Rýchla spoveď – herečka Denisa Nesvačilová: „Chlapi? To je proste moja svorka!“

Kedysi si sa venovala modernej gymnastike, chcela si v nej byť úplná „jednotka“, ale po úraze si musela skončiť. Ako ťa tento moment v živote zasiahol a čo si vtedy prežívala?

Zasiahlo ma to veľmi, pretože som mala pätnásť rokov, čo je dosť krehký vek. Myslím, že tínedžerská duša je veľmi krehká. A ešte k tomu sa v tom čase rozvádzali moji rodičia. Takže to pre mňa bol taký veľký reštart. Najprv som to brala ako obrovskú prehru a ako koniec sveta, ale potom som to začala vnímať ako reštart a začal sa mi úplne nový život. Ale trvalo mi to tak dva roky, než som sa s tým vyrovnala zdravotne, ako aj psychicky. Dnes som za to už rada, ale vtedy som to naozaj brala ako niečo, čo si nezaslúžim, čo je nespravodlivé a nefér. Vnímala som to proste ako: „Prečo práve ja?!“

Kde sa v tebe v tom okamihu vzala túžba po herectve?

Prišlo to tak trochu nebadane už predtým, pretože sme s rodičmi často chodili do divadla a pozerali sme veľa filmov a tak… Vedela som, že herectvo existuje ako profesia, a pokukovala som po ňom. Ale ten nápad ako taký sa zrodil až neskôr. Vlastne až dva, tri roky potom, čo som skončila s gymnastikou. Premýšľala som, čo zrazu budem robiť, keď už som na tom zdravotne bola tak, že už som sa mohla rozletieť do sveta. Bolo to až niekedy okolo osemnástky. V tom veku som začala hrať aj v takom študentskom divadle, odkiaľ vzišiel napríklad Vojta Dyk, Martin Písařík, Lenka Zahradnická a ďalší. Už som sa s nimi poznala, pretože už vtedy sme točili a hrali v divadlách. Vymákol ma tam môj neskorší vedúci ročníka a povedal mi: „Denisa, prihláste sa na DAMU.“ No a tak som sa prihlásila.

Prodej luxusní vily, Praha 6 Hanspaulka – 748, Praha 6

Show property

Pracovala si aj vo finančnej sfére. Prečo padla táto voľba?

No to je jednoduché. Pretože som nedostávala veľmi veľké vreckové od mamky, ktorá na mňa bola sama a bolo to ťažké. Takže som si rôzne privyrábala. Keď už som bola na DAMU a bola som už fakt veľké dievča, zháňala som nejakú možnosť privyrobiť si, aby som mame pomohla. Potrebovala som, aby to nebolo časovo náročné, pretože DAMU je naozaj od siedmej do siedmej, každý deň, víkendy aj sviatky. Na to sa tam veľmi nehrá, vlastne je to rovnaké ako potom v tej profesii. Zháňala som preto niečo, čo bude časovo flexibilné. Pošťastilo sa to u mamy v práci, takže mama bola moja šéfka. Vlastne som sa zameriavala na obchod s klientmi. Fungovalo to podľa toho, ako som si nastavila schôdzky. Takže som dosť často pracovala po večeroch, cez víkendy alebo počas prestávky na obed, keď som si rýchlo odskočila niekam do kaviarne blízko školy. Vlastne som to robila asi tri alebo štyri roky.

Hrala si v jednom z najsledovanejších seriálov Slunečná. Aký je rozdiel hrať v „nekonečnom“ seriáli oproti krátkodobým projektom či vo filme?

