Meno Jitka Schneiderová je v českom šoubiznise známy pojem. Herečka si síce stráži svoje súkromie ako oko v hlave, ale čo sa týka divadelných či filmových aktivít, rozhodne ju je vidieť. Teraz ju diváci môžu sledovať v úspešnom seriáli na TV Nova Anatomie života v role zdravotnej sestry Heleny, s ktorou má mnoho spoločného – či už je to výchova dcéry, alebo mladší partner. V rozhovore pre LP-Life.sk nám Jitka porozprávala nielen o natáčaní, ale celkovo o koronavírusovej dobe a hlavne o svojej dospievajúcej dcére Sofii Anne, ktorá jej je v mnohom inšpiráciou.
Vyše ôsmich rokov táto vláda hovorí o tom, ako chce deti dostať z dojčenských ústavov. Pár dní pred kľúčovým hlasovaním začali niektorí poslanci ANO cúvať – je to vraj príliš narýchlo, nemáme dostatok pestúnov a tak ďalej.
Rovnaké výhovorky, aké počúvame už toľko rokov. Sme poslední v Európe, kto má dojčenské ústavy! Nie je to žiadny nezodpovedný experiment. Dostať malé deti z ústavov sa už podarilo vo všetkých susedných štátoch i v niektorých českých krajoch. Hlasovanie sa odložilo na koniec apríla. Tak stále verím, že fakty odborníkov a zdravý rozum prevážia nad politikárčením.
Áno, len do troch rokov. Ďalej ústavy stále platia. Máme naozaj z päťdesiatych rokov z Ruska šialené kvóty, systémy a podobne. Na minulom čítaní to prešlo, aj poslanci, ktorí boli proti, dali súhlas. Tak opäť ANO s KSČM, ktorí boli rozhodnutí, to sťahujú, pretože to je zase politika. Takže deti budú stále v ústavoch.
S nadáciou Hledáme rodiče som spojená už vyše osem rokov. Je to moja srdcová téma. Pod touto nadáciou vznikla iniciatíva 8000 důvodů, pretože až osem tisíc detí je u nás stále v ústavoch. Na transformácii ústavnej starostlivosti sa pracuje vyše dvadsať rokov a ako sa stále menia vlády, koliesko schvaľovania a presviedčania sa dostáva vždy na začiatok a je to nekonečné! Niečo sa pripraví, potom sa to zruší, pretože priority sú niekde inde. Deti sú stále na konci reťazca myslenia a zmeny. Teraz sme najbližšie, ako sme kedy boli, a to vďaka odborníkom a organizáciám, ako je je 8000 důvodů, Lumos, Dobrý start, Asociace dítě a rodina, SOS vesničky a ďalším. Dáta ukazujú, že detí v dojčenských ústavoch v posledných rokoch ubúda. Teraz sa v nich nachádza len 228 detí vo veku do 3 rokov a podľa odborníkov to znamená výnimočnú príležitosť dosiahnuť počas trojročného prechodného obdobia ukončenie pobytovej starostlivosti. Veľmi dúfam, že zmena konečne nastane. Každé dieťa má právo vyrastať v rodine.
Covid je hrozný, je tu s nami a stále bude. Musíme sa s tým naučiť žiť. Ja sa ale nemôžem zaoberať niečím, čo nezmením. Som sklamaná, občas hrozne naštvaná, pretože ako ukazujú dáta, naša vláda to zvládla najhoršie, minimálne v Európe. Máme najviac úmrtí na počet obyvateľov vo svete. To je tragédia! V týchto dňoch sa snažím podporiť osvetou a šírením informácií problematiku ústavnej starostlivosti u nás, a hlavne, aby Snemovňa prijala v tomto volebnom období zákon ustanovujúci vekový limit pre umiestňovanie detí do ústavov. Toto dokážem a tým sa zaoberám
Odišli sme na pár dní do tepla. Urobila som to najmä kvôli dcére, aby si vyvetrala hlavu a aby som ju na chvíľu odpútala od toho, že je už rok zatvorená doma bez sociálnych kontaktov. To sa podarilo, bolo to skvelé.
My sme túto generáciu v rámci covidu vlastne odovzdali. Áno, je správne, že sme boli empatickí k najstaršej skupine, ale štát to nezvládol. Na deti sa vykašlal. Sofie je celkom v pohode, aj keď tiež mala svoje ťažšie dni a prepadala smútku a apatii. Ale to, čo zvládajú mamičky, ktoré majú malé deti, školákov na prvom stupni, ktorým musia variť, učiť sa s nimi, postarať sa o rodinu, zarobiť peniaze a celé to ustáť medzi štyrmi stenami, je šialené. Klobúk dole, všetkých týchto rodičov obdivujem.
Učili sme sa to za pochodu. Bola to obrovská zmena. Stále sme sa testovali, celý štáb mal každý deň dvanásť hodín rúško, my sme si ho dávali dole len na natáčacie obrazy. Maskérky nás maľovali v štíte, okuliaroch a rúšku. Ľudia nemali kyslík, museli sa robiť pauzy, aby sa vonku na chvíľu nadýchali čerstvého vzduchu. Do toho sa riešili aj nejaké zastavenia natáčania kvôli karanténe. Chvíľami to bola trochu apokalypsa.
To je u veľkých produkcií. My sme sa stretávali vždy dvaja, traja herci, raz za čas nás tam bolo trochu viac, štáb bol ale konštantne rovnaký. Boli sme v uzavretej bubline, autom som prišla do práce medzi tých istých ľudí a autom zase späť domov.
