Prípad atentátu prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho z roku 1963 je dodnes predmetom mnohých dohadov a konšpiračných teórií. Americký Národný archív na príkaz Donalda Trumpa preto tiež zverejnil poslednú časť doteraz utajovaných dokumentov. Čo sme sa vďaka nim dozvedeli?
Informácie, ktoré doteraz súviseli s atentátmi na Kennedyho, jeho brata senátora Roberta Kennedyho či bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga, sa dostávajú na verejnosť. Uvoľnených má byť spolu postupne až 80 tisíc rôznych dokumentov, ako uviedla ČTK. Materiály doteraz podliehali na žiadosť Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA) utajeniu, čo odôvodňovali obavami zo ohrozenia národnej bezpečnosti.
Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho z 22. novembra 1963 bol na určitý čas obalený tajomstvom. To vyvolávalo rad konšpiračných teórií a špekulácií. Vraždu skúmala špeciálna vyšetrovacia komisia, ktorú v decembri 1963 zriadil Kennedyho nástupca Lyndon Johnson. Táto takzvaná Warrenova komisia dospela v septembri 1964 k záveru, že autorom a páchateľom atentátu bol bývalý príslušník námornej pechoty Lee Harvey Oswald - sám, bez akéhokoľvek spolupáchateľa.
Hneď po zverejnení ale správa narazila na kritiku a nedôveru. Dva dni po Kennedyho smrti bol totiž Oswald zastrelený, keď ho majiteľ nočného klubu v Dallase Jack Ruby prepravoval z policejného riaditeľstva do okresného väzenia. Došpekulovania podporil navyše fakt, že sa nekonalo ani žiadny súd a ďalej preto, že prezidentov vrah zomrel skôr, než mohol odhaľovať prípadnú identitu ostatných páchateľov, ak s niekým spolupracoval.
Predmetom dohadov bolo najmä to, že jediná guľka ráže 6,5 milimetra zabila nielen Kennedyho, súčasne ale aj zranila guvernéra Connallyho. Veľa ľudí si myslí, že je nepravdepodobné, aby jedna guľka prešla telami dvoch dospelých mužov.
Mnoho skeptikov v ich názore, že Oswald bol len obetným baránkom, utvrdilo video zhotovené na policajnom riaditeľstve v Dallasu, na ktorom sa údajne vyjadroval nasledujúcim tvrdením.
„Som len maznáčik!"
Už v polovici 70. rokov bola preto ustanovená komisia Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, aby zistila, či nebolo počas činu streľcov viac. Komisia túto verziu v roku 1979 prijala. Uvedený predpoklad sa ale nikdy nepotvrdil. Vyšetrovanie tak bolo po ďalších desiatich rokoch uzavrené s rovnakým záverom ako v roku 1964.
Gallupov inštitút napriek tomu vo svojom šetrení pred necelými dvoma rokmi zistil, že 60 rokov po atentáte sa dve tretiny Američanov domnievajú, že Oswald konal s komplicmi.
Čo odhalené materiály tvrdia? Ukazujú, že jeden z agentov CIA bol v kontakte s vysokoškolským profesorom, ktorý Oswalda charakterizoval ako spolupracovníka sovietskej výzvednej služby KGB. Argumentom pre uvedené zistenie bolo okrem iného to, že predtým v komunistickom Sovietskom zväze pobyval. Premiestnil sa tam totiž v roku 1959 a do Spojených štátov sa vrátil až po troch rokoch. Americké spravodajské agentúry ho potom starostlivo sledovali.
Dokumenty tiež potvrdzujú, že atentátnik bol pred zabitím v kontakte so sovietskou i kubánskou ambasádou v Mexico City. Na mieste údajne hovoril o tom, že plánuje zabiť Kennedyho, ako informuje tiež server BBC. Vo meste ho sledovala CIA.
Nové zistenia obsahujú tiež podrobnosti o zapojení amerických spravodajcov do pokusov o svrhnutie cudzích vlád. Opisujú napríklad komunikáciu medzi kanceláriou riaditeľa CIA a agentmi na Kube, ktorí plánovali v roku 1963 svrhnutie vlády Fidela Castra. Ďalší dokument zase odhaľuje podrobnosti o tajných aktivitách nazvaných E4DEED, ktorých cieľom bolo zosadiť vládu prezidenta Dominikánskej republiky Rafaela Trujilla. Ten bol nakoniec zavraždený v máji roku 1961 potom, čo Spojené štáty prerušili s Dominikánskou republikou diplomatické styky. Všetky tieto aktivity CIA boli údajne, ako nové materiály ukazujú, predmetom kritiky prezidentovho poradcu Arthura Schlesingera.
Späť však k vražde Johna Fitzgeralda Kennedyho. Žiadna veľká senzácia sa zatiaľ nekoná.
"V skutočnosti som nevidel nič, čo by zmenilo tvrdenie, ktoré naznačuje, že Oswald bol osamelý strelec, ktorý zabil Johna F. Kennedyho. Nebol to výsledok konšpirácie","
povedal po získaní nových informácií televízii Al Jazeera Marc Selverstone, profesor na University of Virginia.
Aktuálna americká administratíva síce tvrdí, že cieľom, prečo boli nové materiály odhalené, je transparentnejší pohľad na históriu Spojených štátov, prevažná väčšina zo zbierky šiestich miliónov záznamov, fotografií, filmových a zvukových nahrávok a predmetov bola ale už zverejnená v minulosti.
Kennedyho vnuk Jack Schlossberg navyše medzitým na sieti X vyhlásil, že Trumpova administratíva len likviduje Kennedyho dedičstvo prostredníctvom toho, že ruší aktivity a projekty spojené s diverzitou, rovnosťou a inklúziou a uzatvára partnerstvá s ruským diktátorom Vladimirom Putinom.
Zdroje: autorský text, ČTK, Al Jazeera, BBC, The U.S. National Archives and Record Administration