Rýchla spoveď – Jiří „Denisa“ Procházka: Mám svoju misiu, a tú musím splniť!

Ako sa cítite?

Stále rovnako. Teraz sa cítim úplne rovnako ako v deň zápasu.

To ste ale museli byť plný adrenalínu…

Nie. Ja už to nerozlišujem. Prečo aj? A som za to rád. Mám radosť z dobre vykonanej práce, že sme tam urobili všetko správne. Ale čím ďalej viac si uvedomujem, že práca v UFC je teraz ešte len predo mnou, a už teraz sa teším na ďalší zápas.

Väčšina MMA bojovníkov, s ktorými som hovorila, sú plní emócií. Ja z vás žiadne emócie prakticky necítim. Ako ste sa dopracovali k tomuto vnútornému pokoju?

Je nutné si to neustále uvedomovať a skúmať v každej situácii, a to v zápase aj mimo zápas. Nakoniec človek aj tak príde na to, že tá chvíľa je vždy rovnaká. A len on sám z nej urobí dobrú alebo zlú situáciu, malý alebo veľký zápas. Nie. Každá chvíľa je rovnaká. Respektíve, každá chvíľa nie je rovnaká, ale ten pokoj je v každej tej chvíli.

Pronájem luxusního bytu 3+kk Pařížská, Praha, Praha 1

Show property

Ešte ste nemali ani tridsať rokov a mám pocit, že sa rozprávam s päťdesiatročným človekom. Cítite niekedy, že ste vďaka svojej filozofii získali úplne inú múdrosť, než majú napríklad vaši vrstovníci?

Je to tak, musia tomu ale zodpovedať aj skúsenosti. Niekedy sa správam až príliš mudrlantsky, v živote je ale nutné nazberať skúsenosť, múdrosť a z toho vychádzať. Občas na toto narazím, a preto som rád, že trávim čas s ľuďmi, ktorí sú odo mňa starší. Trávim veľa času s trénermi, vďaka čomu to môžem do seba viac nasiaknuť.

Kedy ste sa rozhodli, že budete žiť pre bojové umenie?

Pred dvadsiatkou, keď som začínal s thajským boxom. Vravel som si, že je to môj sen, doň sa opriem naplno a chcem byť profesionálny zápasník. Robil som všetko pre to, aby som bol za to platený.

V detstve ste sa chceli stať archeológom…

To je pravda, to bolo v druhej alebo prvej triede. Inšpiroval ma Jurský park. (smeje sa) Keď som potom začal so zápasením, inšpirovali ma bitky, mlátenie a to, ako sa sekajú thaiboxeri.

Vraveli ste, že ako malý ste boli malérista. Dávali ste alebo aj dostávali?

Vždycky som dával. A bili sme sa furt.

Nikdy ste nedostali?

Raz a potom som sa hneď prišiel pomstiť. (smeje sa)

Koľko ste mali rokov?

Medzi pätnástym a osemnástym rokom.

Množstvo takých chlapcov má potom problémy so zákonom. Mali ste ich niekedy tiež?

Mal. Mal som aj podmienku, asi na rok.

Za ublíženie na zdraví?

Za ťažké ublíženie na zdraví a výtržníctvo.

Majú z vás ľudia strach?

To neviem, to nechám na nich.

Provokujú vás ľudia na verejnosti, napríklad v bare?

Teraz už veľmi nie.

Teraz už sa boja?

Nerád vravím, že sa boja, ale verím, že je dôležité, aby mali ľudia úctu a rešpekt. To som si chcel vždy vydobyť, aj v bitkách na diskotékach. O to mi predovšetkým vždy šlo. Aby som mal povesť toho najväčšieho bitkára a aby miestni borci sklonili hlavy a uznali ma.

Bili ste sa niekedy za ženu?

Áno.

Byt na prodej na Praze 2 - 29 m², Praha 2

Show property

A aký je to pocit?

Máte vyšší cieľ…

Ako sa vyrovnávate so slávou?

