Rýchla spoveď – ministerka financií Alena Schillerová: Keď ma Babiš naštve, ignorujem jeho správy

Napadá vám niekedy, že by ste všetko nechali tak, kúpili si domček na pláži a celé dni sa v pokoji a bez starostí pozerali na more?

Nenapadá, úprimne sa priznám, že nie. Veľmi sa teším, až bude viac pokoja, teším sa, že si na pár dní zájdem na dovolenku. Je mi úplne jedno kam, hlavne niekam, kde je kľud a príroda. Teraz to ale rozhodne nepripadá do úvahy.

Trápi vás to?

Netrápi. Ja som tu a teraz a musím robiť to, čo považujem za najlepšie.

Čítate niekedy na Facebooku komentáre, ktoré vám píšu podnikatelia?

Čítam, a nielen komentáre. Ľudia mi často píšu, dostávam denne desiatky správ na Messenger alebo do mailu a snažím sa s pomocou kolegov odpovedať. Po večeroch odpovedám aj ja. Niekedy to nie je pekné čítanie, z tých správ je cítiť frustrácia. Vždy sa tá zlosť niekam obracia a ľudia cítia, že je potrebné to obrátiť proti politikom. Občas je mi to úprimne ľúto.

Ale dostávam aj pekné správy, povzbudzujúce. Ľudia chápu, že je to kríza zdravotná a že de facto tak, ako postupujeme my, postupujú všetky vlády okolo nás. Nie sú veľké rozdiely v opatreniach, experti, ministri zdravotníctva a epidemiológovia ich odporúčajú v každej krajine.

Nebojíte sa, že mnohí z podnikateľov sú už vo veľmi zložitej situácii a čoskoro s tým „seknú“? Potom ako ministerka financií nebudete vyberať toľko daní…

Snažíme sa zamerať masívnu pomoc najmä na tých najzraniteľnejších živnostníkov, napríklad sme schválili, že zdvíhame kompenzačný bonus na tisícovku. Vezmite si, že už ku koncu januára bola vládna pomoc okolo 302 miliárd, a priama pomoc podnikateľom sa pohybuje cez 200 miliárd. Snažíme sa im pomôcť, aby to nejakým spôsobom prežili. A ukázalo sa, že to je dobrá stratégia, tou cestou ide väčšina krajín okolo nás.

Dopad na ekonomiku za rok 2020 nebol až taký „dramatický“, ako predpovedali mnohí odborníci. A jedným z významných faktorov je, že zafungovala vládna pomoc. Ale najlepšie bude, a na to ja sa veľmi teším, že začneme postupne rozvoľňovat, hoci za cenu veľmi prísnych opatrení.

Pre tento rok ste schválili navýšenie dlhu štátneho rozpočtu na mínus 500 miliárd. Nemáte z toho čísla trochu mdloby?

Niekedy to ľudia vnímajú tak, že keď sa deficit zvýšil z 320 miliárd na aktuálnych 500 miliárd, tak máme k dispozícii 180 miliárd. Ale to nie je pravda. Je potrebné sa pozrieť na to, že rozpočet má príjmovú a výdajovú stranu.

Tú príjmovú sme museli znížiť o 102,7 miliardy v dôsledku daňového balíčka, vďaka ktorému sa zamestnancom radikálne znížili dane. Túto čiastku nevyberieme, zostane ľuďom – a to je dobre, pretože oni najlepšie vedia, ako s ňou v týchto náročných časoch naložiť. A okrem toho sme museli zvýšiť výdaje na covidovú pomoc o 70 miliárd, a tá mieri na pomoc zdravotníkom, podnikateľom, sociálnym službám. Preto tú novelu nazývam „covidová“.

Tešíte sa už na voľby?

Teším, neteším… Beriem to ako fakt, ľudia budú mať možnosť vyjadriť svoju vôľu a vystaviť všetkým politikom vysvedčenie.

