfajú, že to ich myseľ prijme. To bol aj prípad zakladateľky Huffington Post Arianny Huffington, ktorá sa snažila sama seba presvedčiť, že šesť hodín spánku je skvelý pomer k 18-hodinovým pracovným záprahom. Nakoniec sa zrútila a odvtedy vyznáva praktiky zdravého spánku.
To generálny riaditeľ Twitteru Jack Dorsey na to šiel inak. Svoju rannú rutinu postavil na dychu a meditácii, pretože ako sám vraví:
„Bez dychu to skrátka nejde. Len čo viete, že potrebujete pracovať viac ako ktokoľvek iný a na spánok vám nezostáva toľko času, musíte sa naučiť dýchať. Nie preto, že by dych snáď dokázal zmierniť únavu, ale aby ste upokojili telo, ktoré sa nachádza v stresovej situácii.“
„Spánok je veľmi dôležitý pre celkové fyzické zdravie. Keď nespíme, telo to vníma a naše srdce bije ako opreteky. Dôvodom je prirodzený pokles hladiny krvného cukru a plytší dych. A to je ten problém, pretože len čo nedýchame zhlboka, môže sa nám ľahko zamotať hlava a môžeme omdlieť.“
Herec Dwayne „The Rock“ Johnson, ktorý je povestný tým, že nevynechá jediný tréning, síce toho tiež príliš nenaspí, ale i on je zástancom toho, že keď idete cvičiť skoro ráno, kvalitný dych je skrátka nutnosť:
„Každé telo potrebuje dostatok kyslíku, aby mohlo fungovať. Pri športe o to viac, keď dostatočne nespíte a navyše zdvíhate ťažké váhy. Je treba myslieť na základy, kým sa pustíte do samotného cvičenia.“
Ale späť ku spánku. Tu sa to totiž všetko začína. Aj počas spánku totiž musíme dýchať, aby sa telo okysličovalo a my sme zároveň zbavovali telo oxidu uhličitého.
Ten, ako sa zdá, nie je úplne jednoduché nájsť. Je potrebné skúšať, čo nám vyhovuje, a vďaka modernej technike si vytvoriť tie najlepšie podmienky. A nie, liezť kvôli spánku na vrchol Himalájí naozaj nebudete musieť. Treba si však uvedomiť, že aj keď si myslíte, že spať nemusíte, spánok samotný by nikdy nemal nijako negatívne pôsobiť na zdravý a vyvážený životný štýl. To v praxi znamená, že vnucovať svojmu telu neprirodzený plán spánku jednoducho nemá zmysel.
Namiesto toho preskúmajte, čo vám najlepšie vyhovuje, a držte sa toho, aby ste zo svojich bdelých hodín získali maximum.
Na horách sa dobre spí. To vieme všetci. Čo ale robiť vo chvíli, keď nemáme čas letieť do Aspenu a napriek tomu sa potrebujeme vyspať? V tom prípade prichádzajú na rad hypoxické zariadenia. Sú to systémy na normobarickú modifikáciu atmosféry s redukovaným obsahom kyslíku, ktoré dokážu simulovať vysokohorské prostredie. Pobyt v takom prostredí dodáva telu energiu a má blahodarný účinok na ľudský organizmus. Ten totiž reaguje kontrolovanou hypoxiou, ktorá má podľa mnohých výskumov veľmi priaznivý vplyv na zdravie a následne tiež samotný výkon človeka. Spánok v takom prostredí trénuje pľúca, spomaľuje starnutie, zvyšuje odolnosť proti infarktu a osvieži telo a myseľ novou dávkou energie do ďalšieho dňa.
K základným prínosom patrí výrazné zlepšenie využiteľnosti kyslíka v organizme. Jeho nedostatok núti organizmus maximálne efektívne pracovať s kyslíkom, ktorý má k dispozícii. To v ľudskom tele spustí procesy vedúce k lepšiemu prekrveniu orgánov, zvýšeniu množstva aktívneho hemoglobínu, zlepšeniu funkčnosti bunkových mitochondrií a zhusteniu siete tepnových vlásočníc. Túto technológiu, ktorá bola pôvodne vyvinutá na výcvik pilotov a kozmonautov, dnes využívajú hlavne športovci, napríklad aj českí biatlonisti alebo cyklistickí pretekári.
Laicky povedané ide najmä o to, že si náš organizmus postupne zvykne na fakt, že má menej kyslíka, keďže ho viac nebude potrebovať, a vo chvíli, keď sa dostaneme do prostredia, kde bude kyslíka viac, jednoznačne sa to prejaví na rastúcej výkonnosti.
„Vo všeobecnosti možno povedať, že sme zvyknutí na priemerné množstvo kyslíka v organizme, okolo 21 %. S hypoxickým zariadením sa telo postupne adaptuje na hodnotu 15 %. Tým zvýšia alveorálne vlákna svoju priepustnosť. Dalo by sa povedať, že hypoxické zariadenia fungujú ako aeróbny tréning,“
„To, že ľudia všeobecne spia zle, je holý fakt. Kvalitnejší spánok je však len jedným z mnohých benefitov na tejto „hypoxickej“ ceste.“
Jednou z možností, ako to mať plne na dosah, je inštalácia hypoxického systému, ktorý v každej spálni vytvára mierne hypoxické prostredie, čo v praxi znamená priestor pre hlbší a kvalitnejší spánok, lepšiu regeneráciu a celkové posilnenie organizmu. Jediné, čo musíte urobiť, je dýchať. Vaše telo sa postupne stáva odolnejším, predchádzate chorobám a idete v ústrety dobrej kondícii.
Systém zvaný Longevity vytvára prostredie pre spánok v simulovanej nadmorskej výške, čím si podstatne zvyšujete šancu na dlhší a produktívnejší život.
Ak chcete spať, byť výkonní a navyše aj zdraví, dych je skutočne tým, na čo by ste mali primárne zamerať svoju pozornosť. No a ak chcete začať tak trochu svojpomocne, skúste toto jednoduché dychové cvičenie:
Ľahnite si na chrbát, zatvorte oči a uvoľnite sa. Nadychujte sa nosom a počítajte do štyroch. Zadržte dych na 7 sekúnd a potom vydychujte ústami po dobu 8 sekúnd. Možno sa vám na prvýkrát stane, že vydýchnete rýchlejšie, ale skúste si nastaviť intenzitu výdychu tak, aby vám vyšla na celých osem sekúnd. Jednoducho si počítajte na osem dôb po celý výdych.
Jedným z propagátorov tejto metódy je Andrew Weil, populárny americký lekár, ktorý kombinuje metódy alternatívneho lekárstva a medicíny založenej na faktoch. Je tiež autorom populárnej knihy Spontánne uzdravenie.
„Keď začnete takto dýchať, pravdepodobne budete chcieť skončiť po dvoch alebo štyroch opakovaniach. Ak ale vytrváte, nakoniec sa prepracujete až k ôsmim,“
„Na začiatku síce môže byť ťažké dodržať tento rytmus, ale nakoniec zistíte, že vďaka tomu, že ste pánom svojho dychu, zaspávate rýchlejšie, váš spánok je oveľa hlbší, a čo viac, ráno sa prebúdzate plní energie.“
Ak ste si mysleli, že bohatstvo, spánok a dych spolu nesúvisia, zbystrite! Pretože tí najväčší boháči toho síce možno veľa nenaspia, ale keď už si ľahnú, presne vedia, kde je to najlepšie.
Zdroje: sleepopolis.com, cnbc.com, forbes.com, yogajournal.com, businessinsider.com, kniha Spontánne uzdravenie, vlastné zdroje