Rýchla spoveď – bývalý premiér a predseda ČSSD Jiří Paroubek: Adrenalínový koníček nemám, stačila mi politika

Čím sa teraz pracovne zaoberáte? Je zrejmé, že nie ste tak úplne na dôchodku.

Na dôchodku som, povedal by som, čiastočne a poberám dôchodok. Ale inak sa zaoberám ekonomickým poradenstvom a tiež tým, čo ma baví. Napríklad publicistikou, prakticky každý deň píšem nejaké články. To ma núti, aby som si čítal nielen výplody českých médií, ale tiež napríklad zahraničnú tlač, hlavne britskú a rakúsku. Snažím sa venovať aj francúzštine, takže čítam aj francúzske denníky Le Monde a Le Figaro. Robím teda len veci, ktoré ma zaujímajú.

Zaujímate sa stále o čínske cvičenie a zdravú výživu vrátane istej fyzioterapie, ktorú ste verejne propagovali aj na videách?

Neviem, či som to vyslovene propagoval. Skôr by som povedal, že je to pre mňa užitočné a s ohľadom na to, aké mám skúsenosti, by som každému odporučil, aby cvičil. Či už to budú čínske cvičenia alebo joga, to je v zásade jedno. Začínam každý deň tým, že si trištvrte hodiny až hodinu opakujem slovíčka z troch jazykov. Francúzštinu, tej sa venujem najnovšie (3 roky), tiež angličtinu i nemčinu, čo je celoživotná úloha. Nie som z generácie, ktorá mala šťastie, že mohla byť dlho v zahraničí. Potom pristúpim k preťahovacím a posilňovacím cvikom.

Pronájem luxusního bytu, Praha 2 Vyšehrad, Praha 2

Show property

Po úvodnom cvičení cvičím hodinu vonku čchi-kung a keď sa vrátim, dám sa rýchlo dokopy, oblečiem sa a idem do práce tak, aby som tam bol na pol desiatu. Večer alebo poobede, ako sa mi to časovo podarí, robím druhé čínske cvičenie chuej-čchun-kung. To je asi 20 až 25 minút. Doplním to ešte jednou časťou prvého čínskeho cvičenia na posilnenie ľadvín, no a potom je vlastne program, čo sa týka cvičenia, vyčerpaný. Čo sa týka zdravej výživy, tak prakticky nepijem alkohol, až na výnimočné príležitosti. Niekedy si dám napríklad trochu vína, cez prázdniny a podobne. Tvrdý alkohol vôbec nie, pivo tak raz za rok. Alebo keď som na zabíjačke. Tú tiež robím raz za rok pre príbuzných, tam si to pivo jednoducho dám. Inak sa snažím jesť biele mäso, ryby, plody mora, zeleninu, ovocie, proste zdravú výživu na odkyselenie organizmu a myslím, že sa mi to v mnohých ohľadoch vyplatilo. Čo sa týka covidu, tak ten som prekonal. Som už tiež zaočkovaný. Covid mal u mňa veľmi ľahký priebeh a vďaka posilnenej imunite som prekonal aj boreliózu, o ktorej som sa následne dozvedel. Z boreliózy mi zostal tik v ľavom oku, niekedy sa vracia, ale to je tak jediné, čo zostalo.

Určite by som každému odporučil pravidelné cvičenie a zdravú výživu. Viem, že to ľudí nebaví a kým sa dá a nenúti ich napríklad zdravotný stav, tak sa tým nezaoberajú. Ale domnievam sa, že aj to, aký podiel mŕtvych má Covid-19 u nás na sto tisíc obyvateľov, je často spôsobené naším zdravotným stavom, vysokou nadváhou a dokonca obezitou u viac ako dvoch tretín obyvateľstva. Takže to má dôsledky, pretože v krajinách, kde bola takáto vysoká obezita, bola úmrtnosť na sto tisíc obyvateľov v dôsledku Covidu podstatne vyššia než v krajinách, kde sú na tom ľudia s váhou lepšie. Ja som sa tiež snažil a pred piatimi rokmi sa mi podarilo zhodiť nejakých šestnásť až osemnásť kilogramov. Také tri kilá by som ale ešte schudnúť mohol, ale nie je to úplne nutné.

Venujete sa štúdiu cudzích jazykov. Ktoré ovládate a ktoré si dopĺňate? A trénujete ich aj v praxi, keď cestujete? Alebo ste len pasívny používateľ?

