Lukáš Kovanda je ekonóm, ktorý je všetkým dobre známy hlavne z televíznych obrazoviek. Predtým bol členom Národnej ekonomickej rady vlády a aktuálne pôsobí ako hlavný ekonóm banky. S jeho názormi sa často jeho kolegovia nezhodujú, avšak je nutné povedať, že svoje odhady má vždy do detailu prepočítané. V rozhovore sme sa s ním bavili o témach, ktoré aktuálne najviac rezonujú českou spoločnosťou.
Vlastne už ani neviem, čo bolo tým primárnym impulzom. Skôr to bola snaha akosi porozumieť svetu okolo mňa a ekonómia snúbila v sebe pohľad povedzme humanitnej vedy a tiež tam bola exaktná stránka. Ekonom musí zvládať celú radu výpočtov, ale dnes matematické modely sú prakticky nerozlišiteľné od tých ekonomických alebo tých modelov exaktných vied. Páčilo sa mi, že tam dochádzalo k kombinácii týchto svetov. Humanitné, teda spoločenské, vedy sa v tej ekonomii prelínajú, a pretože som sa necítil byť výslovné ani humanitne založený ani výslovne exaktné, tak tá ekonómia bola pre mňa najvhodnejšou kombináciou. Zlatá stredná cesta.
Zatiaľ veľmi nie, ale je to určite otázka len času, kedy sa tak stane. Zatiaľ mám problém ten, že často pracujem s najaktuálnejšími dátami, ktoré nemusia byť dostupné. Umelej inteligencie často tak zdroje nevidia, hoci to asi nie je prípad všetkých tých aplikácií a platforiem, ale môže to tak byť. Dáva to určitú neistotu mne, ako spracovateľovi tých informácií. Takže potom strácam čas tým, že overujem, či tá umelá inteligencia tieto dáta berie z relevantných zdrojov. Pre mňa to v tomto ohľade zatiaľ taká úspora nie je.
Študoval som na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej na tamšom Inštitúte ekonomických štúdií. Tam som vyštudoval magisterský odbor a následne som potom robil už doktorát na Vysoké škole ekonomickej, čo bola pre mňa tiež zaujímavá skúsenosť. Mohol som porovnať tieto dve školy. O Fakulte sociálnych vied sa hovorí, že je zameraná skôr na teoretickú ekonómiu a o tej druhej, že je skôr pre manažérov alebo podnikateľov. Mal som možnosť to vnímať a úplne by som takto ostro nevyhranil. Poznám ľudí, ktorí boli úspešní na Fakulte sociálnych vied a nie sú to teoretickí ekonómovia, ale manažéri, a naopak sú ľudia, ktorí majú diplom z Vysoké školy ekonomickej a venujú sa skôr, či už na Ministerstve financií alebo v Českej národnej banke, tej akademickejšej a teoretickejšej ekonomii než tomu praktickému uplatneniu ekonomických vedomostí.
Človek neustále prispôsobuje svoje vnímanie a názory meniacim sa okolnostiam. Podľa mňa je ale nutné zachovávať nejakú základnú konzistentnú dejovú linku. To, kde som sa mýlil bol určite covid. Predpokladal som, že dôjde k hlbším padom ekonomiky a mal som pocit, že to bude porovnateľné s rokom 2009 s globálnou finančnou krízou. Že dôjde možno k poklesu cien nehnuteľností alebo aj k problémom v oblasti predaja áut, pretože vieme, že v roku 2009 dokonca česká vláda uvažovala o šrotovnom, v Nemecku dokonca šrotovné zavedeno bolo, čo znamená určité bonusy zo strany štátu za to, že si necháte zlikvidovať staré auto a kúpite si nové. Malo to podporiť trh s autami v čase, keď kvôli nejakej kríze je v útlme a nie je dopyt, ľudia sa boja míňať, nemajú peniaze, sú prepúšťaní z práce atď. To som čakal, že sa stane v tom covide. To sa nestalo a ten dôvod je prostý. Vlády, a nielen česká, boli omnoho ochotnejšie míňať veľké peniaze a veľmi sa zadlžovať za to, aby udržali ekonomiku nad vodou, aj keď v podstate bola zatvorená. Rozdiel medzi globálnou finančnou krízou a tou krízou covidovou