Minulý rok sme sa museli rozlúčiť s režisérskym velikánom Jiřím Menzelom. Mužom, ktorý za svoj život zrežíroval mnoho úspešných českých i československých filmov. Za niektoré následne získal aj hodnotné ocenenie v podobe Českého leva či prestížneho Oscara.
Jiří Menzel mal režisérstvo v génoch. Narodil sa 23. februára 1938 do rodiny Josefa Menzela, spisovateľa, publicistu a dramaturga animovaných filmov. Svoje študijné roky Jiří Menzel prežil na pražskej Filmovej a televíznej fakulte, ktorú v roku 1962 úspešne dokončil.
Svojich fanúšikov i obdivovateľov z radov divákov i odborníkov si získal mnohými svojimi filmami. Už na začiatku svojej tvorby, tri roky po ukončení štúdia, zaujal poviedkovým filmom Perličky na dně, v rámci ktorého sa ujal réžie Hrabalovej poviedky Smrt pana Baltazara. Za svoj život Jiří Menzel vdýchol vizuálnu podobu mnohým románom, z ktorých sa spolu s odborníkmi tešil nielen Bohumil Hrabal, ale tiež Vladislav Vančura alebo Zdeněk Svěrák. Dodnes sú režisérove filmové adaptácie v podobe Ostře sledovaných vlakov, Postřižín či Rozmarného léta veľmi obľúbené a medzi divákmi vyhľadávané.
Dlho sa o režisérovi hovorilo ako o mládencovi. To sa zmenilo v roku 2004, keď sa oženil s Olgou Kelymanovou, absolventkou DAMU. Niekoľko rokov po svadbe, v roku 2008, sa im narodila dcéra Anna Karolína, ktorej biologickým otcom je režisér Jaroslav Brabec. O pár rokov na to sa im narodila druhá dcéra Eva Maria, ktorej biologickým otcom je už samotný režisér.
Pre mnohých filmových fanúšikov je Jiří Menzel neoddeliteľne spätý s celovečernou snímkou Ostře sledované vlaky z roka 1966. Za tú získal najvyššie ocenenie, ktoré možno dostať – Oscara za najlepší zahraničný film. V snímke tak nepreslávil len sám seba ako človeka oplývajúceho ohromným režisérskym talentom, ale preslávil tiež spisovateľa, ktorý sa zaslúžil o knižnú predlohu. Tým nebol nikto iný než Bohumil Hrabal.
Okrem Ostře sledovaných vlakov sa zhostil aj ďalších Hrabalových diel. Na filmové plátna sa tak vďaka režisérovi dostali známe Postřižiny (1980), všetkými milované Slavnosti sněženek (1983), ale tiež Skřivánci na niti (1969), už spomínaný poviedkový film Perličky na dně (1965) alebo celovečerný film Obsluhoval jsem anglického krále (2006).
Dôležité je podotknúť, že Jiří Menzel nebol len dvorným režisérom Bohumila Hrabala. Vizuálnu podobu dal románom Vladislava Vančuru, a to konkrétne filmu Konec starých časů (1989) i obľúbenej snímke Rozmarné léto (1967). Jiří Menzel tiež spolupracoval so Zdeňkom Svěrákom a na základe jeho scenárov natočil filmové hity ako Na samotě u lesa (1976) či jednu z vtedajších najlepších filmových komédií Vesničko má středisková (1985). So snímkou Vesničko má středisková bol znova nominovaný na Oscara, tentoraz však na zlatú sošku nedosiahol.
Počas svojho života získal Jiří Menzel niekoľko rôznych ocenení. Okrem Oscara za Ostře sledované vlaky dostal aj Zlatého medveďa za snímku Skřivánci na niti, a to v Berlíne v roku 1990 na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. O niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1996, získal aj Českého leva a v roku 2003 na filmovom festivale v Karlových Varoch cenu za celoživotné dielo.
Jiří Menzel zomrel 5. septembra 2020. V druhej polovici roka 2017 bol hospitalizovaný s infekciou mozgu, absolvoval náročnú operáciu hlavy a bol v umelom spánku. Po liečbe, ktorá trvala niekoľko mesiacov, ho prepustili domov k jeho žene a dcéram, s ktorými bol do posledných okamihov.
O jeho úmrtí informovala jeho manželka Olga prostredníctvom sociálnych sietí. Rozlúčenie prebehlo v rodinnom kruhu a na nátlak verejnosti i režisérových priateľov usporiadala manželka Olga aj pietny akt v pražskom Rudolfine. Pred poslednou rozlúčkou si ľudia mohli pozrieť panelovú výstavu Rozmarná léta Jiřího Menzela, ktorá bola postavená okolo trávnikov pred Rudolfinom.
Olga Menzelová žili s už zosnulým oscarovým režisérom slobodný život. Režisérova manželka sa zhruba pred dvomi rokmi stala matkou svojho tretieho potomka Alberta, ktorého otcom je egyptológ Miroslav Bárta.
„Každý človek má ku svojej pravde svoje poznanie, svoje dôvody, svoje korene, ale to ho neoprávňuje vidieť v inej pravde iného človeka dôvod na nenávisť.“