Ako vnímate vyjadrenia, ktoré prichádzali aj od vašich vládnych kolegov, voči Ústavnému súdu? Ten zrušil časť volebného zákona a padali slová o uplácaní, spochybňovala sa nezávislosť…

Nebudem komentovať vyjadrenia kohokoľvek, to nech si každý zodpovie sám. Ja som nad tým sama premýšľala a som sklamaná, že vec, ktorá ležala na Ústavnom súde tri roky, sa rieši pol roka pred voľbami. Nie je to dobré a je to zvláštne. Rozhodne ale nechcem spochybňovať Ústavný súd a jeho nezávislosť, to je niečo, čo musí zostať v demokratickej spoločnosti nedotknuteľné.

Teraz je na politikoch, aby sa dohodli. A musia sa dohodnúť, inak voľby prebehnú, ale nebude možné premeniť voličské hlasy na mandáty. Môže sa stať, že nevznikne parlament a vláda bude pokračovať, a to sú všetko nedemokratické veci. Myslím si, že by to voliči politikom spočítali.

V rýchlej spovedi ste prezradili, že sa stanete dvojnásobnou babičkou!

Ak Boh dá a všetko dobre dopadne, mala by som sa v júni stať dvojnásobnou babičkou. Od dcéry už mám vnuka Františka, ktorý má šesť rokov. A tentoraz to bude od syna.

Na Františka a ani na druhé vnúčatko si ale zrejme v dohľadnej dobe veľa času nenájdete…

Vnúčatká sú šťastie a radosť, ale veľmi ma mrzí, že Františka vidím menej, než by som si priala. Oni žijú v Brne, ja som teraz v Prahe a pravidelne tam nejazdím. Takže si aspoň každý deň voláme cez Skype. A s ďalším bábätkom to bude rovnaké. Ale aj tak sa teším a verím, že raz príde obdobie väčšieho pokoja, keď na nich budem mať viac času.

A čo váš manžel, ten má viac času na vnúča?

On žije v Brne, takže sa vidia viac a kedykoľvek si ho môže vziať k sebe. Síce pracuje, ale má viac času, raz týždenne si ho vezme na noc a strávia spolu taký mužský večer.

Nezávidíte mu, že sa môže venovať dedkovským povinnostiam, zatiaľ čo vy v Prahe riešite politiku a financie?

Niekedy áno a mrzí ma, keď mi volajú a vravia: „Babka, teraz pozeráme rozprávky.“ Ale prajem mu to.

Ste rozmaznávajúca babička?

Úplne! (smiech) Ja som bola prísna matka, dodnes mi to dcéra občas vyčíta. Bola som mladá a myslela som si, že je to správne, mňa tak rodičia tiež vychovávali… Ale vnuka absolútne rozmaznávam. Vždy vravím, že na výchovu je ona, a ja som na rozmaznávanie. František vravieva: „K babičke Alenke chodím rád, tam si môžem robiť, čo chcem.“ (smiech)

Kancelář k pronájmu, Praha 1 - 263m, Praha 1

Show property

Čoho sa teraz naviac bojíte?

Nechcem, aby to znelo nepokorne, ale ja sa veľmi nebojím. Mám takú životnú filozofiu, že všetko sa deje tak, ako má. A to mi pomáha prekonávať všetky ťažkosti.

Aké drobné radosti si v živote dokážete nájsť?

Keď to bolo možné – a teraz, bohužiaľ, nie je – tak si rada zájdem na kozmetiku, pedikúru, manikúru, ku kaderníkovi. Je to vždy poldeň, ktorý strávim v nejakom salóne, môj manžel tomu vraví „šnúra“. Alebo si rada zájdem na masáž a na prechádzku s vnukom. To sú také drobné radosti.