Tiež ma to prekvapuje. Buď je to tým, že som behala, alebo hrá rolu genetika, alebo mám dobrú imunitu. Je tiež pravda, že sa o seba starám a už pár rokov v rôznych časových úsekoch užívam vitamíny, výživové doplnky a funguje na mňa čínska medicína.
Áno. Myslím, že po štyridsať päťke som začala zisťovať, čo je na trhu pre lepšiu kondíciu a zdravie. (smiech)
Mladí vnímajú globálne problémy inak ako staršie generácie. Vníma Sofie už v pätnástich to, ako sa o seba staráš?
Áno, vníma to. Jediné, čo deťom môžeme dať, je dobrý príklad, neklamať, priznať vlastné chyby a byť autentickí. Myslím, že toto je podstatné. Nepotrebujú drahé značkové oblečenie alebo super dovolenky. Sofie vníma a vidí, ako žijem, čo robím, ako premýšľam, čo vytváram, v čom robím chyby.
Vníma Sofie v pätnástich rokoch aj ekonomickú stránku súčasnej situácie? Že si napríklad mala šťastie s tým seriálom a neprišla si úplne o prácu?
Dochádza jej to. Sofie má okolo seba veľmi fajn kamarátov. Vyzerajú, že vnímajú realitu takú, aká je, sami vedia povedať „toto nepotrebujem“. Všetko sa začína tam, kde vyrastajú.
Vzala. Je to kúpený formát z Fínska, ktorý bol veľmi úspešný. Vedela som, do čoho idem. Tiež je pre mňa zásadné, kto to vytvára, celé DNA produkcie je pre mňa záruka maximálnej kvality. S podmienkami, aké k tomu dostanú, urobia maximum pre to, aby to bolo skvelé. Bolo čo hrať a to, čo nám nastavili, bolo pekné. Toto by som vzala vždy. Vzniklo okolo toho klamstvo, že je to ďalší nekonečný seriál, papundeklová vec. Vedela som že idem do veci, v rámci ktorej sa stavia celé poschodie nemocnice, neboli sme v žiadnom papundeklovom ateliéri. Bol to projekt nastavený naozaj pekne a ja si za ním stojím. Zažila som skvelú prácu, dostala som krásnu rolu a bola som s úžasnými ľuďmi. Čo viac si priať?
Natáčanie som začínala pikantne. Hneď prvý natáčací deň som točila najintímnejšie scény s Alešom Petrášom. Toho som poznala z iného projektu, ale štáb som videla prvýkrát. No a hneď nám to napálili zostra. Aleš sa smial, že je to jeho prvá milostná scéna pred kamerou, že ho budem musieť navigovať, a pýtal sa ma o siedmej ráno, ako si teda na seba ľahneme. Štáb rýchlo pochopil, že bude sranda, a nakoniec to bolo okamžité napojenie na jednu vlnu.
Musíme tomu veriť. Dúfam, že letné scény sa rozbehnú, to bude zásadný prvý krok. Časť ľudí už bude zaočkovaná, mnoho ľudí covid už prekonalo. Sú tu indície, ktoré vedú k tomu, že by sme sa mali postupne vracať do normálneho života. To sa musí brať do úvahy. Samozrejme, že vírus tu stále bude, bude mutovať, budú sa vytvárať nové vakcíny. Musíme s tým počítať, ale už sa nesmieme zavrieť. Mali by o tom rozhodovať odborníci, nie to, čo vidíme u nás počas celého procesu.
Budeme hrať so Studiom Dva na Vyšehrade, navyše sa otvorila ešte ďalšia scéna. Máme už plán na celé leto. Potom Karlínske hudobné divadlo, ktoré bolo zatvorené úplne celý rok, vytvorilo v Letňanoch novú letnú scénu. Tam budeme čiastočne preskúšavať Rebelov, ktorých sme už predtým naskúšali, pretože letná scéna nemá také technické parametre, aké sú v divadle. V septembri sa to vráti zase do divadla, ale cez leto sa budú hrať Rebeli tam, kde bude aj premiéra. Sčasti naskúšaný Kouř v Divadle na Fidlovačke sa začne znovu skúšať, premiéra bude v septembri.
Mám toho pomerne dosť, ale stále si to neuvedomujem, s ničím totiž nepočítam. Žijem od projektu k projektu. Plány sú, máme ešte dotáčať film, ktorý sme začali natáčať minulé leto. Ako sa ale celý rok stále všetko len posúva alebo ruší, s ničím úplne nepočítam.
Samozrejme. Hlavne kvôli mojej profesii. Herci sa presúvajú z divadla do divadla, z natáčacích partií do ďalších. Nechcem nikoho ohroziť. A ak bude cestovanie len za predpokladu covid pasu a budeš chcieť ísť von, nič iné ti nezostane. Tiež si myslím, že je z toho zbytočná hystéria. V mladosti nás očkovali na všetko možné. Veľmi malé percento nežiaducich reakcií je u každého očkovania. Je potrebné vnímať realitu v súvislostiach. Ale ak niekto necestuje a pracuje v malom kolektíve a s nikým sa veľmi nestýka, tak má aj inú voľbu. Ja sa zaočkovať nechám.
U nás nie, pretože môj partner mal a má veľa práce. Jazdil do práce, kde bol sám, vytvoril streamovacie štúdio a celá firma bola na online. Takže u nás to bolo dobré.
S tancom je teraz utrum. Ani to nešlo. Mám iné priority. Ale keby mi povedali, aby som zase šla tancovať do nejakého projektu, idem okamžite! Tohtoročná partia StarDance sa mi veľmi páči. Budem sa pozerať a fandiť.
Je niečo, na čo sa fakt tešíš, bez ohľadu na koronu? Niečo, čo si si naplánovala, a proste to tak bude a basta?