Je to rozdiel už v tom, že nevieš, odkiaľ kam ideš ako postava. Ja som vlastne predtým točila hlavne filmy alebo seriály, ktoré boli uzatvorené, takže som vopred poznala nejaký vývoj tej postavy, nejaký herecký oblúk. To sa oveľa lepšie hrá, než keď nastúpiš a nevieš, čo bude o rok. V prípade seriálu Slunečná som dostala informácie, že skončím zhruba po štvrť roku či štyroch mesiacoch, že tá postava zase odcestuje do Írska. Ale keďže postava Karolíny nejako dobre zafungovala nielen v seriálovom kolektíve, ale aj divácky, tak tam zostala. Potom už som vlastne netušila žiadny ďalší rámec. To potom proste hráš tak nejako intuitívne. Snažila som sa tvoriť tú postavu tak, že už som vedela, čo je zač. Že to je dievča z domova, vedela som, akú prežila prvú eskapádu, ktorú ľudia videli, a ako ju to zmenilo. Ale kam môže smerovať, to už som len odhadovala, pretože som nevedela, či sa z nej nakoniec napríklad nevykľuve vražedkyňa. Tam fakt nevieš, kam to pôjde. Tak som si vravela, že ju budem stvárňovať tak, aby proste vždy bolo uveriteľné všetko, čo urobí. Na druhú stranu to poskytovalo obrovskú slobodu. Pretože okrem tej linky, ktorú mi napísali scenáristi, som si hľadala miesto, kde sa môže napríklad prejaviť ľahká podlosť alebo, naopak, nejaká obrovská ľudskosť, ktorá bola nad rámec tej linky, aby to stále ešte bolo uveriteľné. Nakoniec sa mi asi podarilo vytvoriť tú postavu tak nejako farebne, pretože bavila divákov, a myslím, že ich ešte stále baví. A bavila aj mňa. Podľa toho, čo diváci píšu, tak pochopili všetky jej povahové „seky“, ktoré sa jej tam stali. Ale musím povedať, že mi viac vyhovuje práca, ktorá je sústredenejšia. Znamená to, že mám radšej, keď vopred viem, ako tá postava dopadne. Teraz sa napríklad teším, že budem robiť veci, kde je ten príbeh proste uzatvorený, a ja si to potom môžem vyšperkovať.

Čo ti Slunečná priniesla do života? Bolo len to pozitívne alebo aj niečo, čo už by si prežiť nechcela?

Určite mi to prinieslo veľa pozitívneho a tiež veľké množstvo ďalších divákov, ktorí mi fandia. Zakladajú fanpage a so záujmom sledujú, čo mám a nemám rada. Dostávam od nich v divadle darčeky, ktoré sú naozaj dosť osobné, čo je veľmi pekné. A to mám určite vďaka Slunečnej. Vie o mne v tejto branži oveľa viac ľudí, a to je ďalší prínos. Ale asi by som už znova nepotrebovala zažiť tie strašné „hejty“, ktoré na začiatku prišli. Hovorila som o nich už miliónkrát, pretože to bolo fakt nepríjemné. Všelijako sa mi vyhrážali, a to by som už nechcela. Dúfam, že sa mi to už nestane. Ale viem, že čoskoro budú v televízii vysielať vec, kde nie som úplne sympatická, tak sa trochu bojím. Ale diváci už ma viac poznajú a vedia, že som iná než postavy, ktoré hrám. Tak snáď to bude dobré.

Dosť často ťa obsadzujú do rolí žien, ktoré majú silnú životnú energiu a sú svojím spôsobom originálne. Ako sa ti hrajú a sú ti tieto typy žien charakterovo blízke?

Tak hrajú sa mi dobre, vlastne sa mi hrajú skvele, pretože tam je čo hrať. Už som tých pre mňa akoby mdlých a nevýrazných dievčat hrala veľa, a tam sa nie je veľmi čoho chytiť. Takže tie silné ženy alebo ženy, ktoré majú svojím spôsobom pohnuté osudy alebo napríklad charakterové chyby, ma bavia a vždy sa na tom vybláznim. A či sa im podobám? Možno nejakou tou životnou energiou. Preto ich možno tak často dostávam, že tú veľkú a silnú energiu vo mne režiséri a scenáristi asi vidia, čo je pekné. A vďaka tomu sa mi to asi aj dobre hrá. Ale že by som sa podobala Karolíne zo Slunečnej alebo tomu dievčaťu, ktoré som teraz hrala v Půlnočnej zpovědi, to dúfam, že nie, preboha! Myslím, že nie som taká vzťahovo nestála a taká psychopatka. Ale rozumiem tej otázke. Asi sa podobáme v tej energii a v tej akejsi až mužskej sile.