bol ten, že v tom roku 2009 vzniklo veľké riziko protistrany. Banky si neverili, neboli ochotné uverovať aj navzájom medzi sebou za priaznivých podmienok to ťahalo nahorú úrokové sadzby alebo tie rizikové prémie úrokových sadzieb, aby som bol presnejší. Preto teda potom samozrejme centrálna banka znižovala svoje úrokové sadzby, aby tlmdo dopad tej vyššej úrokovej rizikovej prirážky. Bola to kríza protistrany alebo kríza súvisiaca s rizikom protistrany. Bola to kríza, ktorá vznikla vnútri ekonomického systému. Tá kríza covidová naproti tomu nebola príznakom nejakého poruchy ekonomického systému alebo nedôveru bánk a rastu tých rizikových prirážok úverov, ale bola to prosto kríza, ktorá nebola ekonomickýho pôvodu, ale pôvodu povedzme zdravotného alebo nejaký exogénny šok, ako hovoria ekonómi, ktorý zasiahla ekonomiku zvonka. Kdežto tá kríza predtým bola vznikla ako keby vnútri ekonomického systému. Napriek tomu sa dalo čakať, že to vyústenie bude podobné, ale ďalší veľký rozdiel tých dvoch kríz bol práve ten, že vlády omnoho ochotnejšie nalievali záchranné peniaze do ekonomiky, a nielen do českej. Takže to ma asi prekvapilo najviac, že sa nepotvrdilo to, že prosto môžete zobrať z celkom nedávnej histórie nejakú krízu a uplatniť ju na to, čo sa deje teraz, pretože ten postoj štátu se za tú relatívne krátku dobu zmenil. Musím povedať, že taký prístup som skutočne nečakal.
Nízka inflácia asi bude. Hoci od Českej národnej banky nemôžeme nikdy počuť nič iné. Ona musí vždy ako-tak vysielať upokojujúce signály. Ona má veľký vplyv na myslenie spoločnosti. Tá inflácia je trochu samozrejme aj psychologický fenomén, pretože ľudia očakávajú zdražovanie, rast cien, rast cenovej hladiny, tak sa môžu prejaviť určité sebasplňujúce sa proroctvá v tom zmysle, že možno budú agilnejší vo mzdovom vyjednávaní. Keď sa boja toho zdražovania, tak si už budú pripravovať pôdu a budú tlačiť viac na rast miezd a samotný rast miezd vyvolá tú infláciu, ktorú by tí ľudia nepociťovali, keby v prvom rade neboli vystrašení tou infláciou. Takže preto je dôležité vysielať dôveryhodné signály, čo práve robí ČNB, keď hovorí, že inflácia bude nízka, tak tým vysiela signál „ľudia pozrite sa, nemá zmysel sa teraz stresovať, chodiť za zamestnávateľom, odbory nemajú rezantne hroziť štrajkami za vyššie mzdy, pretože jednoducho neočakávame, že by tá inflácia mala byť nejaká vykolejená, že bude jednoducho v tom tolerantnom pásme, takže sa nemusíte báť.“ Samozrejme tiež sú tie inflačné očakávania potom naviazané na očakávania podnikov, na ich plánovanie a rozpočtovanie. Keď očakávajú vyššie ceny, tak zase môžu obmedzovať možno investície, čo potom zbytočne dusí ekonomiku. Banky sa môžu obávať ísť s úrokovými sadzbami nižšie, čo tiež dusí ekonomiku. Prejavuje sa to na dlhopisovom trhu, kde tí dlhopisoví obchodníci vnímajú to, čo hovorí ČNB, je to pre nich relevantný zdroj. To všetko potom vedie k tomu, že tá ekonomika môže celkove podávať horší výkon, než keby tie inflačné očakávania boli takzvane ukotvenejšie. Takže tá psychológia hrá dôležitú rolu, tie očakávania hrá dôležitú rolu a od ČNB nemôžeme počuť nič moc iného, než že to bude dobré a lepšie, že sa to jednoducho bude držať stabilné. Je nutné ale povedať, že ani iné inštitúcie nemajú vo svojich prognózach teraz to, že by tá inflácia mala výrazne niekam vystreliť. Naša banka očakáva, že v tom priemernom celoročnom pohľade bude tá miera medziročnej inflácie 2,3 %, to znamená o 0,1procentného bodu menšia inflácia než v tomto roku.
