Rýchla spoveď – Matouš Rajmont: v Lucerne sa odohrá jeden z najväčších zápasov v histórii českého boxu!
Matouš Rajmont sa môže pýšiť slávnou rodinou. Jeho otec Ivan bol významným divadelným režisérom (režíroval napríklad Sluhu dvoch pánov v Národnom divadle), maminka Iva Hüttnerová je herečka a výtvarníčka a brat je členom hereckého súboru Národného divadla. Sám Matouš sa občas mihne v seriáloch a filmoch, ale najviac ho zamestnáva jeho produkčná agentúra a celoročne tiež šport. On je myšlienkou a tiež strojcom dnes už tradičného Galavečera boxu a K1 v pražskej Lucerne.
Ako to vyzerá s galavečerom?
Vyzerá to tak, že všetky prípravy bežia. Nemôžeme si dovoliť, aby nebežali. Ak obmedzenia zostanú rovnaké ako teraz, to znamená 500 ľudí na sektory alebo 1 000 ľudí rozsektorovaných, sme schopní to dodržať. Najväčším kúzlom Lucerny je atmosféra. Normálne tam máme 3 000 ľudí, ale, samozrejme, večer zorganizujeme, aj keby ich tam malo byť len sto. Urobíme to na báze priameho prenosu v televízii, platené pay-per-view. Nie je to ale potom Lucerna, ako má byť.
Koľko to celé môže stáť? Koľko môžeš prerobiť, ak vláda zmení rozhodnutie?
Hlúpe je na tom to, že neviem, koľko môžem byť v mínuse. Závisí to od definície ich rozhodnutí. Keby to bolo 500 ľudí, budem v mínuse 500 tisíc korún, keď to bude sto ľudí, tak som v mínuse 800 tisíc. Vždy je ale šanca pokryť náklady z financií sponzorov, a preto robíme, čo môžeme, aby sme to pokryli. Je to akcia, na ktorej sa ani v zásade zarobiť nedá a nebýva zisková. Vstupné nehrá stopercentnú rolu v nákladoch, tvorí asi tretinu. Darí sa mi zháňať sponzorov, ktorí majú buď vzťah k boxu, alebo nám chcú pomôcť. Prišli sme o niektorých, ktorých ovplyvnil koronavírus. Je to taký boj, ktorý si užívam na tabletkách – neurole a tak. (smeje sa)
Prečo sa na to nevykašleš? Môže ťa to zruinovať.
Lucerna je v podstate naše dieťa. Robíme teraz dvanásty ročník, mám k tomu nejaké väzby. Sú, samozrejme, aj iné akcie, ktoré nás živia oveľa lepšie a sú platené jedným klientom. Bez ohľadu na to, koľkokrát si prvého januára po Lucerne vravím, že na tom už nebudem na ďalší rok makať, na druhý deň prídu ľudia, tľapkajú ma po pleci a vravia, aké to bolo super a ako sa už tešia na ďalší rok. Preto radšej budem rok padať na hubu, ale Lucernu urobím.
Tohtoročný zápas bude pomerne výnimočný. V čom?
Medzi najlepšie postavených súčasných českých boxerov na svete sa radí Vasil Ducár a Václav Pejsar. Obaja sú kamaráti, keď ide jeden boxovať do cudziny, pripravujú sa spoločne. Sú to priatelia, nahrávajú si aj odkazy. Vasil teraz napríklad poslal zo svojej svadby video: „Stále na teba myslím v tento deň“, do toho mu Vašek napísal: „Veľa šťastia v rodine, potom ti ale tú hubu rozbijem.“
Neviem presne poradie, jeden je 52. a druhý 59. na svete, u nás sú jednotkou a dvojkou. Málokedy sa teda podarí, že by boxovali tí najlepší medzi sebou, väčšinou boxuje jednotka napríklad so šestkou. Pre tohtoročný zápas sa chalani rozhodli, že hoci sú priatelia, zaboxujú si spolu, aby sa rozhodlo, kto je českou jednotkou v boxe.
Ako na to reaguje verejnosť? Je nadšená?
