Rýchla spoveď – Miroslava Němcová o koronavíruse, kandidatúre a päťdesiatom výročí svadby

Naposledy sme spolu hovorili pred dvomi rokmi. Čo sa u vás za tie dva roky odohralo, čo sa zmenilo, či už na poli pracovnom, alebo domácom?

Za dva roky sa v živote každého človeka zmení veľa, u mňa doma sa však, našťastie, nezmenilo nič. To najdôležitejšie, že je rodina zdravá, platí, máme sa všetci radi. Mení sa záhrada, a to ma veľmi teší. Mení sa aj práca, v ktorej čoraz viac cítim napätie vytvárané najmä prezidentom Zemanom a posilňované neserióznosťou vlády. Neseriózne bolo napríklad to, ako sa správala v čase koronakrízy. Počas nej sa zásahom čínskeho vírusu významne zmenil život každého z nás.

Kandidujete do Senátu – prečo? Čo vás k tomu vedie? Čo tam chcete robiť inak, než robíte teraz?

Kandidujem do Senátu najmä preto, že je to prvá príležitosť vystaviť pomyselnú stopku Andrejovi Babišovi aj Milošovi Zemanovi. Ak posilním Senát ako inštitúciu, znamená to, že opozícia nie je taká slabá, ako sa stále tvrdí, a navyše získa úplne inú váhu a možnosť vstupovať do celospoločenských otázok. Senát ma láka aj z toho dôvodu, že je platformou, kde sa veci riešia kultivovane, vecne. Ja by som si rada vyskúšala túto prácu osobne, pretože ju mám doposiaľ len sprostredkovane. Snemovňa a Senát sú partnermi, Snemovňu poznám dôverne, a teraz by som veľmi rada spoznala aj Senát. Hlavnou motiváciou je ale byť ústavnou poistkou. Myslím si, že čím viac ľudí do Senátu s týmto hlbokým presvedčením príde, tým stabilnejšou poistkou Senát bude.

Pronájem mezonetu Josefov 2+kk, Praha, Praha 1

Show property

Síce tvrdíte, že otázky na kandidatúru na prezidentku nemáte rada, ale kandidatúru zvažujete. Ako to teda bude? Myslíte si, že by ste mohli byť prezidentkou?

Vôbec neviem, prečo by sme mali teraz riešiť otázku kandidatúry na prezidentku. Súčasný prezident má pred sebou ešte dva roky. Uvidíme, v akej situácii bude spoločnosť aj ja. Až vo chvíli, keď si toto všetko zhodnotím, rozhodnem sa, či kandidovať, alebo nie. Teraz to ale nedáva žiadny zmysel.

Čo by ste zmenili, keby ste nahradili Miloša Zemana? Kde by ste začali s upratovaním?

Nepremýšľam o tom detailne, keďže sa nepripravujem na kandidatúru. Keď sa ma pýtate, čo by som zmenila, najdôležitejšou vecou je, aby hlava štátu bola skutočne hlavou celého štátu a pomáhala tomu, aby si ľudia rozumeli. Nie aby robila všetko pre to, aby sa nenávideli. Prvou vecou, ktorú by som chcela urobiť, nie je upratovanie na Hrade, či už po pánovi Mynářovi, alebo Nejedlom. Rada by som sa pozerala na ľudí, ktorí sú okolo mňa, a ako prezidentka by som si želala, aby sa všetci cítili dobre vo svojej zemi. Urobila by som pre to maximum.

Čo na to všetko vravia vaši priaznivci alebo aj hejteri, o ktorých ste mi minule vraveli, že sa vám aj vyhrážajú?

Zvykla som si nerobiť si veľa z vyhrážania, pretože to väčšinou píšu anonymní ľudia a vybíjajú si tým vlastnú frustráciu a zlosť. Keby som sa tomu venovala, docielili by všetko, čo docieliť chcú, a to pripraviť ma o čas a nervy. To im v žiadnom prípade nedovolím.