Samozrejme, keď je príležitosť hovoriť anglicky, a tá niekedy alebo aj často býva, tak hovorím anglicky. Keď je možnosť hovoriť nemecky, tak hovorím nemecky, ale bohužiaľ dnes ani Nemci už týmto jazykom často nehovoria, keď sú v cudzine. Rád by som sa dostal do ruštiny, kde rozumiem vlastne všetkému, ale tam som naozaj pasívny používateľ, čítam ruskú tlač alebo knihy. Postupne sa dostávam do francúzštiny, tej sa venujem s bývalou manželkou vlastne tri roky. Už som v takej fáze, že dokážem povedať nejaké vety. Čerpám napríklad aj z francúzskych novín. Keď ma niečo zaujíma, napríklad naposledy to boli komunálne alebo regionálne voľby vo Francúzsku, tak som to robil z originálu, z Le Figara. Aj keď napríklad Guardian bol o tom tiež dobre informovaný. Takže jazyky sú také celoživotné cvičenie.

Angažujete sa stále aktívne v politike a ako konkrétne?

Aktívnym angažovaním sa v politike by som to nenazval. Snažil som sa o nejaké konzultácie, poradenstvo vo vzťahu k sociálnej demokracii, ale myslím si, že to boli z väčšej časti nevyžiadané rady. Aj keď nejaký vzťah medzi nami bol, nejaký pomerne častý kontakt prostredníctvom určitých ľudí vo vzťahu k vedeniu strany. Ale musím povedať, že u väčšiny mojich rád, ktoré som dával, tak tí chlapci a dievčatá urobili pravý opak alebo to urobili tak spolovice alebo len štvrtinu, alebo ešte menej. Moje rady mali skôr symbolický dopad. Vyjadrujem určitú solidaritu voči tej strane, aj keď nie je práve v optimálnej kondícii. Myslím si, že by mala zostať na českej politickej scéne a mala by byť silná. Dúfam, že tieto voľby budú takým odpichnutím sa odo dna, ale stopercentne o tom presvedčený nie som. Takže samozrejme chuť do politiky stále mám. Ale sociálna demokracia bola významná skupina ľudí. Petříček, Poche a takáto spoločnosť, ktorá vyvinula úžasné úsilie, aby som sa do tej strany nemohol vrátiť. Ale v zásade sa všetci tí aktéri v tej strane zhodujú, že by som sa tam do toho aktíve nemal pliesť. Akurát neviem, či môžu byť so svojimi výsledkami spokojní. Ja som s výsledkami, ktoré som v politike dosiahol, spokojný a myslím si, že boli historicky najlepšie, aké sociálna demokracia v tých piatich rokoch, počas ktorých som ju riadil, dosiahla.

Ktorá strana má podľa vás najväčšiu šancu na víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách a prečo?

Tak je to hnutie ANO, ktoré robí v zásade takú ľavo-stredovú politiku, veľmi pragmatickú. Nebojím sa povedať, že populistickú, proste robia to, čo im prináša body. Andrej Babiš to tak robí a nemyslím si, že s touto politikou je možné vystačiť dlhodobo. Teraz mal šťastie, vlastne osem rokov, keď bol vo vláde so sociálnou demokraciou. Sociálna demokracia, nech už je v akomkoľvek stave, je ideovou stranou, má určité programové ciele a tie ciele boli zahrnuté do vládneho programu, ktorý vykonával a uskutočňoval aj Andrej Babiš. To, že si potom obratne tie veci marketingovo privlastnil, to je iná vec, ale myslím, že pre obyčajných ľudí to bola veľmi prínosná spolupráca. A to je vlastne dôvod, prečo zalovil vo voličských vodách ľavice, pretože proste uskutočňuje politiku, ktorú obvykle v západnej Európe alebo aj u nás robia socialistické strany, sociálna demokracia.

Aké kampane a programy jednotlivých strán budú podľa vás hrať významnú rolu v rozhodovaní voličov?

Myslím si, že ľudia by mali čítať jednak programy, nielen slogany, aspoň sa oboznámiť s hlavnými cieľmi strán. Aspoň v tých niekoľkých závažných oblastiach ako byty, sociálna politika, zdravotníctvo, životné prostredie. Ešte by som mohol nejaké pridať, ale toto ja považujem za štyri najdôležitejšie oblasti. A potom by si mali tiež povedať, čo tá strana v minulosti urobila, či sa jej darilo tak, ako teraz predvádza, že by sa jej mohlo dariť. Samozrejme je tiež dôležité, aké bude mať tá strana realistické ciele v oblasti finančnej politiky. Tak, aby sme sa počas nejakej doby, tak troch, štyroch rokov, opäť dostali k vyrovnaným rozpočtom štátu, ako to bolo v rokoch 2014 až 2019. Povedal by som, že tie roky boli veľmi pozitívne z hľadiska domáceho hrubého produktu, ako aj hospodárskeho rastu. Pritom produkt sa tvoril bez toho, aby rástlo zadlženie krajiny. Myslím, že v dejinách Českej republiky je to vlastne prvýkrát, čo k niečomu takému došlo.

