Nápadov je vždy mnoho. Stačí sa pozrieť okolo seba, hovorí úspešný podnikateľ Jiří Stopka

Na úvod vám ďakujem, že ste prijal pozvanie k rozhovoru. Ja by som si veľmi želal, aby ten rozhovor poslúžil ako inšpirácia pre mladých ľudí, ktorí majú ambíciu podnikať možno ako vy. A aby ste im ponúkol nejakú možnú cestu, možno návod, alebo inšpiráciu, ako začať. Musím povedať, že ma veľmi zaujal tento stôl. Čo je to za kus?

Tento stôl je z dreva kauri. Sú to stromy, ktoré pred mnohými rokmi, približne pred 48 000 rokmi vyrástli do močiarov, a tam sa zakonzervovali. Je to absolútny unikát. Nie je to klasický strom. Je to drevina, ktorá sa nachádza v močiaroch, takže sa ťaží bagrami na Novom Zélande. Je to zatiaľ jediné miesto na svete, ktoré toto bohatstvo vydalo. Tieto kmeňe sa vyťažia, potom sa rozrežú na také platne a klient má možnosť si vybrať podľa obrázku, ktorý kus dreva sa mu páči. Ten sa potom privezie do Talianska a tam sa to opracuje a doplní živicou. A vznikne takéto v podstate umelecké dielo, ktoré neztráca na hodnote. Tým, že je to len obmedzené množstvo, tak jeho hodnota neustále rastie.

Pronájem luxusní vily 7+1, Praha - Západ – 373,

Show property

To je úplne neuveriteľné. Len premýšľam, či mi dokážete povedať, ako dlho trvá výroba jedného takého stola. 

Je tam samozrejme taký logistický problém. Najprv sa to musí vyťažiť na tom Novom Zélande, potom sa to musí dopraviť do tej Talianska. A potom dochádza k samotnému opracovaniu, čo už časovo nie je taká dlhá vec. Je to treba 14 dní. A samotná dodávka, ak si klient nevyberie z nejakých kusov, ktoré sú k dispozícii v Taliansku, tak sa musí halt počkať, až sa to priveze z Nového Zélandu. Môže to trvať kľudne aj pol roka. 

Ja si každopádne myslím, že sa rozhodne oplatí počkať si na taký krásny stôl. Poďme už k tomu samotnému úvodu. Prečo ste, pán Stopko, začal podnikať? Čo vás k tomu viedlo? A prečo práve nábytok?

Môj príbeh sa asi bude líšiť od príbehu mladých ľudí v dnešnej dobe, pretože ako veľa podnikateľov v mojej vekovej kategórii som začal podnikať v socializme a kapitalizme. Takže aj ja som sa pred rokom 1989 venoval najmä spracovaniu kovov. Bol som pôvodne strojár. V tej dobe som to mal skôr ako koníček, alebo by sa to dalo nazvať ako fuška. Vyrábam zábradlí, rôzne skrinky z kovu. Občas som to kombinoval aj so sklom. Keď potom prišla revolúcia, tak som si urobil živnostenský list. A začal som robiť v tom odbore, dalo by sa to nazvať ako umelecké kováčstvo. Väčšinou spracovanie mosadze. V tej dobe bola opracovaná mosadz, dalo by sa povedať lesklé zlato, veľmi atraktívna. Ze začiatku sme robili predajne, putiky. Vyvinul som si taký stavebnicový systém na pulty, vitríny. A zariadzovali sme putiky. Až potom po nejakej dobe majitelia tých boutiques zarobili prvé peniaze, tak začali riešiť svoj domov. A tam sme postupne začínali. Začínali sme kuchyňou, pretože rád varím. Tak som si povedal, čo keby sme vyskúšali výrobu kuchýň. Že by sme začali vyrábať kuchyne. A postupne sme ich začali dovážať. A potom sa to začalo ďalej rozširovať do celého interiéru. Ale ešte by som k tomu podnikaniu povedal, že ta doba si o to prakticky sama povedala. V tej dobe sa človek musel rozhodnúť. Firmy v podstate ešte neexistovali, len vznikali, takže veľa ľudí začalo podnikať. Niektorí ľudia čakali a potom prešli ako zamestnanci. Dnes je to podstatne iné. Myslím, že sú úplne iné príležitosti. Mladí ľudia, keď začínaú podnikať, majú dobrý nápad, väčšinou napríklad v oblasti technológií, tak ten štart môže byť veľmi rýchly. A môžu zarobiť úplne iné peniaze, ako to bolo za nás. Za nás to vždy muselo byť pomaly. Ak si teda niekto nepožičal peniaze a potom ich nevrátil (smiech). Dnes môžu byť zaujímavé príležitosti, ale je to oveľa komplikovanejšie. Takže sa nedá povedať, ktorá doba je lepšia. Hovorím, že príležitosti sú vždy.

S tým môžem len súhlasiť. Keď vás tak počúvam, zdá sa mi, že ste taká umelecká duša. Je to tak?

Áno. Som skôr taký, že ma baví ten dizajn. Všeobecne sa mi páči architektúra, baví ma umelecké predmety. Čo sa príliš nezhoduje s riadením firmy.

Presne na to som teraz myslel. Či sa to trochu neodporuje.

Odporuje, práve (smiech). Väčšinou ľudia, ktorí inklinujú k tomuto dizajnu, zase neinklinujú k manažérskym procesom. Preto dnes už 25 rokov brat Miroslav. Ten má na starosti riadenie firmy. A ja mám na starosti rozvoj a také to, čo bude ďalej. Vízia, komunikácia s klientami.

Ste už trochu načrtli moju ďalšiu otázku. Chcel by som sa práve opýtať, ako vyzerá váš bežný pracovný deň? Pretože, ak nás počúvajú niektorí ľudia, ktorí sa chcú tiež podnikať, možno si to úplne nedokážu predstaviť. Ako vyzerá deň človeka, ktorý vedie svoju vlastnú firmu.

Tá situácia sa samozrejme, vďaka bohu, mení (smiech). Na začiatku to bolo od rána do večera. Sedem dní v týždni. Človek chcel niečo dokázať a posunúť to niekam. Povedal by som, že to je zásadný rozdiel medzi minulou dobou a tou dnešnou. Dnes tí mladí ľudia nie sú ochotní tomu tak veľa venovať.

Myslíte?

Myslím si, že nie úplne. Dnes sa uprednostňuje skôr taký ten vyvážený život. Rodina, zábava, práca. V tej dobe to bola len práca, nič iné.

Je pravda, že dnes sa tá vyváženosť veľmi rieši.

Zaujíma vás, ako naše rozprávanie pokračuje? Pustite si celý rozhovor už teraz.

Zdroj: vlastné dotazovanie