Aneta Vignerová je úspešnou modelkou. Nedávno však do jej života prišla nová rola, keď sa jej spoločne s priateľom Petrom Kolečkom narodil syn. Aneta sa tak po dlhšej pauze pomaly vracia na prehliadkové móla. My sme ju stretli na prehliadke návrhárky Natali Ruden. Zverila sa nám, aké to je byť zase späť na doskách a čo by si rada splnila tento rok.
Teraz už ste síce mamičkou, ale keď sa vrátime na začiatok… V roku 2019 ste na svojom Instagrame zverejnili video, kde sa objavil vtedy nový priateľ Petr Kolečko, čo, samozrejme, otriaslo médiami. Veľa sa písalo o tom, že to bolo omylom. Tak by ma zaujímalo, ako to vlastne bolo?
Bolo to trošku omylom. Boli sme vtedy vo veľkej eufórii a ovínení, takže mi to vtedy trochu uniklo, ale vlastne som to spätne vôbec neoľutovala.
Myslím si, že sme sa zbalili tak nejako navzájom. Bolo to medzi nami prepojené, mala som menšiu rolu v Masarykovi, kde robil scenár. Potom sme sedeli po natáčaní a zarozprávali sme sa. Ja som vôbec nevedela, že on je scenárista, takže som mu dávala tie svoje múdra a hovorila, čo si o tom myslím. Takže to bolo celkom vtipné, keď mi potom povedal, že to písal veľa rokov. Takže sme si rozumeli. Avšak v tom čase sme obaja mali partnerov, tie cesty sa ale normálne rozišli. Myslím si, že sme obaja potrebovali trochu času. Potom sme sa niekde stretli a bolo to tam.
Nebolo to plánované. Ale nemám to slovo rada. Vďakabohu za to, že máme zdravého syna a že bol stvorený z lásky. To bolo v tom najväčšom výbuchu eufórie a vzťahu, a to je vždy najkrajšie. Také to, že sa musí čakať, za dva za tri roky podľa nejakých tabuliek… Na to som nikdy nebola.
Mnoho mamičiek tvrdí, že si vlastne pre materstvo nemohli vybrať lepšie obdobie ako pandémiu. Vidíte to rovnako? Svet sa „zastavil“ spoločne s vami, vnímate to ako pozitívum?
Áno. Sú to asi jediné veci, ktoré na pandémii vnímam pozitívne. Neboli by sme pohromade ako rodina. Peťo veľa pracuje, ja by som sa asi tiež vrátila do práce skôr, ale ktovie. Som rada, že sme na seba mali čas. Myslím si, že sme pre malého pripravili najlepší začiatok života, aký šiel. Tie ďalšie veci, ktoré so sebou pandémia nesie, už také pozitívne nie sú.
Musím povedať, že som bola nervózna. Ale nebola som sama, dievčatá, s ktorými chodím prehliadky už dobrých 14 rokov, boli tiež nervózne. Ale samozrejme, žena je po tom pôrode taká rozhodená. Myslím si ale, že som to zvládla. Prišla nervozita, ktorá mala byť, a cítila som sa dobre. Každá prehliadka je ale nervózna, musíme ľuďom odovzdať nejakú energiu.
Moje predstavy neboli vôbec žiadne, pretože Zuzana spĺňa všetko, čo si človek môže vysnívať. Ten dom je pod jej taktovkou. Ešte sme sa tam ale nepresťahovali, je to tak spolovice hotové.
Pracovne budeme v centre stále, byt nám zostáva, takže budeme radi, keď budeme môcť pendlovať, a potom sa napríklad časom rozhodneme.
Chcela by som si zájsť na nejakú dobrú večeru. S malým by som si chcela zaplávať, je mi to jedno, či niekde v zahraničí, alebo tu v Česku. Chcela by som mu ukázať i vlak, kedysi som často jazdila vlakom. A také tie normálne veci, zase sa začleniť. Prioritou je pre mňa rodina a syn, ja už tieto veci mám celkom odžité. Každá prehliadka už sa bezo mňa zaobíde.