Toto je zápas, ktorý tu nebol strašne dlho, preto zasvätená verejnosť reaguje nadšene. Po dlhom čase sa stretnú dvaja najlepší českí boxeri medzi sebou. To tu chýbalo.
Na to budú určite nejakým spôsobom reagovať stávkové kancelárie.
Budú, myslím si, že je to dokonca vyhlásené už v túto chvíľu. Neviem presne, aké sú kurzy, ja nič stavovať nebudem. Nie je tu favorit, naozaj nie. Sú iné zápasy, v ktorých by som odhadol favorita. V tomto prípade ale neviem, nevie to nikto.
Ty to budeš moderovať?
Nie, nejde to všetko psychicky a fyzicky zvládať. Bude to moderovať Michal Frabša, ktorý to robí od začiatku perfektne. Ja tam lietam a ani na sekundu sa so svojím tímom nezastavím. Ja asi odmoderujem Sieň slávy.
Páči sa mi dress code 30. rokov. Keď som tam ale bola, sklamalo ma, že ho mnoho ľudí nedodržiava.
Nemyslím si, že mnoho. My si to všímame, fotíme. V hlavnej zóne, tej spodnej VIP, tam to dodržiava skoro každý, tam som hádam ani nezbadal nikoho v mikine. Ak si niekto kúpi lístok niekam hore, príde z Hornej Dolnej, nie je to pre neho povinnosť. Je to odporúčaný dress code a myslím si, že takých sedemdesiat percent ho dodržiava. Samozrejme, pustíme tam každého, ale človek to vidí. Mne sa tiež stalo, že jeden môj kamarát prišiel pred piatimi rokmi v mikine. Môj bývalý spoločník Mimino mu vynadal ako malému chlapcovi a po roku prišlo celé osadenstvo stola tohto chalana so samopalmi, v šatách, s motýlikmi, mali vymakané obleky. A potom aj sám uznal, že bolo trápne byť tam v mikine.
Stále je to šport…
Je to športová akcia, šport je v ringu. Slušné oblečenie k tomu patrí.
Mimino (Mirek Pek, promotér bojových športov, pozn. redakcie) hral v Lucerne veľkú rolu. Pripomenieš, čo sa stalo?
To bol človek, kamarát, s ktorým som boxoval, chodili sme spolu do jedného gymu a raz sme spolu vymysleli, že urobíme gala, potom z toho vznikla Lucerna. Bola to klasická výzva. Zohnali sme sponzorov, on sa staral o športovú časť, to znamená o štartovaciu listinu, tituly, pásy, o čo sa bude boxovať, a tak ďalej.
V roku 2017 sme spolu boli v komplexe Žluté lázně a, žiaľ, väčšina zasvätených vie, čo sa stalo. Mimina zrazilo auto. Nikomu nenapadlo, že by ho to auto mohlo zabiť. Bohužiaľ, dopadlo to tak, že po mesiaci v umelom spánku zomrel. Riešilo sa, čo budeme robiť ďalej. Premohli sme sa a viac-menej kvôli Miminovi sme pokračovali. Padla na nás ďalšia činnosť, to znamená tá športová časť. Chalani tam ale samozrejme chcú ďalej boxovať, boli ústretoví aj pre to, čo sa stalo, takže sa nám to zo všetkých strán uľahčilo a Lucerna prebehla aj vtedy, keď sme si mysleli, že to bude veľmi ťažké.
Čo ženy? Box je predsa len tvrdý šport. Je tam veľa žien?
Medzi divákmi?
Áno.
Je to určite pol na pol. Myslím si, že baby majú ten šport rady z mnohých dôvodov. (úsmev)
Ty sám si boxoval, ako je to teraz?
Teraz je to tak, že si už nedokážem obuť topánky, neostrihám si nechty na nohách a neurobím už ani ďalšie veci, takže už určite boxovať nemôžem. (smiech)
Nemrzí ťa to?
Občas trénujem seba aj iných ľudí. Veľmi ma mrzí, že už neboxujem, ale to, čo som nedodržiaval tridsať rokov, akúkoľvek rehabilitáciu, injekcie mesocainu na bolesť, aby som mohol ísť na druhý deň niečo robiť, sa mi teraz vracia. Potom sa to spojí s nervami a v tele už skoro nič nefunguje.