Netajíte sa tým, čo si myslíte o Babišovi, rada by som však vedela, ako sa správa on k vám. Či mu niekedy napríklad rupnú nervy, zavolá vám a povie: „Hej, už dosť!“ alebo niečo podobné. Zaujíma ma, v akom duchu prebiehajú rokovania, pri ktorých ste obaja prítomní, a čo ste napríklad riešili naposledy.

S Andrejom Babišom nie som v priamom kontakte, pretože nebývam pri vládnych rokovaniach, nie som medzi vládnymi postavami. Všetko, čo sa medzi nami odohráva, je na pôde Snemovne, kde s niečím vystúpi on a prípadne ja so svojím názorom na vec. Žiadne blízke rokovania medzi nami ale neboli.

Ako vnímate konflikty v Bielorusku? Ako môže ČR pomôcť? A pomôže?

Je pravda, že sa vo svete deje veľa vecí. Bielorusko je teraz témou číslo 1 popri napríklad pánovi Navalnom, čo je najčerstvejšia záležitosť, ktorá ma zaujíma. Konflikt v Bielorusku vnímam ako niečo, čo vzbudzuje nádej, že si nová generácia zariadi život po svojom a nebude jej ho určovať blázon, ako je prezident Lukašenko, ktorý behá po uliciach s kalašnikovom. To ma poburuje a odpudzuje.

Verím, že Česká republika pomôže. Zistila som, že existujú programy, ktoré by pomohli napríklad zraneným alebo študentom, ktorí by sem chceli prísť študovať. To je, myslím si, správna cesta. Snemovňa prijala uznesenie, ktoré podporuje dianie v súčasnom Bielorusku. Podporuje, alebo aspoň ja podporujem, aby sa tam uskutočnili demokratické voľby. To je pomoc, ktorú my ako demokrati môžeme poskytnúť. V Bielorusku cítia, že majú nejakú podporu, a o to tu teraz ide.

Dostávame sa teraz ku koronavírusu. Ako ste zvládali pandémiu a núdzový stav? Čo ste robili, šili ste rúška? Myslíte si, že rúška od 1. septembra majú zmysel? Poznáte niekoho, kto sa koronavírusom nakazil, a viete, ako to zvládal?

Neviem, či v prípade čínskeho vírusu môžem hovoriť o pandémii, ale vraví sa tomu tak, použijem preto rovnaký termín. Najskôr som bola nervózna. Nešila som rúška, venovala som ale vzácnu posteľnú bielizeň, ktorú som mala po mamičke, ako úctu tým, ktorí rúška šili, aby bolo z čoho, pretože na začiatku nebol dostatok materiálu. Potom som sledovala všetko, čo sa dialo nielen u nás, ale aj v Taliansku, keďže viem po taliansky.

Po počiatočnej nervozite som svoje vnímanie preklopila skôr dovnútra a bola som čoraz naštvanejšia na našu vládu. Protichodnými vyjadreniami neposkytovala zrozumiteľné rady, čo robiť a ako. V prvej fáze nezaistila ochranné pracovné pomôcky pre najzraniteľnejšie profesie, ako sú zdravotnícki a sociálni pracovníci, v tom úplne zlyhala. Zlyhanie vidíme aj teraz, keď v jeden deň oznámi určitý režim v školách, druhý deň ho zruší, tretí deň povie, kde sa budú rúška povinne nosiť, a štvrtý deň to už neplatí. Vláda robí z celej situácie frašku, ale smutné je to, že sa to týka desiatich miliónov ľudí. Vláda túto úlohu v žiadnom prípade nezvláda.