Nedávno ste sa dostali do módnej polície. A viete, čo tam napísali? Že váš outfit pri kontrolách supermarketov je vhodný na motorkársky zraz, ale nie pre političku…

To bola moja kožená bunda! (smiech) Tú bundu som si kúpila na internete, pretože sa mi veľmi páčila. Do kancelárie alebo do parlamentu by som si ju nevzala, ale keď som šla na kontrolu po supermarketoch, obliekla som si džínsy, rolák, aby som mala pohodlie… A že napísali, že som motorkárka? To ma netrápi, je to celkom milosrdné hodnotenie.

Ja sama seba neberiem príliš vážne. Celkom dlho som v kancelárii mala svoje karikatúry, ktoré som dostala (ukazuje na stenu za sebou, pozn. red.), a novinári sa tomu občas divili. Keď je to láskavý humor, rada sa zasmejem a niekedy ho aj sama zdieľam. Nech si do mňa ľudia zaryjú, ja nie som žiadna modelka. (smiech)

Ako vnímate skutočnosť, že u žien političiek sa vždy rieši, čo nosia? Nie je to dosť ponižujúce?

Kedysi sa ma jeden novinár spýtal, či ako žena v politike zažívam viac útokov a či sa cítim diskriminovaná. Bola to trochu podobná otázka, ako sa pýtate vy. A ja som sa zamyslela a povedala som, že skoro celý svoj profesijný život sa pohybujem v manažérskych pozíciách a vo vyšších sférach politiky a nič také ako diskrimináciu necítim.

Ale potom som to asi privolala, pretože som sa začala zamýšľať nad tým, že chlapovi asi nenapíšu, že je tlstý, niečo mu nesedí alebo že má vlasy tak alebo onak… U mužov sa to nerieši toľko ako u žien. Možno je to tým, že je nás vo vysokej politike málo a je nás viac vidieť.

Takže som si musela začať na veľa vecí dávať pozor a všetko sledovať. Vyhodnocuje sa úplne všetko vrátane môjho laku na nechty. Nedávno mi niekto vyčítal, že som mala strieborné hodinky a zlaté šperky, čo k sebe nesedí, a že som sa leskla.

To fakt píšu?

Áno, to píšu! (smiech) Alebo že by som mala schudnúť. Všetko!

To je hrozné…

Ja si to k srdcu neberiem. Keď ste v politike dlhšie, trošku otupíte. A musíte to brať s nadhľadom, inak by sa táto práca nedala robiť.

Luxusní kancelář na prodej, Praha 1 - 209m2, Praha 1

Show property

Ste mocná žena, môžete napríklad odpustiť dane alebo niekomu veľmi znepríjemniť život. Boja sa vás muži?

Ja dúfam, že nie, snáď sa ma neboja! Nikdy som o tom nepremýšľala a mrzelo by ma to. Vždy som mala viac priateľov medzi mužmi, od malička som sa s nimi kamarátila a rozumieme si. Mám mužov rada a páči sa mi ich zmysel pre humor.

Ani pri pracovných rokovaniach nevnímate iný prístup?

Naopak, myslím si, že mám trochu výhodu. Muži v politike nie že by mi niečo odpustili, ale predsa len trochu pri svojom vystupovaní berú do úvahy fakt, že som žena. V tomto smere je chovanie voči ženám trošku zdvorilejšie, pokiaľ sa to vôbec dá o parlamente povedať.

Kričal na vás niekedy pán premiér Babiš? Občas sa o ňom traduje, že je impulzívny a rád kričí na svojich kolegov…

O ňom je známe, a sám to aj vraví, že so ženami pracuje rád. Niekedy má štýl vášnivejšieho správania, ale ja to rozhodne netolerujem. My spolu pracujeme už päť rokov, dva roky som bola zástupkyňa (keď bol Andrej Babiš ministrom financií, pozn. red.) a tri roky som ministerka. A nikdy som nezažila, že by na mňa bol sprostý. Niekedy sa začne so mnou hádať, ale ja s ním tiež. Rozhodne sa viem vymedziť a stáť si za svojím názorom.