Čo tvoja poznámka, že si dušou chlap? Cítiš sa v spoločnosti mužov lepšie ako medzi ženami?

Stopercentne. Poviem to takto. Niektoré ženy mám rada a v mojom živote je pár žien, ktoré sú moje naozajstné priateľky. Verím im a môžem sa o ne oprieť. V skutočnosti ich však nie je mnoho. A chlapi? To je proste moja svorka. Cítim sa s nimi dobre a bezpečne. A asi je to aj tým, že mám rada taký drsnejší humor a nie som úplne taká princezná. Teraz okolo tej tridsiatky sa začínam stávať krehkejšou, často mi to vravia aj kamaráti. Ale tiež môžem krehnúť tým, že mám okolo seba armádu super silných chlapov, ktorí už ma asi poznajú. Môžem si dovoliť byť ženou a cítim sa vedľa nich v bezpečí. Mne je s chlapmi proste dobre. Teda nie, že by som s nimi chodila na futbal, ten neznášam, ale napríklad spolu hráme playstation cez net alebo na pivo chodím zásadne s chlapmi. Aj na výlety jazdím zásadne s kamarátmi. Som fakt taký skôr chlapčenský typ.

Pôsobíš dojmom, že si úplne samostatná. Nie je to pri zoznamovaní trochu prekážka?

Neviem. Na to by sme sa museli spýtať tých, ktorí sa zoznamujú alebo sa zoznamovali. Ale asi áno, proste je to asi pre tých chalanov trošku nebezpečné. Nielen to, čo robím, ale aj to, že som naozaj taká veľmi samostatná jednotka. Vždy som sa o seba postarala a dúfam, že aj naďalej sa postarám. Viem si privŕtať poličku a veľa vecí zmontovať. Asi som proste hrozba. Ale myslím si, že to nie je ani tak o tej samostatnosti, ale skôr to bude naozaj tou prácou. Myslím si, že úplne najnebezpečnejšie pre nich je to, že sa okolo mňa motá strašne veľa chlapov, ktorí sú známi a nejakým spôsobom zaujímaví tým, čo robia. Keď chalan nemá kontakt s tým, čo moja práca zahŕňa, tak zrovna toto dosť často vníma ako obrovský problém. Zažila som to xkrát. Keďže túto situáciu nepozná, má k nej nejaké predsudky, a dosť často to pramení z jeho nedostatočného sebavedomia. Takže si myslím, že naozaj najväčším úskalím je práca, že to nie je tá samostatnosť. Aj keby som bola úplne bezradná chudinka vo svete filmu, tak pre nich budem akoby nepolapiteľná alebo neustojiteľná, pretože to proste nedajú. Takže, chalani, dôležité je byť sebavedomý, mať sa rád a nežiarliť.

Máš už nejaké ďalšie ponuky, kde budeš hrať úplne iný typ ženskej postavy? Alebo ťa čaká nejaký úplne iný projekt?