Ja si myslím, že rúška majú zmysel len tam, kde je infekcia lokalizovaná a zistená hygienickou stanicou. Hygienická stanica potom uzatvorí mesto tak, ako kedysi uzatvorila Uničov. Dalo sa to vyriešiť týmto spôsobom, neboli potrebné žiadne plošné opatrenia. Koniec-koncov, premiér sľuboval, že žiadne plošné opatrenia nebudú, ale dopadlo to presne ako so všetkými jeho sľubmi. Keď Andrej Babiš hovorí A, musíme počítať s tým, že začne platiť Z, ktoré o chvíľu zmení na P, a to zase na niečo iné podľa toho, ako si nasliní prst a zistí, aká je nálada v spoločnosti.

Aký máte názor na bývanie, hypotéky a ceny nehnuteľností v Prahe? Ako to bude podľa vás vyzerať o pár rokov? Podľa niektorých mladí ľudia nedosiahnu ani na hypotéky, ani na nájmy… Bude sa to nejako riešiť? A ako?

Neviem, ako bude vyzerať situácia na trhu hypoték či cien nehnuteľností o pár rokov, to nevie nikto. Myslím si ale, že rozumnou daňovou politikou je možné docieliť to, aby aspoň niektoré vrstvy mladých ľudí dosiahli predsa len aj na tie drahé byty v Prahe. To, že to nebudú všetci, je jasné. Praha je drahá, luxusná, neumožní každému v nej okamžite bývať, je nutné mať niečo nasporené. Rozumnou daňovou politikou je však možné ísť naproti tomu, aby bol životný cieľ bývať v Prahe pre mladú generáciu dosiahnuteľnejší.

A teraz niečo málo z vášho súkromného života – manžel sa pochlapil s darčekom k 50. výročiu. Čím ho obdarujete vy?

Asi vysvetlím, že s výročím nášho sobáša je to tak, že sme sa dohodli na výlete do Milána na operu. Je to taký darček odo mňa manželovi a od manžela mne, tým pádom sú darčeky vyriešené.

Čo vaša rodina, vnúčatá?

Čo sa týka rodiny, som rada, že sa všetkým dobre darí a sme zdraví. Asi najdôležitejšie pre mňa je, že vnuk úspešne študuje na vysokej škole. Vnučka sa dostala na strednú školu, na ktorú chcela ísť, aj keď to pre ňu bolo tento rok v časoch koronavírusu veľmi ťažké. Nakoniec to zvládla a som na ňu veľmi pyšná. To boli tie najdôležitejšie momenty našej rodiny v tomto roku.

Minule ste mi vraveli, že nechodíte na kozmetiku. Zaujíma ma, či ste sa teda od minula „polepšili“? Ako sa rozmaznávate? Ako sa udržiavate v kondícii?

Na kozmetiku stále ešte nechodím, ale kupujem si kvalitné kozmetické prípravky. V tomto ohľade na sebe nešetrím. Pre dobrú kondíciu robím aj to, že veľa jazdím na bicykli a chodím na prechádzky do lesa. Nie vždy človek omladne len v kresle salóna pod nánosom vrstiev všetkých možných krémov. Stačí na to nejaký pohyb, nádherné prostredie, krajina. Okamžite uvidíte svet radostnejší a keď vidíte život radostnejší, je vám dobre a je to na vás vidieť.

Pani Němcová, ste šťastná?

Ja som šťastná, prežívam ale aj smutné chvíle, ako každý. V mojom veku zažívam to, že odchádzajú ľudia mne veľmi drahí, a s tým sa musím nejako vyrovnať. Nemôžem povedať na sto percent, že som šťastná. Šťastnou ma robí to, že spoločne s oporou svojej rodiny a priateľov zvládame ťažké chvíle. V takých chvíľach si vravím, že sa nemôžem na nič sťažovať, že tú najdôležitejšiu oporu v najdôležitejších momentoch mám. V takom prípade asi človek musí s veľkou pokorou povedať, že je šťastný a že má dobrý život.

Kde sa vidíte o desať rokov?

Chcela by som byť niekde obklopená kvetinami ako veľmi úspešná pestovateľka a záhradníčka.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.