U Andreja Babiša je veľmi dôležité, aby vás rešpektoval. A keď mu niečo poviem, tak sa stáva, že to uzná. Nie je pravda, že nám len prikazuje, ako sa píše. On by si ma nevážil, keby som nemala svoj názor, a nechcel by so mnou pracovať.

A už ste mu niekedy „treskli“ s telefónom?

To úplne nie. Ale už som mu párkrát neodpovedala na správu, keď ma naštval. Nechala som ho chvíľku bez odpovede, a on tomu rozumie. (smiech)

Zažili ste niekedy v politike podpásovku?

V politike bohužiaľ áno. Keď sa s tým stretnete prvý alebo druhýkrát, beriete si to viac k srdcu. Ale potom si ľudí rozsortírujete, urobíte si predstavu o tom, pre koho podanie ruky niečo znamená, a pre koho nie, a naučíte sa s tým žiť. K politike nefér fauly patria, ale ja sa ich snažím nerobiť.

Ste niekedy vystresovaná a chaotická?

Úplne nie, som pokojný človek a zvyknem vravieť, že to je dar od Boha. Ale som náročná na seba a nakladám aj svojmu okoliu. Niekedy na ľuďoch okolo seba vidím, že sú veľmi unavení a niektorí to nedajú. Mám štvrtého šéfa kabinetu! Nikdy som sa nerozišla s nikým v zlom, ale ten stres neboli niektorí ochotní podstupovať. Čo nie je zle, jednoducho len majú o svojom živote inú predstavu.

Ja svoju prácu milujem, som na seba tvrdá a náročná a rovnaká som aj na svoje okolie. Ale snažím sa byť spravodlivá, nemám obľúbencov a neobľúbených ľudí.

Ako dbáte o svoje zdravie?

Teraz to nebolo nič moc. Ale ak sa dá, chodím na dlhé prechádzky. Keď zrovna neskončím v práci o polnoci, mám v kufri topánky a snažím sa ísť domov pešo. Snažím sa tiež premýšľať o jedálničku, pretože som mala problémy so žalúdkom. Keď to stihnem, dám si každý deň teplé jedlo, a jem veľa ovocia a zeleniny.

A vôbec nepijem alkohol. Kedysi áno, som z južnej Moravy, takže som si občas dala pohárik alebo dva. Mám to spojené s rodinou, spoločnými rozhovormi, ale teraz som z dôvodu pandémie v Prahe sama, a to alkohol nepijem. A raz za päť mesiacov chodím na krv a ďalšie vyšetrenia.

Luxusní kancelář na pronájem - Praha 1, 143, Praha 1

Show property

Myslíte si, že skôr či neskôr bude v Česku systém, že ľudia s očkovaním proti koronavírusu budú mať viac voľnosti? A, naopak, tí bez očkovania nebudú môcť chodiť do kina či reštaurácie?

Určite to nebude nariadené zákonom, sú to osobné ľudské práva a slobody a ja by som za to ruku nezdvihla. Ale nemôžeme regulovať súkromné spoločnosti. Môže byť napríklad letecká spoločnosť, ktorá povie, že do prepravy zaradí len toho, kto je očkovaný, to sa môže stať. Takže trh sa pravdepodobne zreguluje sám a vylúčiť to nemôžeme.

Kedy sa Česko vráti do normálu a kedy budeme môcť voľne cestovať?

Vôbec netuším. Je dôležité vracať ekonomiku a život do normálu, čo musíme citlivo, takže každé navrátenie aktivít bude spojené s rozostupmi a respirátormi. Ale kedy sa nám začne obnovovať napríklad cestovanie, to si netrúfam povedať. Teraz ten čas rozhodne nenastal.

Stal sa vám v tejto netypickej dobe nejaký zvláštny trapas?

Ja si na to dávam veľký pozor a napríklad videokonferencie robím z kancelárie, nebývam doma. Ale zrovna nedávno som videla kolegu, ktorý počas rokovania vysielal z domova a keď vstal, mal na sebe trenírky. (smiech)

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.