Rýchla spoveď – herečka z Anatomie života Barbora Černá: Schwarzenegger mi povedal, že som roztomilá

Aký je to pocit pozerať sa na seba v televízii každý utorok?

Je pravda, že je to najväčší priestor, ktorý som zatiaľ dostala. Popravde, veľmi to neprežívam, keď už sa na seba pozerám, robím to najmä preto, aby som vedela, čo prípadne robiť inak, čo funguje a čo nie. Najradšej som pri tom sama a robím si poznámky v hlave. Celkovo k tomu pristupujem s vďačnosťou a pokorou. Zrazu sa dostať do takého kolektívu bola určitá forma tlaku, rola bola ťažká a zaujímavá, aj kvôli scénam s prostitúciou. Dohromady to bola naozaj skvelá skúsenosť.

Čo na to vravela rodina a okolie? Seriál mal naozaj vysokú sledovanosť.

Prodej bytové jednotky 2x 1+kk, Praha, Praha 2

Show property

Mal. Samozrejme, som rada, že na severe v Lovosiciach, odkiaľ pochádzam, som dostala peknú podporu. Mamka je vyhlásená kaderníčka s najväčším salónom v meste, kadiaľ prejde veľa klientov, často aj zo vzdialenejších miest. Tým pádom vie o všetkom, čo sa v meste šuchne. Cez ňu získavam často krásne spätné reakcie, čoho si veľmi vážim. Nebránim sa ale ani kritike, keď je konštruktívna a nepochádza od anonymov na internete. Zároveň je škoda, že už nepokračujeme ďalej, keď sledovanosť práve začala stúpať. Možno to tak ale má byť. Predsa len, nekonečné seriály tak trochu vychádzajú z módy.

Hrali ste rolu mamičky samoživiteľky, ktorá si prilepšovala prostitúciou. Mnoho ľudí má potom často pocit, že je to pravda. Máte aj takéto spätné väzby?

Mám. Píše mi veľa mužov, že by ma chceli finančne podporovať. Je tam určite nejaká tendencia, že si ľudia pletú fikciu s realitou, to sa ale človek musí usmiať a nevšímať si to.

S veľkou rolou sa otvárajú dvere k novým rolám…

Áno, funguje to tak, a ja som za nové príležitosti vďačná. Hoci sa mi veľmi páčilo hrať Emu, teším sa na nové charaktery, na nové uchopenie rolí. Nebudem teraz ale hovoriť o ničom konkrétnom, pretože to prináša smolu, a ešte nie je nič na sto percent potvrdené.

Zahrali ste si s veľkými herečkami Jitkou Schneiderovou, Martinou Preissovou. Dávali vám nejaké herecké rady, mali vôbec tú tendenciu?

Obe ku mne pristupovali veľmi láskavo. Bola som mladé dievča, ktoré prišlo do zaujímavého kolektívu. Sama som ich poprosila, aby ma mentorovali, keď budú mať tú potrebu. Presne a bez nejakého vykrúcania. Neskôr som zistila, že im to bolo sympatické a nejako to celkovo zafungovalo. Ide ale o to, že seriál sa všeobecne točí v hrozne rýchlom tempe a nie je tam veľa priestoru na to, učiť sa niečo príliš do hĺbky. Som rada za tvrdú prax, z ktorej budem čerpať snáď už navždy a ďalej na ňu nabaľovať.

O čo šlo napríklad?

Väčšinou ide o veci, ktoré herec tak nejako inštinktívne vie, ale až nejakou väčšou praxou ich konečne začne presnejšie vybrusovať, čo je pre film veľmi dôležité. Napríklad hrať všetko naozaj na kameru a zbaviť sa tendencie hrať si to schúlene len pre seba. Na to práve slúžia desiatky rôznych techník. U tejto roly bolo občas výzvou počúvať nielen štáb, ale aj profesionálnych lekárov, ktorí nám radili, ako presne držať injekčnú striekačku a jednotlivé nástroje, aby sme zároveň pôsobili čo najviac autenticky. Keď je potom tých informácií veľa, človek je rád, keď mu niekto pripomenie základnú vec, ako napríklad natočiť hlavu na kameru, čo je niekedy vlastne úplne najdôležitejšie.