Je to stále rovnaké.

Nie je, ľudia vás spoznávajú na ulici a chcú sa fotiť.

Ale pre mňa sa nič nemení. Budem sa opakovať, ale so svojím trénerom Jaroslavem Hovězákom sme si povedali, že nech sa deje, čo chce, budeme vždy rovnakí a nič sa pre nás nezmení. Pre mňa sa nič nemení. Voda chutí stále rovnako, vzduch je stále rovnaký, a to sú pre mňa tie dôležité veci. Aby sa základný postoj nemenil.

A keby som sa náhodou zmenil na nejakého namysleného blbca, bolo by to pre mňa zlyhanie. Je to o tom, čo zastávate. Keď si poviem, že chcem byť nejaký, tak aj keby padalo nebo, tak taký jednoducho budem. Bodka.

V koľkých rokoch ste začali študovať na vysokej škole?

Pred dvomi rokmi.

Čo vás k tomu priviedlo?

Občas som mal čas medzi tréningami a tréner sa ma pýtal, čo budem robiť, a vravel, nech idem na vysokú. Nechcel som. Potom ma k tomu začal nútiť ešte bývalý riaditeľ mojej strednej školy. Tak som nakoniec povedal: „Dobre, idem tam.“

Takéto jednoduché to bolo?

Idem tam pre nejaké informácie, nech sa obohatím. Nie pre nejaký titul.

To áno, tiež ale musíte myslieť na budúcnosť. V klietke nemôžete bojovať večne. Máte už predstavu, čo budete robiť potom?

Áno, nejakú predstavu mám, o tom sa teraz ale baviť nechcem. Chcem sa sústrediť na zápasenie.

Spomínali ste, že nemáte vysneného súpera. Každý má ale predsa vysneného súpera…

Môj vysnený súper som ja sám. Premýšľal som nad tým, s kým by som chcel zápasiť a trénovať. Mne ide v zápasení predovšetkým o posun – zlepšovať sa k majstrovskej podobe.

Ako podľa vás vyzerá majstrovská podoba? V poslednom zápase to v prvom kole vyzeralo, že vás rozmasíruje…

Vyzeralo, ale to najväčšie možné majstrovstvo je byť absolútne zraniteľný, a napriek tomu s ľahkosťou zvíťaziť. Tieto princípy sa snažím zaradiť do súboja. Ešte to nie je na tom leveli, na ktorom by som to chcel mať, ale viem, kam idem a akú predstavu by som chcel presadiť. Zatiaľ to tak ešte nie je, ale idem za tým. Musím sa k tomu prebiť. Niekedy aj cez nepríjemné rany, ale to, čo som predvádzal, už sa k tomu blíži.

Podľa toho, čo hovoríte, mám predstavu, že súpera porazíte myšlienkou. Nemáte ruky pri hlave a necháte sa biť…

Ja som sa nenechal biť, celý zápas som mal absolútny prehľad. Okrem tých pár rán, ktoré som schytal a ktoré mnou zamávali. Bol som však na ne pripravený.

A čo zranenia?

Všetko v pohode.

Nikdy ste žiadne nemali?

Mal, všetko to sú ale len možnosti, ako zosilnieť.

Máte nejaké extra poistenie?

Mám športové poistenie.

To znamená, že keby vám niekto zlomil nohu, máte na novú pergolu?

To asi áno. Poistenie si síce platím, nestojí mi ale za to premýšľať o tom.

Máte z niečoho strach?

Že nebudem žiť ten život, ktorý som si zadal.

A to je ktorý?

Cesta bojovníka a naplnenie svojej predstavy o tom. Stála cesta za majstrovstvom.

Mnoho ľudí by spomenulo dobrú prácu, mať sa dobre…

A až to budem mať, tak čo? Ja už to teraz mám. Mám tú najlepšiu prácu, akú som si kedy vysnil. Mám skvelé auto, je mi fuk, že nemám Ferrari, mám dom…

Netúžite po Ferrari?

