Indonézia je vo všeobecnosti známa rôznorodosťou, tradíciami, kultúrou a ich jednoduchým spôsobom života. Ponúka tak veľa možnosti a inšpirácií, až si človek začne namýšľať, či vedie ten správny životný štýl hneď po tom, čo vidí ten indonézsky. Neoddeliteľnou súčasťou ich tradícii sú svadby. Pozrieme sa teraz do Indonézie, kde to vyzerá trochu inak.
Viac ako 87 % populácie v Indonézii sú moslimovia, čo ju robí všeobecne uznávanou ako moslimská krajina; občania však môžu vyznávať iné náboženstvá, ako je kresťanstvo, hinduizmus. Zákony, ktorými sa riadi manželstvo v Indonézii, sú založené na rôznych náboženských pravidlách a nariadeniach tých, ktorí chcú vstúpiť do manželstva. V Indonézii sú uznávané iba náboženské manželstvá; páry, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, musia byť rovnakej viery; medzináboženské manželstvo je nezákonné. Kresťania sa musia oženiť iba s kresťanmi a moslimovia sa musia oženiť iba s moslimami. Polygamia je povolená len ľuďom moslimského vierovyznania; moslimský muž si môže vziať viac ako jednu manželku za predpokladu, že úradom preukáže, že je schopný sa o nich postarať a zaobchádzať s nimi rovnako. Na druhej strane žena si nemôže vziať viac ako jedného manžela.
Väčšina žien si svadbu bez tých bielych zázračných šiat predstaviť nevie, veď je to akousi neoddeliteľnou súčasťou tohto veľkého dňa – nie všade. Ak by ste zavítali na typickú jávsku svadba, sotva by ste tam túto bielu nádheru hľadali.
Ich tradičný kostým sa volá kebaya a nevesty sú ochotné utrácať veľké peniaze na tento kostým, len aby zapôsobili. Svadba totiž predstavuje veľkú úlohu nielen v živote nevesty, ale najmä samotnej rodiny. Je to veľká udalosť. Kebaya kostým je národný kostým Indonézie, niečo ako u nás kroj, má veľa podôb v závislosti od kraja a kultúry. Sú tam rôzne vzory a farby, ktoré vo väčšine prípadov znamenajú niečo. V celku to vyzerá ako šaty, ale ide o spojenie dlhej blúzy so sukňou.
Ja osobne skláňam veľkú poklonu pred tými nevestami, pretože po tom ako som si tento kostým mohla skúsiť, usúdila som, že je veľmi nepohodlný a hlavne ma korzetový charakter, čiže to telo veľmi tlačí a v tropických teplotách je to skutočný boj.
Keď rodina pojme svadbu na modernejší štýl, tak kebaya sa vynechá a nevesta si zaobstará biele šaty, avšak toto sa stáva iba vo veľmi bohatých rodinách, ktoré chcú ukázať, že na to majú a svadbu pojmu z toho modernejšieho hľadiska.
Tradičná indonézska svadba sa samozrejme nezaobíde bez vena, ktoré však nedávajú rodičia mladomanželom, ale ženích neveste. Veno by malo mať hodnotu 10.000 rupií, a v tomto prípade by ho mal ženích rozdeliť medzi manželky.
Úprimne, viete si predstaviť svadbu na Slovensku alebo v Česku, v krajinách, kde sa pivo pomaly stáva národným drinkom, bez alkoholu? Nonsens. Niekde to tak majú a vedia si to poriadne užiť. Neverila by som, ale zažila som. V Indonézii sa na svadobnú hostinu chodí už okolo dvánastej na obed a celé to trvá približne do šiestej večera, ale samozrejme záleží od každej rodiny.
Zabudnite na polnočné krájanie torty, či únos nevesty. Hostina vyzerá veľkolepo, ako jedna megapárty, ale bez alkoholu. Keď som videla prvýkrát ako každý tancuje, skáče, baví sa, smeje sa a užíva si tú atmosféru, myslela som si, že na niečom fičia, ale alkohol to nebol, lebo ten nepatrí do ich životov. Avšak, nefičali, skrátka vedia sa baviť.
