Rýchla spoveď – modelka Kristýna Schicková: okúzlila Jona Bon Joviho i Leonarda DiCapria
O Kristýne Schickovej sa vždy hovorilo ako o krásnej sestre futbalistu Patrika Schicka. Táto kráska ale urobila vlastnú dieru do sveta. V roku 2013 bola síce vo finále Českej Miss, ale nakoniec prerazila v zahraničí. Kristýna ale odjakživa túžila po rodinnom živote, takže niet divu, že nakoniec skončila doma v Česku, kde našla svojho vyvoleného, vydala sa a porodila. V rozhovore pre LP-Life.sk sa modelka zverila, ako zvláda materstvo, čím si zarába a ako je možné, že tak krátko po pôrode môže pokojne zase behať po prehliadkových mólach.
Ako je na materskej? Pracujete?
Na materskej som päť mesiacov a veľmi si to užívam. Popri tom pracujem a venujem sa prevažne Instagramu. Svojmu osobnému, ale spravujem Instragram aj niektorým firmám, s ktorými spolupracujem. Okrem toho mám občas nejaké fotenie, moderovanie a chodím ešte do školy. Študujem posledný ročník magisterského odboru andragogiky a momentálne píšem diplomovú prácu o vzdelávaní žien na materskej.
V dobe koronavírusu, aj keď ten je tu stále, práce ubudlo, ale teraz sa to začalo pomaly rozbiehať. Nedávno som moderovala pre Lancôme predstavenie ich nového parfumu Idôle a teraz naposledy Cosmo Beauty Awards na Óčko TV. Dlho som žila v Amerike a naučila som sa tam dobre jazyk. Rada by som to preto využila a moderovala aj v angličtine. Pár akcií v angličtine už mám za sebou, napríklad My Model Contest. A úprimne, musím povedať, že som si to veľmi užívala a v tej angličtine som sa cítila lepšie ako v češtine. (smiech)
Chodíte na nejaké hodiny rečníctva?
Áno, mám dohovorené súkromné lekcie s bývalou hlásateľkou Evou Jurinovou, jazdí s manželom k nám domov. Učíme sa, ako stáť, hovoriť, čo robiť, čo nerobiť. Jej rady a skúsenosti mi určite veľmi pomáhajú a som s ňou pravidelne v kontakte pred každou akciou. Je to niečo, čomu by som sa chcela v budúcnosti venovať viac. Zatiaľ to robím len nárazovo.
Fotíte ešte? V rýchlej spovedi ste hovorili, že najhoršia nočná mora je, aby modelke netieklo počas fotenia mlieko…
Našťastie sa mi to nikdy nestalo, aj keď plne dojčím a mám mlieka dosť. Ale povedala by som, že práve vďaka dojčeniu, správnej strave a pravidelnému cvičeniu som sa dostala rýchlo späť do formy. Aj vďaka koronavírusu som znova objavila kúzlo behania vonku a za máj som ubehla 150 kilometrov.
Čo sa týka fotenia, tak áno, fotím, ale nie je to také časté, ako som bola zvyknutá zo zahraničia. Naposledy som fotila napríklad do časopisov Maminka, Žena a život či kampaň na šperky. Každopádne, na svojich sociálnych sieťach sa snažím byť stále aktívna, takže fotím minimálne trikrát do týždňa.
Chceli ste byť odjakživa modelkou?
Nebol to môj životný sen a cieľ, ale gény a osud ma k tomu nasmerovali. V trinástich rokoch ma na ulici v Prahe oslovila svetoznáma česká fotografka Lucie Robinson, nafotila som svoj prvý book, a než som sa z toho všetkého stihla spamätať, odletela som na štyri mesiace do New Yorku. Tým sa začala moja kariéra modelky v zahraničí. Už vtedy som začala študovať diaľkovo, ale skôr som mala školu života. Prax, životné skúsenosti a kontakty ti dajú do života aj tak najviac. (smiech)
V roku 2013, keď som mala čerstvých osemnásť, som tu mala bývalého priateľa a chcela som byť viac v Česku. Prihlásil ma teda do Miss. Vravela som si, že keby som Miss vyhrala, mohla by som tu mať lepšie ponuky a tráviť doma viac času. Osud to ale chcel inak, nevyhrala som. S priateľom sme sa v dobrom rozišli, nič ma tu vtedy nedržalo, a tak som všetku svoju silu a energiu smerovala do zahraničia. Vďaka modelingu som mohla v relatívne krátkom čase precestovať celý svet a pozrieť sa na miesta, kam sa mnohí z nás nedostanú ani za celý svoj život.