Boli ste v zahraničí na škole, aj ste tam hrali. Nemali ste niekedy tendencie zostať tam? A znovu stretnúť napríklad Brada Pitta?

Chvíľu som nevedela. Všetky tieto stretnutia, ktoré som mala, napríklad s Bradom Pittom alebo Arnoldom Schwarzeneggerom…

Vy ste sa stretli aj s Arnoldom?

Dům na prodej 7kk - Praha 6, 232m2, Praha 6

Show property

Áno, tiež som s ním točila reklamu.

Čo ste natáčali?

Reklamný projekt, ktorý šiel do Ázie, na videohru. Ja som odmalička hrala všemožné videohry, takže to bolo skvelé. Hrala som scénu opäť so svojou sestrou, hrali sme dvojčatá, „bodyguardky“ Arnoldovi, čo je veľmi vtipná predstava. Mali sme falošné guľomety, vybuchovali tam veci, bola to naozaj obrovská sci-fi reklama.

U nás to vôbec nebolo?

Nie, vôbec, to prebehlo len v Ázii. Keď som bola v Japonsku, videla som ju, ale myslím si, že nás nakoniec z reklamy vystrihli. Bolo tam veľmi veľa ľudí a príbehov. Aj keď, možno to nakoniec použili, neviem. Videla som len jednu verziu, kde som sa nenašla.

Kedy sa to točilo?

Asi pred piatimi rokmi.

To už ste mali dvadsať.

Áno, devätnásť alebo dvadsať. Myslím, že už som mala dvadsať.

Tak to už ste museli vedieť, kto Schwarzenegger je, nie ako u Brada Pitta, keď ste netušili, ako veľmi slávny je…

To som vedela.

Na čo ste sa ho spýtali?

Tam to bolo šialene vyhrotené. Nikdy nehovoria dopredu, že tam bude taká hviezda, až ráno na pľaci. Všetci museli podpísať zmluvu o mlčanlivosti, nesmeli sa robiť žiadne fotky. Produkční boli šialene nervózni, že tam ten Arnold bude a aby všetko prebehlo v poriadku. Komparzistom napríklad povedali, že ho nebudú oslovovať ani fotiť. Tak veľmi ich vystresovali, bola som toho svedkom, že keď okolo nich prešiel Arnold a pozdravil ich, ani ho nepozdravili späť, pretože sa báli čokoľvek urobiť. To je tienistá stránka takéhoto veľkého natáčania, keď je celý ten proces fakt zbytočne vyhrotený.

Inak to ale bolo fajn natáčanie. So sestrou sme behali z jedného zákopu do druhého, strieľali nepravým guľometom, až sme sa vždy dostali do stanovišťa blízko neho. On sa potom na ten záber pozrel a vravel, že sme lovely. Takže o mne vlastne Arnold povedal, že som lovely (smeje sa).

Nechceli ste tam zostať?

Obe reklamy sa točili v Prahe, odcestovala som potom až kvôli štúdiu. Anglicko pre mňa bolo ale až príliš daždivé miesto. Chcela som tam len doštudovať a potom prípadne ísť niekam ďalej. Počas štúdia som si ale rýchlo uvedomila hodnoty, ktoré máme tu v Česku. Som síce dobrodruh a vždy budem rada cestovať, človek si ale počas ciest zároveň čím ďalej viac uvedomuje aj kvality života tu v Česku.

A vaša sestra?

Tá je teraz na Erasme vo Švajčiarsku. Ona sa teraz nachádza v tom štádiu, v ktorom som ja bola počas prvého roka štúdia v Anglicku, ktorý bol bombastický. Vraví sa, že keď idete do zahraničia, ste v extáze prvých šesť až osem mesiacov, kým to spadne do normálu. Teraz presne na sestre cítim, že má túto cestovateľskú extázu vo Švajčiarsku. Bohvie, ako to bude mať ona, ale myslím si, že sa vráti.

Tiež stále hrá?

Tiež hrá.

Darí sa jej ako vám, takéto veľké roly?