Ale ty vieš, že dosť často nemôžem o týchto veciach hovoriť. Natočila som seriál s názvom Půlnoční zpověď, ktorý sa bude vysielať tento rok na TV Prima. Tam som podľa mňa v role, v ktorej ma diváci ešte nevideli. Ak áno, tak asi len raz. Myslím, že takto veľmi exponovaná ešte nebola žiadna moja postava, takže to pre nich asi bude úplná novinka. Sama som zvedavá, ako som to dala. Som tam diametrálne iná a teší ma to. Tento rok ma čaká natáčanie seriálu, ktorý bude veľmi pekný. Aspoň v to dúfam a zatiaľ sa to tak javí. Pretože o tom opäť nemôžem zatiaľ hovoriť, poviem len to, že to bude o láske a vo veľmi peknom prostredí. Bude to fakt príťažlivé pre oko a veľmi sa na to teším. A čaká ma i projekt, to si sa pekne trafila! Tiež ale o ňom nesmiem hovoriť, ale skúsim si vďaka nemu niečo, čo som ešte v živote neskúšala, a úplne vystúpim zo svojej komfortnej zóny. Mám z toho strašný strach a už sa to veľmi blíži. Som už vo fáze akejsi prípravy a asi to bude masaker. Až to budem môcť povedať, určite všetci pochopia, prečo z toho mám taký strach a nespím.

A čo divadlo? Kde ťa môžu diváci momentálne vidieť?

Hrám už asi päť rokov v divadle Radka Brzobohatého, kde som pred pár dňami mala jednu derniéru a druhá ma čaká vo februári. Ale stále ma tam diváci môžu vidieť, v tých hrách. Koncom februára máme premiéru v divadle Metro, ktoré je teraz novo zrekonštruované. Hrám tam v komédii Už tě mám dost a týmto na ňu všetkých srdečne pozývam. Je to o manželskej kríze, ktorá sa proste po x rokoch objaví za dvermi spálne asi v každom manželstve. Hrám tam roztopašnú susedku, ktorá celkom nastavuje zrkadlo manželskému páru, ktorý tento problém má. Hrá ho Saša Rašilov a Lída Rašilovová. A ja buď s Martinom Písaříkom alebo s Martinom Krausom hrám susedský pár, ktorý to má práve naopak. Takže sme pre nich istou inšpiráciou. Je to veľká sranda, takže týmto všetkých pozývam. A potom ma čaká v lete ešte jedno skúšanie v divadle, ale o tom zatiaľ tiež nepoviem veľa. Snáď len to, že to bude ďalšie pražské divadlo a zase to bude vec, ktorú som ešte nikdy nerobila.

Miluješ tanec a je tvojou vášňou. Budeš sa realizovať aj v tomto odbore?

Áno a veľa, ale bohužiaľ nemôžem veľmi nič prezrádzať. Snáď len to, že chodím tancovať a má to svoj dôvod.

Viem, že v kútiku duše máš strašne veľké srdce. Venuješ sa nejakej charite alebo niekde pomáhaš?

Áno, venujem. Veľa ľudí to o mne vie a ten, kto to nevie, tak to teraz zistí. Je dobre, že sa na to pýtaš. Už niekoľko rokov sa venujem úzkej spolupráci s Nadačným fondom pre predčasne narodené deti a ich rodiny, pretože veľmi blízko poznám jeho zakladateľky. Vždy, keď to šlo, tak som im s niečím pomohla. Tento rok som sa stala ambasádorkou akcie Helping dolls, čo je krásna iniciatíva. Dražia sa bábiky Barbie, ktoré majú oblečenie od rôznych naozaj slávnych návrhárov. Výťažok ide vždy na konkrétny prípad z Klokánka. A ja som tak tento rok hrdou ambasádorkou, čo ma veľmi teší. Už som niektoré bábiky videla a je to bomba. Zdá sa mi to ako veľmi pekná akcia. Viem, že sa bábiky vždy vydražia za celkom veľa peňazí. Takže sa veľmi teším a dúfam, že ten, kto má rovnako veľké srdce ako ja, sa do dražby zapojí. Bude to v máji.

Ďakujem za rozhovor plný tajomstiev a budeme sa tešiť na všetky tvoje prekvapenia.

Ja takisto veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem vám krásny celý rok, hlavne zdravie, a choďte do divadiel.