V tom prípade ale bola tá Miss v podstate zbytočná.
Pre mňa asi zbytočná bola, ale hovorila som si, že každá Miss tu je lepšie platená než normálna modelka. Tá robí prehliadku napríklad za tisíc korún a VIP modelka alebo Miss za desať tisíc. Preto som si vravela, že keby som Miss vyhrala, mohla by som dostávať rovnaké ponuky, ale za lukratívnejšiu cenu. Ale ničoho neľutujem. Vďaka Miss som mala možnosť stretnúť svoju najlepšiu kamarátku Alenku Prešnajderovú. A to je viac než peniaze alebo hocijaký titul.
Zahraničné ponuky sú ale asi aj tak tisíckrát lepšie…
To určite. Ale ako vravím, tu ti pomôže byť trochu známejšia. Dostaneš sa do povedomia ľudí, do médií a môžu ti chodiť ďalšie lukratívnejšie ponuky. Ja som šla po Miss na casting, vybrala si ma agentúra z LA, kam som odletela a kde som potom bola sedem rokov. Vybudovala som si tam pracovnú aj osobnú základňu. Prevažne som pôsobila v Los Angeles, New Yorku, Miami a občas aj na iných kontinentoch.
Ako sa stane to, že sa ocitnete na večeri s Leonardom DiCapriom?
Stále mi to pripadá neuveriteľné. Hollywood je strašne malý rybníček, na každom rohu stretneš celebrity. Keď som tam bola s mamkou prvý raz a šli sme do obchodu, stretli sme pri pokladni Meryl Streep.
Dostala som sa tam do skvelej partie ľudí, ktorá mala k celebritám blízko a chodila preto na rôzne akcie, napríklad práve na Oscarov, Zlaté Glóbusy či na večere alebo večierky s nimi. Dodnes som tam s mnohými ľuďmi v kontakte a vždy sa tam aspoň raz ročne vraciam. Amerika bude navždy môj druhý domov, ale momentálne je pre mňa domovom Praha.
Bavili ste sa spolu?
Áno, celebrity sa s tebou normálne bavia, aj Leo sa so mnou bavil. Pýtal sa ma, odkiaľ som a čo robím. Bolo to veľmi príjemné stretnutie, je neuveriteľne milý, aj keď z neho človek má rešpekt.
Tých zážitkov mám hrozne veľa a nielen s ním. Napríklad sme oslavovali s kamarátkou narodeniny v Hamptons, keď tu zrazu priletela na záhradu helikoptéra a z nej vystúpil Jon Bon Jovi s rodinou. Až potom som sa dozvedela, že chodí so synom Jona Bon Joviho. V ich sídle sme tak spolu s nimi strávili celý víkend a sám Jon mi ráno robil vajíčka so slaninou. Takže, to sú také úplne nezmyselné stretnutia. Nikdy by mi nenapadlo, že raz budem žiť v takom svete, a dodnes nechápem, ako sa to mohlo pošťastiť obyčajnému dievčaťu z Krče. Tieto zážitky ale nerozprávam len tak každému pri každom stretnutí. Mnoho ľudí mi napríklad neverí, ale blízki to vedia, majú fotky a ja vlastne ani nemám potrebu nikomu nič dokazovať.
Médiá vás niekedy tiež označujú za sestru Patrika Schicka. Neboli ste slávnejšia ako váš brat?
Je to tak. Keď som už fotila kampane v zahraničí, brat začínal s futbalom a kopal za žiakov. Dostal sa do povedomia, keď podpísal zmluvu v Taliansku a stal sa z toho prestup storočia. A ja som sa zaškatuľkovala ako sestra Patrika Schicka. Pritom som kariéru mala už dávno rozbehnutú, ale v zahraničí.
Takže teraz to môže vyzerať, že som sa tu objavila, až keď sa brat preslávil. Tá nálepka mi ale nevadí, rešpektujem to a bratovi to veľmi prajem. Patrik je teraz určite slávnejší a mne to aj vďaka nemu prinieslo tiež určitú slávu. Dostala som sa vďaka tomu v Taliansku do televízie, kam som tri mesiace chodila natáčať televíznu šou, takže som sa učila aj po taliansky a s bratom sme boli taká talianska dvojica. To bolo príjemné. (smiech)
Nemrzí vás, že ste všetky tieto zážitky v pomerne mladom veku vymenili za to, stať sa mamičkou?