Myslím, že sa jej darí dobre. Pred dvomi rokmi stvárnila hlavnú rolu v rozprávke Pravý rytíř. Minulý rok natočila film Prvok, Šampon, Tečka a Karel, kde hrala celkom významnú vedľajšiu rolu v blízkosti Hynka Čermáka.

Ste dvojčatá. Chceli by ste si zahrať vo filme spolu?

Neviem, či o tom už smiem hovoriť. Možno sa ale niečo v tomto zmysle chystá. Dúfam, že to vyjde, pretože to bol vždy náš sen. Aj keby to ale nevyšlo teraz, pevne dúfam, že niekedy v budúcnosti to vyjde, že si zahráme niekde spolu a bude to hlavne o nás, o našom osobnom poňatí fenoménu dvojčiat.

Už ste ale pomerne rozoznateľné jedna od druhej.

Sme veľmi dobre rozoznateľné. Je to zvláštne, len čo človek zmení prostredie, zmena je vo všetkom. Človek má iné grimasy, gestá, dokonca sa to nejakým podivným spôsobom prejaví aj na zovňajšku. Človek ide inou cestou, začína byť trochu iný. Spojenie ale máme stále, stále si voláme, stále mávame podobné sny. Zároveň sme sa naučili byť každá niekde inde. Času je teraz nejako málo, a tak dúfam, že keby sa tento projekt zrealizoval, budeme zase chvíľu viac spolu.

V nejakom rozhovore ste vraveli, že ste rozpoltená osoba, čo sa týka herectva, písania. Už ste sa usadili, už viete, čo budete robiť v živote ako hlavnú vec?

Nie. (smeje sa)

Pretože teraz, keď máte za sebou rolu v Anatomii, získavate nové ponuky. Verím, že to človeka aspoň mentálne usadí.

Vlastne ma to asi naozaj trochu usadilo. Tvrdím, že som rozpoltená v tom zmysle, že mám rada viac vecí. Tak to má ale podľa mňa veľa ľudí, nie som to len ja a nie je to nič zaujímavé. Viem, že herectvo je moja vášeň, nejakým spôsobom verím, že je to aj moje poslanie alebo, povedzme, skrátka to, v čom sa cítim najlepšie. Do toho je tu písanie, ktoré mám vyslovene rada. Zároveň verím, že písanie a herectvo spolu súvisia viac, ako sa môže zdať. Z hľadiska príbehového rozprávania môže písanie herca zaujímavým spôsobom posúvať. Takže asi áno, byť vyhranený je fajn, ja zároveň dúfam, že nejakým razantným výberom neprídem o veci, ktoré mi prinášajú dobrý pocit.

To sú ktoré ďalšie okrem písania?

Cestovanie, keramika, spievanie…

Keď už hovoríme o cestovaní, ako ste strávili uplynulý covidový rok? Okrem natáčania.

Priznám sa, že to pre mňa bol veľmi ťažký rok. Celkovo sa teraz cítim veľmi klaustrofóbne a teším sa, až niekam poletím, keď budem mať tú možnosť. Táto veľká práca, za ktorú som samozrejme vďačná, pretože veľa ľudí o prácu prišlo, a nemožnosť cestovať spôsobili, že som sa zamerala len na určitý mix povinností, z ktorých som po čase v určitom kŕči. A už si ani neuvedomujem, že môžem na chvíľu vypnúť, napríklad ísť do lesa alebo k moru a trochu sa nadýchnuť. Do toho mi na konci augusta zomrel dedko. Bol to ťažký rok.

Pochádzate z Lovosíc, ako dlho žijete v Prahe?

Pred Anglickom som tu bola tri roky. Z Anglicka som sa vrátila v marci, takže teraz som tu niečo vyše roka.

Máte tu priateľov, rodinu? Čo vás tu okrem práce drží?

Určite priateľ, naši kamaráti a tá atmosféra, ktorá prestupuje týmto mestom. Prahu som si v poslednom čase veľmi obľúbila.

Na čo sa tešíte v najbližšom čase?

Teším sa, že niekam vycestujem. Že sa všetci tak nejako zhlboka nadýchneme bez rúšok.

Bára, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.