Vnímaš to, že vďaka tvojmu menu a sláve sa toto všetko darí a Lucerna funguje?
Za dvadsať rokov som si vybudoval určitú pozíciu, mám televíznu reláciu o bojových športoch, moderujem box. Ľudia mi píšu na Facebooku a buď ma pochvália, pošlú ma niekam, alebo to so mnou konzultujú. Je jasné, že to pomáha, rovnako ako Ondra Novotný je tvár Oktagonu, hoci sú tam aj iní ľudia, za mnou je takisto tím. Ja som ale ten, koho je vidno, kto asi dokáže pretlačiť akciu do médií, hovoriť o nej do mikrofónu. Nenechám si do ničoho kecať. Keď budem moderovať box v Poděbradoch, pokojne budem hovoriť o Lucerne, nikto mi to nezakáže.
Tvoja maminka je slávna maliarka a herečka, čo na to vraví ona?
Najskôr tomu, samozrejme, vôbec nerozumela, nemohla tomu prísť na chuť. Potom sa bola pozrieť v Lucerne, ukecal som ju. Mala na sebe dress code, róbu a líšku okolo krku. Zistila, že aj tí chalani, boxeri na tejto úrovni, za ňou prídu, pozdravia ju, chcú sa s ňou vyfotiť, pozdraviť sa s ňou, pretože majú napríklad radi jej obrazy. Hrozne ju to prekvapilo, pretože žila v domnení, že to sú len debili, čo je myšlienkou väčšiny ľudí. Zistila, že tí ľudia sú normálne zábavní, milí, slušní, pokorní, a dokonca sa s niektorými baví aj viac a teší sa na nich. Chodí a baví ju to. Mne hovorí, že som sa v tom našiel, že si pozrela nejakú reláciu, aj keď tomu vôbec nerozumie. Aj v televízii už hrám len boxerov, vymáhačov, Ukrajincov.
Stretli ste sa s maminkou v nejakom seriáli?
Je to neuveriteľné, ale nestretli. Myslím, že som prešiel všetkými seriálmi, čo tu sú, s mamou som sa ale nestretol. Celkom ma to mrzí. Naposledy sme sa stretli vo filme Pětka s hvězdičkou, to som mal ale pätnásť.
Ako sa dokážeš od boxu odpútať a relaxovať?
Budem znieť trochu ako gej, ale venujem sa záhradkárstvu. Našiel som sa v tom. Ráno vstanem a pozbieram slimáky. Alebo skoro ráno, o tretej. To mám ale čelovku, ktorou si svietim. Vezmem si nožnice na šalát a nimi lovím slimáky. O šiestej idem polievať, na ôsmu zájdem do záhradníctva po kvetiny, aby som ich zasadil, a od deviatej normálne fungujem, ale už mám záhradu hotovú.
Čo synovia, tiež majú radi box? Podporujú ťa aj v záhradníčení?
Ide to s vekom. Adamovi som kúpil katalpu, poslal mi fotky, ako ju zasadil. Takže Adam už je chytený. Strihol si aj zápas v boxe na veľkej akcii, toho som si odškrtol, že je v poriadku. Splodil dieťa, zasadil katalpu a odboxoval zápas, to sú základné pravidlá, ktoré by chlap mal mať. Druhý mal teraz maturitný ples, tiež boxuje a k stromu ho donútim. Tretí je študent, ktorý boxu úplne neholduje. To neznamená, že by som ho vyradil, ale rozhodne nepatrí k podporovateľom boxu. K Lucerne ale prispieva každý rok.
Ak tento rok Lucerna vyjde tak, ako má, kedy si konečne s úľavou vydýchneš?
Až sa na konci vysypú zlaté konfety, dáme si vzadu ako celá produkcia prípitok. Potom budem googliť, kde majú najlacnejšie rododendrony, aby som si prvého mohol zasadiť rastliny. Aj keď, v januári toho veľa nezasadím. (smeje sa) Väčšinou už od tretieho januára riešime grafiku na ďalší rok a podobne. To sa naozaj pripravuje rok.