Ja som si vždy priala nájsť si partnera a založiť rodinu v mladom veku. V Amerike som ale to šťastie nemala. A vďakabohu za to. Osud to chcel inak a som veľmi šťastná tam, kde momentálne v živote som. Zdá sa mi, že ľudia v LA sa neustále honia za niečím dokonalým a stále hľadajú lepšie a lepšie možnosti. Tí, ktorí niekedy žili v LA, by to asi pochopili. Netýka sa to len vzťahov, ale aj práce. Osobne by som povedala, že mnoho ľudí z brandže sa nikdy stopercentne neusadí. Aspoň podľa toho, čo som zažila ja.
A či ma to mrzí? Rozhodne nemrzí. V 25 rokoch som precestovala skoro celý svet, zarobila som si dobré peniaze, zažila život v luxuse, ale i v trýznivých podmienkach v rôznych kútoch sveta.
Modeling nie je vždy prechádzka ružovým sadom. Boli momenty, keď som chcela všetko zabaliť a vrátiť sa späť do školy. Prežila som si toho skutočne veľa. Mám obrovské množstvo zážitkov, z ktorých budem žiť až do konca života. To, že som založila rodinu a zakotvila pomerne skoro, mi prináša nesmierne šťastie. A bol to môj životný sen. O to lepšie teraz môžem začať novú kapitolu života a nemusím ľutovať, že som niečo neprežila alebo neprecestovala. Našťastie mám ale skvelého manžela svetobežníka, ktorý miluje cestovanie rovnako ako ja. Nemyslím si, že sa už do USA nepozrieme, on sám má v Amerike dve sestry.
Ako ste si vysnívali svojho manžela?
Bola som asi rok po rozchode s americkým hercom, ktorý mi zlomil srdce, a mňa už nebavilo byť stále sama. Chcela som si niekoho nájsť a veľmi ma mrzelo, že ma nikto nikde neoslovil, nevypýtal si číslo a nikam ma nepozval. Asi sa ma tí chlapi báli.
No, a tak som sa rozhodla, že napíšem list do vesmíru. Už som to robila v minulosti niekoľkokrát, tentoraz som si ale povedala, že budem veľmi špecifická a napíšem zoznam vlastností, znalostí a zručností, ktoré by mal môj budúci partner mať. Napísala som tam, že budúci muž, ktorého stretnem, bude môj budúci manžel a otec mojich detí. V liste som bola veľmi konkrétna – od modrej farby očí, po tetovanie, výšku aj veľkosť penisu. (smiech) Napísala som si dopodrobna všetky vlastnosti a schopnosti, ktoré by mal mať a zvládať, ako napríklad hovoriť po anglicky, byť svetobežník, mať rád športy a deti, mať super rodinu a dobré vzťahy s mojou rodinou. No a za sedemnásť dní, keď som bola na otočku v Prahe, som stretla Lukáša.
Kde ste ho stretli?
V kaviarni v centre Prahy.
Len tak?
Áno, cez moju kamarátku Barču Burdovú, ktorá bola tiež sama. Bolo to v nedeľu 16. septembra 2018. Sťažovali sme sa, ako nás už nebaví byť samé. A ona mala kamaráta, ktorý už bol tiež štyri roky sám, a pozvala ho. Keď som zbadala Lukáša prichádzať, páčila sa mi už len tá jeho chôdza, ale nepáčili sa mi jeho biele okuliare. (smiech) Len čo si ich ale zložil a uvidela som tie jeho nádherné, žiarivo modré oči, podlomili sa mi kolená.
Okamžite som si spomenula na ten list, aj tetovanie mal, a bolo mi jasné, že to bude on. Hneď som mala motýle v bruchu, bola to intuícia. Keď sme sa zoznamovali a podávali si ruku, cítila som, že sa páčim aj ja jemu. Po káve sme sa šli prejsť, potom sme zašli do krčmy, do kina, v noci ešte na drink, kde sme sa pobozkali a ja som vedela, že už je hotovo. Do Ameriky som sa potom už vrátila len zbaliť si veci a odsťahovala som sa späť do Prahy.
Čo na to kamarátka?
Šla mi za družičku. Vďaka nej mám dnes rodinu. (smiech)
A ona už má chlapa?
Nemá, nenapísala si list do vesmíru! (smiech)
Kristýna, ste šťastná?
Nesmierne! Koľkokrát ležíme s manželom doma a so slzami v očiach si vravíme, akí sme šťastní, že sme jeden druhého našli.