Väčšina ľudí nikdy neochutnala ani dúšok piva. Alkohol v Indonézii nie je oficiálne zakázaný, okrem regiónu Aceh, ktorý sa nachádza na severe Sumatry, no keďže väčšina obyvateľov je moslimského vyznania, alkohol nesmú používať. Vláda alkohol nesmie zakázať aj kvôli turizmu, pretože Bali je veľmi populárnou turistickou destináciou, kde turisti míňajú veľké peniaze.
Aj napriek tomu, že zakázané ovocie najlepšie chutí, ľudí to neláka, pretože sú silne veriaci a náboženstvo ich nepustí.
Väčšina hostí prichádza už iba na samotnú oslavu a tá tradičná ceremónia sa odohráva ešte pred oslavou iba v kruhu tých najbližších. Na oslave je niekedy aj 2000 hostí – čím väčšia svadba, tým lepší sociálny status. Sú schopní utrácať celé majetky, dokonca si požičiavať peniaze, len aby svojim deťom zaobstarali poriadnu svadbu.
Tak ako u nás je starejší, u nich je Pemaes, je to osoba, ktorá sa stará o tradičný make-up a kostým nevesty a taktiež ženícha a následne vedie celý chod sviatočnej ceremónie. Ak je muž moslim a žena kresťanka, tak jeden z nich musí konvertovať. Stretla som sa s takou situáciou, keď žena začala študovať moslim vo svojom voľnom čase, aby sa mohla stať oficálne moslimkou a následne sa vziať. Nezáležalo na tom, že celá jej rodina sú kresťania, ona musela konvertovať.
Aby tento manželský zväzok mohol byť oficiálny, musia absolvovať niekoľko ceremónii. V Indonézii sa svadobný obrad uskutočňuje dvoma spôsobmi, tradičným a moderným. Niekedy nevesta a ženích používajú oba spôsoby, zvyčajne v dvoch samostatných obradoch.
Moderné svadobné obrady sa vykonávajú podľa štýlov cudzích krajín. Použitý štýl je európsky a typicky sofistikovaný. Do kategórie moderných svadobných obradov možno zaradiť aj sobáše uzavreté podľa islamských pravidiel.
Tradičný svadobný obrad sa uskutočňuje podľa miestnych zvykových pravidiel. Indonézia má mnoho kmeňov, z ktorých každý má svoju vlastnú tradíciu svadobného obradu. V zmiešanom manželstve si nevesta a ženích zvyčajne vyberú jeden zo zvykov alebo niekedy sa tieto dva zvyky používajú pri samostatných udalostiach.
Prvá sa volá siraman a ide o očistenie tela a duše. Nevesta je v dome svojich rodičov a ženích u svojich. Na tomto obrade by nemalo byť viac ako sedem ľudí. Počas tohto obradu sa manželia kúpu v zmesi kvetov, bylín a korenín. Verí sa, že voda používaná v kúpeli očisťuje a prečisťuje pár pred svadbou, čo symbolizuje zmytie nečistôt z minulosti a začiatok novej kapitoly v ich živote.
Ďalší rituál sa volá midodareni a začína deň pred svadbou poobede. Nevesta zostáva od šiestej večera vo svoje izbe až do polnoci, kde sa rozpráva s ostatnými ženami, ktoré jej dávajú rady do života. Rodina ženícha tiež navštívi dom nevesty, ale do jej izby smú len ženy. Tento deň znamená pre samotných rodičov poslednú večeru s ich dcérou.
Počas vyššie spomenutého obradu midodareni, rodina ženícha prinesie neveste rôzne dary spoločne s obrúčkami na obrad – tento proces sa volá peningset. Ženích dnu nesmie a čaká na verande.
Na ďalší deň nasleduje obrad a potom samotná hostina, pred ktorou ešte mladomanželia musia prejsť skúškou. U nás sa rozbíja tanier, u nich sa stúpi na vajíčko pravou nohou. Následne žena umýva jeho nohu, čím dáva najavo, že sa dokáže postarať o svojho manžela a ženích, že je pripravený stať sa hlavou rodiny.