To závisí na politikoch. Aké bude zloženie snemovne v ďalšom volebnom období, teda aké budú výsledky tohtoročných volieb. Kto bude vládnuť Českej republike. Ak to budú strany tej súčasnej päťkoalície, tak je celkom pravdepodobné, že sa urobia nejaké kroky smerujúce k prijatiu eura. Ak naopak bude vládnuť skôr tá súčasná opozícia, tak neočakávam žiadne ďalšie kroky k prijatiu eura v tom ďalšom funkčnom období. To znamená, že už nie je ani šanca v podstate, že by sme do roku 2030 začali kroky k prijatiu eura. Naopak ak bude vládnuť koalícia podobná tej súčasnej, čomu zatiaľ tie prieskumy verejnej mienky skôr nenasvedčujú, avšak do volieb je dlho a môže sa stať veľa vecí, tak v takom prípade je pravdepodobnosť, že by ČR mohla mať euro ešte pred rokom 2030. Znamenalo by to, že Česko predovšetkým príde o svoju nezávislú menovú politiku. Čo znamená, že úrokové sadzby už by neboli stanovované ČNB, ale by boli určované Centrálnou bankou vo Frankfurte. To má samozrejme aj svoje veľké nevýhody vedľa určitých výhod, ako je veľkosť eura ako meny dávajúcej väčšiu istotu.
Ak sa sústredíme práve na tú poslednú krízu energeticko-inflačnú, ktorá sa vyostřila v súvislosti s padom ruských vojsk na Ukrajine, tak treba povedať, že Česko by malo vyššiu infláciu. Čo je možno prekvapivé, pretože niektorí hovoria, že tu infláciu sme mali preto, že máme stále korunu a nemáme ešte euro. Opak je však pravdou. Je to práve koruna, ktorá nás chránila pred ešte vyššou infláciou. Ja viem, že hovoriť o tom, že nás chránila pred infláciou, keď inflácia v polovici roka 2022 vystúpila až na 18 % je možno smiešne, ale my si musíme povedať, že bez koruny by to bolo možno 25 %, ako mali v Estónsku, ktoré platí eurami. Proste my by sme nemali tú svoju nezávislú menovú politiku a ten Frankfurt, odkiaľ by bola riadená táto politika, predsa začal zvyšovať úrokové sadzby až o rok neskôr než ČNB a zvýšil ich všehovšudy najviac na 4 %, zatiaľ čo ČNB na 7 %. To znamená, že my sme vďaka tejto našej vlastnej menovej politike mohli pri tej inflácii bojovať agresívnejšie, než by s ňou bojoval Frankfurt, keby sme mu už teraz odovzdali prostredníctvom zdieľania eura svoju menovú politiku.
V tomto momente je to ťažké povedať, pretože sme ešte nevideli ani volebný program. Keby sme ho ale videli, tak ďalšia vec je, s kým by Andrej Babiš vládol. Prípadne ak bude vôbec vládnut, čo nie je vôbec isté, pretože spomeňme na posledné voľby, kedy bol tiež víťazom volieb, ale nemal koaličný potenciál, takže nakoniec vlastne pri vláde nie je. Či bude vládnut s ODS, či bude vládnut s Motoristami, či bude vládnut s SPD, tak od toho sa samozrejme potom bude odvíjať ten program. Asi by som čakal, že sa bude nejakým spôsobom snažit reformovať dôchodovú reformu znova a nejakým spôsobom ju zmeniť, pretože do toho vložilo hnutie ANO veľký politický kapitál. Asi by sa v nejakej dobe vrátilo EET, jej stiahnutie, tiež hnutie ANO dlhodobo kritizuje. Nečakal by som, že by sa nejako znižoval dlh, to ostatne hovorí aj myslím sám pán Babiš, že to nie je tá priorita a že to nie je ani nutné. Takisto by som očakával, že nejako významne nebudú rásť žiadne významnejšie dane. Možno sa zvýši daň z nehnuteľnosti pre cudzincov z krajín mimo EU. Teraz som zaregistroval, že tam chce okopírovať ten španielsky nápad s tou 100 percentnou daňou pre investorov do nehnuteľnosti z krajín mimo EU, čo by asi ochladilo do určitej miery dopyt po nehnuteľnostiach v ČR a skôr by to zmiernilo rast cien nehnuteľností. Vytvorilo by to určitý tlak na pomalší rast cien nehnuteľností v Čechách, z čohož by potom mohli profitovať české domácnosti, ale že by to viedlo k nejakému výrazne dostupnejšiemu bývaniu, to určite nie. Za týmto účelom sa musia robiť iné kroky typu lepšia stavebná legislatíva, lepšie územné plánovanie atď.