Verím, že aj na to príde. Keď budem mať prostriedky, tak si kúpim Porsche, ale nebudem z toho vyvalený.

A čo partnerka? Teraz ste sa rozišli…

To je jeden z ďalších cieľov, mať raz rodinu. Vášeň a lásku dávam teraz predsa len do boja a do tej svojej cesty.

Preto sa skončil váš vzťah? Pretože ste dávali viac lásky do športu?

Asi áno. Bola skvelá partnerka, obetavá, urobí prvé posledné. Som rád, že so mnou bola, ale teraz mám svoju misiu, a tú musím splniť.

Každá žena vedľa vás bude musieť byť veľmi obetavá. Podriadiť sa vám, tréningom…

To asi áno.

Čo na zápasenie vraví vaša maminka? Tie sa o svojich synov veľmi boja…

Bála sa neustále.

Ako to vníma?

Už to chápe, teraz už to chápe. Už som ju naučil, že mi musí fandiť, nech sa deje čokoľvek, a stáť pri mne. Predtým tam bol strach, že to nemám robiť. A nech robím niečo iné.

Chodí na zápasy?

V Česku bola na väčšine z nich.

Čo vy a príroda?

Nalaďujem sa na prírodu. V lese je to oveľa viac cítiť. Kto je na prírodu viac senzitívny, je to úžasné spojenie.

Vraveli ste, že by ste rád vyrazili niekam k moru. Nebojíte sa koronavírusu?

Moc na to neverím. Rešpektujem to, ale nerobím si z toho ťažkú hlavu.

Vďaka MMA veľa cestujete. Máte niekedy čas okrem tréningov spoznať aj krajinu, v ktorej práve ste? Baví vás to spoznávanie?

Baví. V Japonsku som bol napríklad na zápasoch desaťkrát, ale spoznal som ho pramálo. To bývalá priateľka Kamila ho spoznala viac než ja. Bol som na hoteli a musel som plniť povinnosti. A ona cestovala Japonskom zhora nadol.

Keď skončíte svoju misiu a dosiahnete majstrovstvo, kam pôjdete ďalej? Nájdete si čas na to, založiť rodinu a cestovať?

Verím, že určite.

Máte nejakú závislosť? Niekto rád nakupuje drahé oblečenie, topánky, hodinky, knihy, dobré jedlo…

Mám rád croissanty. (smeje sa) Musí na to ale byť správna chvíľa, nie ich jesť každý deň.

Kde ho majú najlepší?

Neviem. (smeje sa) Naposledy som ho mal v Abú Dabí. Priniesli ho na raňajky a ja som si povedal, že si ho nedám, že si dám až víťazný po zápase. Prišiel tréner a povedal, nech nie som blbý, že nikdy neviem, čo sa stane, môže sem spadnúť lietadlo alebo čokoľvek. Tak som si ho dal už pred víťazstvom.

Založili ste si vlastnú značku oblečenia BJP. Čo vás k tomu viedlo?

Zo začiatku pre to, aby moji fanúšikovia mali čo kupovať. Teraz už sme to zaobalili do funkčnej bielizne na tréning, aby sme uspokojili mojich fanúšikov aj fanúšikov bojových športov. Všetko oblečenie a suplementy sú také, ktoré sa snažím používať denne. Nie je to nič zbytočné, sú to skutočne len funkčné veci, ktoré človek naozaj využije. Zistil som, že som do seba sypal množstvo blbostí, ale boli k ničomu. Preto je nutné vyberať si aj zo suplementov len to, čo telo nevyhnutne potrebuje, a nič viac. Potom je dôležitá už len dobrá strava.

Máte okrem fanúšikov aj hejterov?

Nájdu sa aj takí.

Čo vám napríklad napíšu?

Neviem, že na to nemám. Alebo niečo také.

Čo by ste im odkázali?

Neviem, ja veľmi neodhaľujem svoju negatívnu stránku, pretože som prestal žiť negatívnymi vecami.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.