Miestni jedlo milujú, jedia stále a veľa. Vždy, keď sme niekde išli, tak ma obložili taniermi a musela som si stále z niečoho zobnúť. Vo všeobecnosti platí, že jedla na svadbe je ako pre armádu. Rozdiel je iba v tom, kto to jedlo pripraví. Videla som rozdiel medzi dedinskou svadbou a tou mestskou, medzi menšou a väčšou a tiež medzi bohatšou a chudobnejšou.
Dedinské svadby boli veľmi jednoduché, zabezpečila sa ulica, kde nevesta býva, postavil sa stan a bolo. Jedlo varili príbuzne ženy rodiny už deň vopred, spravili si menu aké chceli a bolo. Pripravilo sa veľa druhov jedla a nefungovalo to tak ako u nás, že sa jedlo spoločne za stolom, ale režim bol voľný. Bolo tam akoby niekoľko stánkov s jedlom, v každom niečo iné a obsluhovali ženy. Na poriadne veľkej svadbe to vyzerá ako hudobný festival s veľkým pódiom, kde vystupuje známa kapela a všetci okolo chodia, rozprávajú sa, tancujú a jedia. Pre niekoho, kto to nezažil, je to určite veľký zážitok. Mestské svadby majú rovnaký charakter s rozdielom, že nie sú na ulici, ale skôr v nejakom hoteli, kde sa o jedlo stará personál. Sú určite luxusnejšie ako tie na vidieku.
Tradičné indonézske menu zahŕňa základnú vyprážanú ryžu, vyprážané rezance podávané s rôznymi možnosťami z morských plodov, ako sú krevety, ryby v sladkokyslej omáčke.
Niektoré svadby majú prepracované menu a zahŕňajú multikultúrne kuchyne. Ak ste ešte neboli v Indonézii, je to skvelý spôsob, ako zažiť chute Indonézie a je to dostatočný dôvod, prečo sa zúčastniť moslimskej indonézskej svadby.
Pred miestom, kde je svadobná hostina, sú rôzne plagáty a mini bilboardy, na ktorých sú zobrazené detaily svadby. Je ich tam veľmi veľa a sú veľmi gíčové, ale platí, že čím gíčovejšie, tým lepšie. Pripravujú sa väčšinou v kvetinárstvach a donesú sa hotové rovno na svadbu.
Na každej svadbe je pred vchodom na hostinu zriadená „recepcia“, kde sú vymaľované a vyobliekané mladé ženy, ktoré prichádzajúcim hosťom dávajú darček, zvyčajne ide o malú pozornosť s menami novomanželov, a hostia sa podpisujú do knihy návštevníkov. Pozvánka sa rozposiela na rodinu s tým, že vziať si môžete kohokoľvek so sebou a presne týmto štýlom svadba naberá mega rozmer. Vo väčšine prípadov mladý pár svojich hostí ani nepozná.
V akom veku sa mladí berú? V súčasnosti sa to vraj mení, tak ako aj u nás, avšak okolo 20 rokov je to ideál. Je to u nich podstatne skôr ako u nás.
V jávskej tradícii je sengkalan praxou, pri ktorej sa porovnávajú dátumy narodenia nevesty a ženícha, aby sa určila ich kompatibilita. Používa sa tradičný jávsky kalendár s názvom „Primbon“ a skúsený odborník vypočíta, či sa dátumy narodenia páru zhodujú priaznivo. Verí sa, že táto tradícia prináša do manželstva harmóniu a šťastie.
Mladomanželia stoja celý čas na malom pódiu, ktoré je vyzdobené kvetmi a rôznymi dekoraciámi a celý deň prijímajú gratulácie. všetci hostia im najprv musia zagratulovať a až tak sa môžu hostiť. U nás sú pred domov nevesty mladé brezy ozdobené krepovým papierov, u nich je niečo podobné, ale na začiatku ulice a ide o palmové listy pozapletené do nejakého tvaru.
Svadba v Indonézii má veľký význam pre rodinu, ale predovšetkým pre zachovanie ich zvykov a tradícii. Vedeli ste, že v každej časti Indonézie nájdete nejaké rozdiely?
