Vianočné tradície Estónska: Majú svoj vlastný a jedinečný charakter, korene sú však v pohanských zvykoch
Estónsko sa môže pochváliť jedinečnou tradíciou, ktorá je inšpirovaná pôvodnými pohanskými rituálmi. Vianoce v Estónsku sú obdobím plným vzácnych chvíľ, ktoré sú obzvlášť obľúbené u detí, pretože si môžu položit papuče na parapet v nádeji, že ich vianočné škriatky obdaruje malým darčekom. Dostávajú sladkosti, hračky a niekedy aj knihy. Vianočné obdobie pokračuje cez december, Nový rok a niekedy až do začiatku januára, kedy končia vianočné trhy, vianočné stromčeky sa odstrojú a dekorácie sa uložia na ďalší rok.
Prečo je pre Estóncov dôležitý zimný slnovrat (talvine pööripäev)
Zimný slnovrat, keď je deň najkratší a noc najdlhšia, sa oslavuje od 21. do 25. decembra. V estónčine je známy ako talvine pööripäev. Zimný slnovrat a Vianoce sú v Estónsku dve súvisiace sviatky a ľudia ich oslavujú vo všetkých častiach krajiny. Pohania tieto dni oslavovali ešte pred príchodom kresťanstva. V tomto období, keď je v Estónsku len niekoľko hodín denného svetla, ľudia v minulosti, keď nemali k dispozícii elektrinu, oslavovali cez deň až do západu slnka.
Zimný slnovrat má korene v pohanstve. O náboženských predstavách pohanských predkov existuje len veľmi málo písomných záznamov a z miest, kde kedysi v severnej Európe pohanstvo kvetlo, bolo kresťanstvom vytlačené. V dôsledku toho poznáme len malé fragmenty predkresťanských tradícií, ktoré sa premietli do ľudovej kultúry.
Estonci sú však tradične pomerne odolní voči vonkajším vplyvom a tvrdohlavo ich odmietali, čo je ich výhodou, ktorá im pomohla prežiť. Preto sú pohanské korene v estónskej kultúre stále silne patrné a pozoruhodne sa prejavujú aj na oslavách estónskych sviatkov.
V starých estónskych tradíciách bol stredobodom pozornosti talvine pööripäev (stále zelený strom), ktorý bol prenesený z lesa a potom rituálne spálený. Stále zelený strom sa tak v zime rozsvietil ako stredobod osláv. Znie vám to povedome? Keď sa Tallinn stal hanzeovským mestom, prichádzajúci nemeckí obchodníci sa s týmto estónskym zvykom oboznámili a mierne si ho prispôsobili pre svoju vlastnú vianočnú tradíciu. Namiesto toho, aby stromček spálili, ozdobili ho. Estónci preto tvrdia, že práve prvý vianočný stromček vznikol v Tallinu. Zaujímavé je, že takmer identický príbeh majú aj Lotyši na podporu svojho tvrdenia, že s prvým vianočným stromčekom prišli oni.
Spojenie s Kristovým narodením je v porovnaní s miestnymi starými pohanskými vianočnými tradíciami relatívne nedávne a do popredia sa dostalo až v posledných storočiach. Ďalej sa súdi, že vianočné tradície, najmä štedrovečerné, odrážajú zvyky a najnutnejšie potreby miestneho roľníckeho obyvateľstva. Vianočný čas so svojimi špecifickými úkonmi a zákazmi rôznych prác začal na deň svätého Tomáša (prvý deň zimného slnovratu), po troj až štyrtýždňovej prípravnej dobe.
V zime mali roľníci dostatok času na oslavu dlhých sviatkov. Boli zabité prasatá a uvarilo sa pivo ako príprava na deň svätého Tomáša. Niektoré činnosti ako mletie v mlyne, priadenie a jazda na koni boli zakázané, pretože boli hlučné a mohli rušiť „dobré duchy“.
Štedrý večer a vianočná noc boli najposvätnejšími obdobiami roka a často boli sprevádzané veštením. Pomocou hviezd a mrazu sa predpovedalo počasie na budúci rok.
Vianočné jedlo sa nesmelo zberať zo stola (v rámci kultu predkov) a oheň sa v krbe musel udržiavať celú noc (pravdepodobne pozostatok uctievania slnka). Verilo sa, že na Štedrovečernú noc sú v pohybe dobré aj zlé sily a že dom navštívia predkovia.
Ľudia v Estónsku veria, že prvý človek, ktorý na Vianoce vstúpi do ich domu, ovplyvní, ako sa rodine bude dariť po celý nadchádzajúci rok. Traduje sa, že ak práh domu ako prvý prekročí žena alebo muž so svetlými alebo zrzavými vlasmi, prinesie to rodine nešťastie. Naopak, vítaný je černovlasý muž alebo muž s tmavo hnedými vlasmi. Ten rodine prinesie šťastie, pohodu a úspechy.