Je členstvo v EÚ pre ČR prínosné? Alebo je EÚ úmyselným pokusom o odstránenie tradičných európskych hodnôt, ako je sloboda a demokracia? Aký na to máte momentálne názor?

Nemám momentálny názor, ale dlhodobý. Áno a myslím, že EÚ je pre nás prínosná a hlavne pre obyčajných ľudí v oblasti sociálnej politiky. Pretože najmä česká pravica mala často až úchylné predstavy o tom, kam je možné tých ľudí zatlačiť, čo sa týka ich pracovných podmienok, ich miezd a tak ďalej. My stále zaostávame za tou najvyspelejšou časťou EÚ, čo sa týka mzdového vývoja. Samozrejme, aj čo sa týka produktivity práce, ale tam je celá situácia skreslená, povedal by som, paritou kúpnej sily. Tým podceneným kurzom českej koruny vo vzťahu k euru. Keby euro a koruna mali ten reálny kurz 1:18 alebo 1:20, tak by to bolo niečo iné, zhruba až o dve pätiny. Potom by bol lepší o cca dve pätiny aj výkon českých pracovníkov a zamestnancov vo finančnom vyjadrení, než je tomu teraz. Takže priblíženie sa k nemeckej produktivite práce by bolo iné. Je to trošku hra čísel. Takže znovu hovorím, že je potrebné, aby sme tu čo najrýchlejšie mali západoeurópske mzdy. Ale samozrejme tiež výkony zamestnancov a výkonnosť národného hospodárstva.

Ste autorom mnohých kníh a článkov. Aký máte vzťah k českému jazyku, bavil vás už napríklad na základnej škole alebo to bol akýsi vývoj a získali ste k nemu vzťah? A píšete momentálne novú knihu?

Aby som vám povedal pravdu, tak môj vzťah k českému jazyku bol vždy veľmi pozitívny. Už keď som v šiestich rokoch prišiel do školy, tak ma asi za dve mesiace doviedol otec do verejnej knižnice, a tam sa mi otvoril svet. Strašne veľa som čítal, vlastne už od detstva, a zaujímalo ma to nejaké tri, štyri, päť rokov viac ako šport. Neskôr ma zaujímal skôr šport, ale knihy som nikdy neodložil. Je to úžasná vec, keď sa človeku otvorí svet cez knihy. Dnes je to trošku inak, mladí ľudia získavajú informácie a literárny prehľad asi trochu inými spôsobmi, asi inak než čítaním, ale ja si potrebujem siahnuť na knihu.

Keď sme robili v škole, čo sme veru robievali, nejaké slohové cvičenia, tak keď sa chceli spolužiaci a učiteľ češtiny pobaviť, nechali ma predčítať moju prácu. Musím povedať, že niekedy sa mi tie texty podarili a boli vtipné, vždy ma sloh bavil.

Niekedy v roku 1993 som začal s Přemyslom Janýrom vydávať sociálno-demokratický mesačník Trend, vydával som ho 17 rokov. A zo začiatku to pre mňa bolo veľmi náročné, písať články. Trvalo mi to strašne dlho a formulácie neboli zase až také skvelé. Ale Přemysl Janýr bol skvelý novinár, bol pre mňa úžasným vzorom. Bol to vlastne človek, ktorý žil dvadsať rokov v emigrácii v Rakúsku a osvojil si tam moderné metódy práce s časopisom. Okrem toho, keď bol v Rakúsku, tak pracoval na spolkovom kancelárstve, bol blízkym spolupracovníkom kancelára Bruna Kraiského a jazdil po svete. Pracoval pre niektoré noviny a robil rozhovory so svetovými osobnosťami, čo mu, samozrejme, tiež dalo nejaký rozhľad. To boli pochopiteľne možnosti, ktoré sme my tu nikdy nemali. Potom sme spoločne robili časopis a myslím, že sme ho priviedli na veľmi slušnú úroveň. Keď bolo po voľbách roku 2010, tak viac-menej na konci toho roka som s tým časopisom skončil. Myslím, že v tej sociálnej demokracii, aspoň voči mne, nebola vtedy dobrá atmosféra. A ešte dodnes ma bavia ľudia ako Lukáš Jelínek, ktorý vtedy písal, ako vlastne už ten časopis nemá čo nové poskytnúť. Čakal som vtedy, že chlapci, ako je on, vytvoria nejaký časopis pre sociálnu demokraciu a hlavne pre jej priaznivcov, čo sa doteraz nestalo. Ono to totiž nie je vôbec ľahké, zaistiť peniaze, zaistiť autorov, sám niečo napísať… Je to starosť. Vlastne už pred jedenástimi rokmi som prešiel na trošku modernejšie médium, je to server Vaše věc, a tam píšem skoro denne. Zahraničná politika, domáca politika, ekonomika, všetko, čo ma zaujíma a čo si myslím, že by mohlo zaujímať aj čitateľov toho časopisu. Priznám sa, že robím aj veľa vecí, u ktorých viem, že ich zase tak veľmi zaujímať nebudú, ale zaujímajú najmä mňa.