Jávske svadby začínajú formálnym stretnutím a dohodou medzi rodinami páru. Keď si spoločne určia dátum, rozhodnú o rozpočte a rozdelia si úlohy, začnú sa prípravy.
Trojdňová oslava sa začína už spomínaným Siramanom, krásnym a dojímavým obradom, pri ktorom ich rodičia ženícha a nevestu sprchujú zmesou na báze vody a kvetov. Symbolizuje to, kedy ich rodičia naposledy kúpali, a slúži ako pripomienka toho, ako sa o nich starali. Po Siramanovi je nevesta oblečená ako princezná a pridelená do izby, kde ju celú noc sprevádzajú príbuzné – niekedy aj zo strany ženícha. Medzitým bude ženích čakať pred jej domom, čo symbolizuje, že bude milujúcim a trpezlivým manželom počas celého ich manželstva. V stredojávskej kultúre je Pingitan alebo „samota“ tradíciou, kde nevesta nesmie v určitom čase opustiť svoj dom. Počas tejto doby nemajú dovolené vidieť ženícha pred konaním svadobného obradu. Mnohí veria, že táto stará tradícia prinesie úžitok neveste aj ženíchovi, pretože jej cieľom je zabrániť akýmkoľvek nebezpečenstvám, ktoré sa môžu neveste prihodiť. Okrem toho sa to robí preto, aby ženích viac túžil po prítomnosti svojej nevesty.
Druhý deň je civilný sobáš a všetci hostia sa zapájajú do veselice. V súlade s náboženstvom páru úradník legalizuje manželstvo, keď podpíšu svoje svadobné dokumenty. Po papierovaní pár vykoná sériu rituálov, vrátane hádzania listov betelových orechov na seba, aby odohnali zlých duchov. Nakoniec získajú požehnanie od svojich rodičov a starších.
Väčšinou potom nasleduje recepcia, keďže snúbenci by mali prvýkrát spolu jesť ako manželia. Hostia sú pozvaní najesť sa a po občerstvení môžu odísť. Ľudia často vynechávajú slávnostnú časť svadby a prichádzajú približne 30 minút až hodinu pred recepciou, keď sa medzi jedením hostia striedajú, aby snúbencov pozdravili. Rodiny často organizujú tradičnú zábavu.
Zatiaľ čo Sundčania sú tiež z Jávy, tradične pochádzajú zo západnej časti ostrova. Jedným z hlavných rozdielov medzi nimi a Jávčanmi je, že väčšina dodržiava kultúrne a náboženské praktiky Syariah.
Sundčania tiež predvádzajú Siraman napriek tomu, že nejde o tradičnú prax Syariah. Počas Ahad Nikah alebo manželstva je cez hlavu nevesty a ženícha prehodená šatka, ktorá symbolizuje spojenie ich myslí. Po formálnej svadbe dostáva pár požehnanie aj od svojich starších. Potom, kým sú nezadaní hostia pod dáždnikom, sú „sprchovaní“ mincami, darčekmi, kurkumovou ryžou a sladkosťami pre šťastie. Potom nasleduje séria hier, ktoré majú pár naučiť harmonicky žiť. Nakoniec je pár kŕmený rodičmi, čo znamená, že poslednýkrát sú pod krídlami svojich rodičov.
Po tradičnej slávnosti nasleduje recepcia, na ktorej môžu hostia párom osobne zablahoželať.
Balijci sú predovšetkým balijskí hinduisti, čo je zmes hinduizmu, budhizmu a animizmu. Balijčania majú tri svadobné obrady a – v rovnakom duchu ako hinduistické eposy – sú melodramatické.
Prvý sa nazýva ngerorod alebo útek. Nevesta je „unesená“ z domu svojich rodičov a privedená na vopred dohodnuté miesto, zatiaľ čo sa správa utrápene. Rodina nevesty usporiada falošnú pátraciu párty. Medzitým budú nevesta a ženích vykonávať rituály a začnú žiť ako manželia. O pár dní sa stretnú obe ich rodiny a dohodnú sa na cene za nevestu. Nasledovať budú zaužívané oslavy, keďže sú už v očiach bohov považovaní za manželov. Ngerorod je ekonomickejšia možnosť bez veľkej extravagancie.