Áno, mali by sa starať, a to je myslím úloha politikov, aby to vštípili verejnosti. Aby hovorili, šetrite si už od toho veku 20, 25 rokov. Ja viem, že sa to môže zdať predčasné, ale nie je tomu tak. Má to zmysel a má zmysel investovať už v tomto veku, napríklad 500 korún mesačne. Politici by mali jasne, pretože majú veľkú možnosť komunikovať s verejnosťou prostredníctvom médií a ďalších platforiem, tento svoj vplyv využívať v tom zmysle, že budú verejnosť upozorňovať, že ak nechcú žiť vo starobe na vode a sucho-živoc, tak by mali niečo robiť pre svoje zabezpečenie na starosť už v relatívne mladom veku a že to má svoje veľké výhody. Dokonca aj keby boli dôchodky nejako zabezpečené, tak to investovanie v mladom veku je rovnako dobrá vec, ktorá vám výrazne môže rozšíriť váš majetok v tom veku, keď už pomaly nie ste produktívni, musíte ísť do dôchodku, pretože už proste na to nemáte fyzickú silu, chcete si vo starobe užívať, to znamená vo veku 60, 65+, tak v tomto veku, kto myslí na investovanie už o tých 40, 35, 30 rokov skôr, tak vlastne bude zbierať sladké plody. To si myslím, si práve príliš veľa Čechov neuvedomuje, a to nemusíte investovať žiadne obrovské prostriedky. 500 korún mesačne zpočiatku pravidelne investovať a vlastne v tých 40 rokoch budete mať obrovský náskok pred niekým, kto začína na toto myslieť až v tých 40 a on nemá prakticky možnosť vás dohnať, ak ste začali v tých 20, 25 rokoch.
Asi zjavne nie. Ten DIP sa tak nejako objavil znenazdajky. Robili sme aj na túto tému určitý televízny program, ale evidentne to nezarezonovalo tak u českej verejnosti, ako by si možno vláda želala. Myslím si, že je to dobrý produkt, že je to krok správnym smerom. Proste ten Dlhotrvajúci investičný produkt je akýsi daňový bonus pre samotného investora, zamestnanca, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Príživka je investovanie to znamená, že to má akýsi utierať cestu k tomu, aby práve Česi už pomerne skoro po tom, čo nastúpia na svoju profesijnú kariéru na to, že by si časť zarobených peňazí mali odkladať a mali by ich zhodnocovať investovaním. Bohužiaľ zatiaľ záujem nie je taký, aký by pravdepodobne bol ideálny. Snáď je to akýsi pôrodná bolesť, detská bolesť. Keď DIP viac vstúpi do povedomia, bude úspešnejší, bude o ňom väčší záujem. Tu je opäť úloha politikov, aby verejnosti vysvetľovali, v čom je výhodnosť toho DIPU a že je to pre ich vlastné dobro, aby potom mohli mať dôchodok, ktorý sa už bude podobať dôchodku a penzii tých ich nedostižných ideálov ako sú švajčiarski alebo nemeckí dôchodcovia, ktorých v tejto súvislosti často spomínajú.
Veľké neistoty. Na druhú stranu pre Európu to môže byť veľký zásadný budík. Takže ja to určite nevnímam čisto negatívne, hoci česká ekonomika môže byť medzi tými, ktoré budú vôbec najviac zasiahnuté tými clami, pretože podľa štúdie Dánskej konfederácie priemyslu hrozí v Česku, že o prácu príde zhruba 55 tisíc ľudí, kvôli Trumpovým clám. Česko tiež môže prísť v roku 2027, keby bol ten maximálny náběh, ak teda už začne v tomto roku zavádzať tieto clá, tak by mohol byť ten náběh taký, že česká ekonomika príde za rok kvôli tým clám o zhruba až 300 miliard korún. To nie je zanedbateľná suma a je potrebné s tým počítať, hoci si myslím, že Donald Trump nakoniec tieto clá v tej plnej palbe, tak ako ich sľuboval vo svojej predvolebnej kampani zavádzať nebude, že sa bude skôr snažiť vytvoriť určitý tlak na EU, na Čínu i na Českú republiku, aby proste mu tieto krajiny vychádzali v ústrety. Už to vidíme teraz, keď má záujem kúpiť Grónsko, tak hrozí Dánsku, pod ktoré Grónsko patrí, že ak mu Grónsko nepredá, neprepustí, tak že uvalí na Dánsky dovoz do Spojených štátov veľmi vysoká clá. Takže on sa tými clami bude snažiť akosi dosiahnuť svoje ciele, a ak splní daná krajina tieto ciele, ak vyjde v ústrety Trumpovým požiadavkám, tak si myslím, že tieto clá zavádzať nemusí. V českom kontexte by to mohlo byť to, že bude žiadať naozaj aby sme dávali na svoju obranu napríklad, neviem, či tých 5 %, ako hovorí, ale určite viac než tie 2 %.
Veľmi ďakujeme za rozhovor.
Zdroj: autorský text, vlastné vypytovanie