Máte nejaký vyložene „mužský adrenalínový koníček“, ktorému sa aktívne venujete?

Adrenalínový koníček nemám. Myslím, že mi stačila politika, ktorá bola dosť adrenalínová, ale tiež stresujúca. Vyžaduje to určitú odolnosť na riešenie pomerne zložitých situácií. Ale keď som pôsobil prakticky celý život v nejakých riadiacich, manažérskych funkciách, bolo to pre mňa dobrá príprava. Na stres si človek môže zvyknúť.

Ako a čím najradšej relaxujete vo voľných dňoch?

Možnosti sú rôzne, čo sa týka dovolenky, tak to je najlepšie. Keď som niekde pri mori, tak veľa cvičím a plávam tak tri, štyri hodiny denne. Samozrejme, to je za hranicami všedných dní, ale keď sú to tie všedné dni, tak sme si už povedali, že cvičím. Cez víkendy rád pracujem na záhrade. Mám vlastne dve záhrady, jednak pri dme a potom ešte pri chalupe, ktorá je asi 20 km od domu, kde stále bývam. Na záhradách toho odpracujem naozaj veľa a je to nekonečná práca. Keď mi priateľka povedala: „Ty už tam nemáš čo robiť, prosím ťa. Veď si tam bol v sobotu aj v nedeľu sám.“ A ja jej vravím: „Tam je toľko práce.“ Samozrejme tam môžete stále vylepšovať množstvo vecí. Keď napríklad padá lístie, tak to tiež musíte nejako upratať, aby vám to úplne nezničilo trávnik. Evidentne príroda pomaly prechádza do jesene a pripravuje sa na zimu, takže aj na toto musíte reagovať. Narežete si napríklad pelargónie, pripravujete sa na zazimovanie nejakých rastlín. Takže to je jeden koníček a ďalším je sledovanie športu. Mám v televízii športové programy, takže sledujem hlavne futbal. Včera som videl Ligu majstrov, kde hrali Benfica Lisabon – FC Barcelona. Dnes budem sledovať Sláviu, potom možno aj Spartu, ale idem tiež do divadla.

To je môj ďalší koníček. Chystám sa do Viedne na operu, už sme tam neboli vyše dvoch rokov. Keď bol covid, bolo to, bohužiaľ, zložité. Možno, že aj tu v Prahe by som zašiel na operu, ale trošku sa bojím takých tých moderných prevedení, že napríklad Don Giovanni bude v nejakých súdobých úboroch, a to je niečo, čo ja proste nechcem. Ja chcem mať tú ilúziu, že som sa dostal napríklad do 18. storočia a aspoň na chvíľu chcem mať možnosť prežiť takú romantickú chvíľu.

Veľmi rád mám tiež cestovanie, to je tiež zaujímavé. V posledných rokoch som okrem Francúzska a Rakúska, kam jazdím obligátne, a Chorvátka, cestoval veľa do Číny. Zúčastnil som sa tam mnohých kongresov a prednášal som tam na vysokých školách o českej ekonomike. Boli to veľmi zaujímavé cesty. Videl som tam aj mnoho čínskych podnikov a spoločností a dozvedel som sa, ako fungujú v rozmanitých odvetviach. Hodvábnictvo, ale tiež letecký priemysel, automotive a napríklad aj výroba hračiek. Takže dnes, keď sa hovorí o hospodárskej sile Číny, viem, o čom to je a nemám zbytočné predsudky ako veľká časť ľudí, ktorí sami seba omylom považujú za politickú elitu krajiny. Samozrejme ma baví aj čítanie, keď na to mám čas. Toho času nemám toľko, ako keď som bol mladý alebo malý chlapec, ale myslím, že mám načítané dosť. Teraz už si vyberám také veci, ktoré som v minulosti napríklad trochu zanedbal. Zrovna teraz čítam knihu od britského historika Johnsona (Paul Bede Johnson), od ktorého som pred časom čítal veľmi pekne napísané britské dejiny, a dostal som sa tak k jeho svetovým dejinám. A musím povedať, že je to pohľad úplne z iného sveta, než na aký som bol zvyknutý, čo sa týka výkladu dejín. Je to zaujímavé, ale také „hutné“ čítanie, takže to ide pomaly. Snažím sa to vstrebávať, ale každá stránka z tých dejín je na diskusiu. Myslím, že som z tých svojich podstatných koníčkov snáď na nič nezabudol.

Ďakujem vám za rozhovor.

Takisto ďakujem.