Jőululaupäev – Štedrý večer
Na Štedrý večer Estónci vždy chodia na omšu. Pred odchodom do kostola chodia do sauny. Tradícia parnej kúpele je bežná v celej krajine. Tak sa robilo aj počas dňa letného slnovratu.
V minulosti deti dostávali oblečenie, aby počas večernej omše vyzerali slávnostne. Po návrate z kostola ich čakal veľký stôl, na ktorom bolo jedlo a zapálená sviečka. Symbolicky bolo prestreté aj pre príbuzných, ktorí nemohli byť prítomní alebo ktorí odišli navždy.
Na Štedrý večer sa pod stromčekom objavujú darčeky, ktoré tam bez povšimnutia ukladá Jőuluvana - Mikuláš. Tradícia nosiť darčeky svätým Mikulášom je pomerne nová, ale už tu definitívne zdomácnela. Svätý Mikuláš prichádza do Estónska z Laponska s obrovským vakom plným darčekov na veľkých sane, ktoré ťahajú soby. Darčeky sa otvárajú hneď po štedrovečernom večeri. Deti i dospelí musia niečo zaspievať, zarecitovať alebo zatancovať, aby svoj darček dostali. Ďalšou tradíciou v Estónsku je štedrovečerný ohňostroj, ktorý rozzári oblohu.
Štedrý večer je deň plný tajomstiev, zázrakov a mágie. Jeden zo starých príbehov hovorí, že niekde na dne mora je veľké kráľovstvo, ktoré bolo rovnako ako staroveká Atlantída potopené za svoje hriechy. Rozprávka hovorí, že keď k tomuto miestu počas Štedrého večera príplava loď, môžu námorníci počuť zvonenie potopeného smútočného zvonu. Je to ten istý zvuk, ktorý môžeme počuť zo zvoníc kostolov na súši.
Jõulud – Vianoce
V tradičnom ľudovom kalendári sa vianočný čas v Estónsku začínal sviatkom svätého Tomáša 21. decembra a trval do Zjavenia Pána 6. januára. Najvýznamnejšou udalosťou bol Štedrý večer 24. decembra.
Vianočné obdobie v Estónsku sa začína 24. decembra s tradičným sviatkom Jõulud, čo znamená „Vianoce“. V ľudovej tradícii krajiny majú Vianoce dvojaký význam: na jednej strane znamenajú Kristovo narodenie, na druhej strane celé obdobie sviatkov uprostred zimy. Mágia a mystika sa spájajú so sakrálnym a duchovným.
Estónske slovo jõulud má starý severský pôvod, pochádza priamo zo slova jul a nemá žiadne skutočné spojenie s kresťanstvom. Skandinávia tvorí s Estónskom jedinú oblasť súčasnej Európy, kde sa narodeniny Ježiša Krista ešte označujú predkresťanským slovom jul – jõulud. Napriek tomu sa na niektorých miestach v južnom Estónsku používa na označenie vianočných sviatkov tiež výraz talvistepüha (zimný sviatok), čo sa považuje za dôsledok vplyvu susedného Lotyšska, kde sú Vianoce známe ako Ziemas svētki (zimné sviatky).
Dňa 24. decembra každoročne vyhlási prezident Estónska Vianoce za dobu pokoja a zúčastní sa slávnostnej bohoslužby. Tento zvyk má 350-ročnú tradíciu a prvýkrát bol zavedený v 17. storočí dekrétom švédskej kráľovnej Kristíny.
Od Štedrého dňa až po sviatok Troch kráľov chodia po domoch koledovať mladí ľudia preoblečení za rôzne postavy – tak ako to robia aj koledníci v Poľsku. Oblečení do beraníc otočených naruby prajú celej rodine všetko najlepšie. Na oplátku dostanú malé darčeky.
Vianočné symboly
V Estónsku zvyčajne Mikuláš nosí darčeky v noci 24. decembra. Jednou z najdôležitejších a najrozšírenejších estónskych roľníckych tradícií, podobne ako v iných krajinách severnej a strednej Európy, bol zvyk nosiť si domov vianočnú slamu. Hoci je tradícia vianočnej slamy spojená s biblickou legendou o narodení Ježiša Krista, môže byť aj predkresťanského pohanského pôvodu. V Estónsku sa slama (v južnom Estónsku niekedy aj seno) vozila do domu na celé sviatky a stávala sa ihriskom pre detské hry. Okrem nosenia slamy do domu bola medzi Estóncami a ich susedmi rozšírená tradícia výroby špeciálnych vianočných korún, pripomínajúcich kostolné lustre. Zvyk prišiel do Estónska pravdepodobne zo západného a južného Fínska a bol spočiatku obľúbený zvlášť medzi miestnym obyvateľstvom hovoriacim švédsky, najmä na ostrove Vormsi, kde obyvatelia udržiavali úzky kontakt so svojimi príbuznými vo Švédsku a Fínsku.