Druhý spôsob, mapadik, je viac v súlade s inými indonézskymi svadobnými obradmi – rovnako okázalými ako na Jáve. Tentoraz musí ženích formálne požiadať o ruku nevestu. Akonáhle bude udelené povolenie, nevesta a ženích budú mať svadobné modlitby v chráme, ktoré vedie kňaz, a sú zákonne zosobášení. Potom sa hostia môžu zúčastniť pompéznosti tradičného tanca, hudby a jedla – zvyčajne organizované ženíchom.
Tretí obrad je vyhradený rodinám bez synov – namiesto darovania dcéry rodina nevesty získa syna. Je to ďalšia ekonomickejšia možnosť, keďže nevestu a ženícha požehná kňaz pri jednoduchom obrade.
Pretože väčšina obradov sa koná v chráme, hostia sú povinní nosiť sarongy, šatku v páse a top, ktorý im zakrýva ramená a nadlaktie.
Po celom indonézskom súostroví je roztrúsené značné množstvo čínskych Indonézanov a väčšina z nich sú katolíci alebo protestanti. Aj keď sa ich obrady veľmi líšia od tradičných indonézskych, zachovávajú si ázijský šarm.
V deň svadby pozve rodina nevesty ženícha k sebe domov na čajový obrad. Po tomto malom súkromnom stretnutí všetci zamieria do kostola na svadbu. Obrad je v podstate rovnaký ako iné protestantské alebo katolícke obrady, ale prebieha v Indonézii.
Recepcia, ktorá je podobná tej západnej, sa zvyčajne koná vo veľkom – môže byť pozvaných viac ako 1000 hostí. Bude večera a nejaký tanec a nevesta a ženích budú na pódiu, kým sa hostia budú striedať, aby im zablahoželali.
Keďže cirkevný obrad býva v porovnaní s recepciou dosť intímny, určite si u hostiteľa overte, či ste pozvaní na oboje alebo len na recepciu.
Podľa islamského práva má manžel právo rozviesť sa so svojou manželkou tým, že trikrát povie „Rozvádzam sa s tebou“; na takýto rozsudok je však ešte potrebný súhlas súdu. Manželka má právo požadovať od manžela výživné pre seba a deti. Manžel aj manželka majú právo na vzájomné rešpektujúce zaobchádzanie a tiež právo rozhodnúť, aké spoločné priezvisko si želajú prijať.
Vo všeobecnosti je manžel považovaný za hlavu domova; preto má povinnosť zabezpečiť rodinu. Je povinný vyživovať manželku a deti.
Od manželky sa naopak očakáva, že bude poslúchať manžela, starať sa o domácnosť a deti, správne hospodáriť s financiami rodiny a tiež rešpektovať rodinných príslušníkov svojho manžela. Manžel a manželka sú povinní navzájom sa milovať, byť oddaní a poskytovať si vzájomnú podporu. Ich prvoradou povinnosťou by malo byť blaho rodiny a detí. Mali by poskytnúť vhodné prostredie na výchovu detí. Zdravé vzdelávacie a morálne zázemie pre deti je zodpovednosťou, ktorú musia splniť všetky páry. Dokonca aj v prípade rozvodu musia manžel a manželka stále vykonávať svoje rôzne povinnosti, ako napríklad platiť výživné.
Indonézia je kultúrne rôznorodá krajina a rôzne etnické skupiny majú svoje vlastné jedinečné spôsoby vedenia manželstiev na základe svojich regionálnych alebo spoločných zvykov. Vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia nie sú v krajine uznávané ani chránené, a to vrátane partnerstiev, zväzkov a manželstiev. Osoby rovnakého pohlavia však majú v krajine právne postavenie. Homosexualita je v Indonézii povolená a osoby rovnakého pohlavia si môžu adoptovať deti, ale páry rovnakého pohlavia alebo domácnosti na čele s pármi rovnakého pohlavia si vo všeobecnosti deti v Indonézii adoptovať nemôžu.
Zdroj: Unitedlife.sk, Expat.or.id, Sweetescape.com, Weddedwonderland.com, autorské dielo