Tradičia výroby vianočných korún a nosenia slamy do domu zmizla na prelome 19. a 20. storočia a nahradili ju iné vianočné symboly. K oživeniu starej tradície došlo v 70. rokoch, keď sa znovu stalo veľmi populárnym vyrábať vianočné korunky.
Vianočné jedlo
Tradičným estónskym vianočným jedlom je bravčové mäso s kyslou kapustou (hapukapsas), krvavé jelito (verivorst), rosolovitý syr (sült) a zemiaky opečené v rúre. Na Štedrý večer bolo zvykom jesť veľké jedlá. Mať doma dostatok vianočného jedla symbolicky znamenalo dostatok jedla pre celý nadchádzajúci rok.
Podľa starej tradície sa na Štedrý večer podávalo sedem až dvanásť rôznych jedál. Medzi 12 jedál patria repná polievka, sleď, marhule, zemiaky, kyslá kapusta, šampiňóny, vianočka, makové mlieko, ovsený nákyp, brusnicový nákyp, sušienky, orechy, sušené ovocie a jablká. Nepodávali sa žiadne alkoholické nápoje.
Pečie sa špeciálny vianočný chlieb. Na Svätú noc bol tento vianočný chlieb ponúkaný i domácim zvieratám v staji. Jedlo malo vždy zostať cez noc na stole a bolo zakázané kuknúť pod stôl. Tam bolo posvätné miesto pre duchov, takže akékoľvek jedlo, ktoré tam spadlo, tam zostalo až do nasledujúceho dňa.
Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo krútka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou - pipparkogid.
Domáce pivo a medovina boli najobľúbenejšími vianočnými nápojmi. Vianočná hostina sa často líšila medzi vnútrozemskými poľnohospodárskymi oblasťami a rybárskymi komunitami na pobreží.
V posledných rokoch
Vianoce ako oficiálny sviatok boli počas sovietskej okupácie zakázané. Tradičné vianočné obdobie sa obmedzilo na oslavy Silvestra a Nového roka.
Napriek týmto obmedzeniam sa Vianoce oslavovali neoficiálne a mnoho Estónčanov sa zúčastnilo štedrovečerných bohoslužieb. Po návšteve vianočnej omše nasledoval zvyk zapalovania sviečok na hroboch príbuzných. Stalo sa z toho tichý celoštátny protest proti sovietskej ideológii a ateistickej propagande vo všeobecnosti. Samotný Štedrý deň, ktorý bol obyčajným pracovným dňom, sa oslavoval doma v súkromí s rodinou a blízkymi priateľmi. V dôsledku politických zmien na konci 80. rokov sa Vianoce a s nimi spojené tradície opäť dostali do povedomia verejnosti. O niekoľko rokov neskôr, po opätovnom získaní nezávislosti, sa Vianoce opäť stali oficiálnym sviatkom. Vedľa starodávnych estónskych vianočných tradícií sa začali presadzovať aj niektoré nové, najmä fínske a skandinávske prvky. Jedným z najobľúbenejších z nich je zvyk oslavovať počas prvých decembrových týždňov predvianočné alebo malé Vianoce. Predvianočné sviatky s jedlom a pitím, väčšinou so svařeným vínom, sa oslavujú medzi kolegami v kanceláriách a inde.
Každý rok 24. decembra vyhlasuje vedenie Tallinnu z balkóna stredovekej radnice tzv. vianočný mier. Vyhlásenie vianočného mieru je 350-ročná tradícia v Estónsku, ktorá začala v sedemnástom storočí na príkaz švédskej kráľovnej Kristíny.
Pohanské rituály na Vianoce v Estónsku
Zatiaľ čo niektoré zo starých estónskych pohanských tradícií v rámci moderných osláv pretrvávajú, o iných sa hovorí a vie, ale v súčasnosti sa už mnohé z nich už nepraktizujú ani sa v ne neveria. To zahŕňa prinášanie vianočnej slamy do domu, veštenie, obliekanie do zvieracích koží, koledovanie a prípravu na návštevu „duchov“.
Deň Tri kráľov
Vianočné obdobie končí 6. januára dňom Tri kráľov. V tento deň sa deti obliekajú do tradičných estónskych krojov a chodia po domoch koledovať, za čo dostávajú peniaze alebo sladkosti. Deti tiež tancujú a spievajú piesne, ktoré sú známe ako „tähetund“.
A čo dodať na záver? Vianočný trh v Tallinne je korunným klenotom Vianoc v Estónsku. Veď, v roku 2019 bol vyhlásený za najlepší vianočný trh v Európe a dostal sa tak na zoznam vianočných trhov z celého kontinentu, ktoré treba navštíviť.
Zdroj: autorský text, Estonianworld.com, Thenorthernvox.com, Golookexplore.com, Diaryofawannabeworldtraveler.com, Eesti.pl, Balticguide.ee
