Rýchla spoveď – moderátorka Eva Perkausová: Muži budú lovci za každú cenu, či už je žena slobodná, alebo vydatá

Evi, bývaš na krásnom mieste, ako sa ti tu páči? (novostavby v pražskej Libni, pozn. red.)

Krásne. V máji to bude rok, čo sme sa presťahovali. Posledné marcové narodeniny som totiž trávila ešte v karanténe. Býva sa tu krásne, máme výhľad na vodu, kúsok za rohom park, kam chodíme behať, je to pár minút do centra. Všetko je tu poruke.

Na Palmovke bola Prima, škoda že už tu nie je.

Áno. Bol to jeden z dôvodov, prečo som sa vtedy od mamy z Jesenice presťahovala sem do tejto oblasti, do Karlína, pretože Prima bola blízko. V tom čase, keď som sa chcela presťahovať, sa presťahovala aj Prima, takže mi trochu vzali vietor z plachiet. Ale je pravda, že vždy, keď idem okolo Palmovky, cítim nostalgiu a zaspomínam na starú Primu, starú partiu. Prima bola o dosť menšia ako teraz. Keď teraz prídeme do novej budovy v Strašniciach, kde je nové prostredie aj noví ľudia, je to naozaj nadčasové.

Ako ten prechod do obrovskej CNN Prima News vnímaš?

Neviem, či je pre mňa vhodné prechod hodnotiť. Z moderátorského hľadiska sa toho pre nás toľko nemení, na rozdiel od napríklad stopáže. Máme raz tak dlhšiu stopáž, než sme mávali, 45 minút živého vysielania vkuse. Myslím si, že aj pre divákov je to príjemná zmena, čo sa týka vizuálu. Je iná grafika, moderný štýl spravodajstva. Je tam štúdio, ktoré má dve poschodia, čo je jedno z najväčších v Európe. Verím, že aj diváci sú s tou zmenou spokojní.

Prodej slunného bytu 3+kk, Praha 2 - 104, Praha 2

Show property

Ty si spokojná?

Som nadšená, hovorím to často a všade. Už mi to trochu pripadá ako klišé, ale do práce sa naozaj strašne teším. Chodím tam, čakám, až sa rozsvieti červené svetielko, a v žilách mi prúdi adrenalín. Moja práca mi dobíja baterky.

Koľko rokov už vlastne v televízii pracuješ?

Najprv som bola v Top Star Magazíne po Ive Kubelkovej. Potom som nastúpila do denného Top Staru, ktorý sa natáčal naživo každý deň. Potom ma dali do spravodajstva s Romanom, tam som teraz myslím tretí rok. Vtipné je, že zo Showtimu ma vyhodila zase Iva. Pred piatimi rokmi som nahrádzala ja ju, teraz šla ona za mňa do Showtimu a vlastne ma vyhodila do správ. (smeje sa)

Takže v médiách pracujem päť rokov.

Nastupovala si veľmi mladá, v nejakých dvadsiatich dvoch rokoch.

Naivné, nezorientované dievčatko (smeje sa).

Ako si sa za päť rokov v médiách zmenila?

Ako som sa zmenila na obraze asi skôr posúdia iní. Ale áno, uvedomujem si veľký skok v porovnaní so svojimi začiatkami v Top Stare. Vravím si, ako som takto vôbec mohla hovoriť, prejavovať sa, a že mi nikto nič nepovedal, že je to možno zlá cesta. Keď sa pozerám na tie svoje teľacie začiatky, koľkokrát sa na to nemôžem ani dívať. Aj teraz mám problém s tým, pozerať sa sama na seba, nerada sa počúvam a nerada sa na seba pozerám. Keby som to mala zhodnotiť, často sa až hanbím. (smeje sa)

Akých si mala životných partnerov v dvadsiatich dvoch rokoch v porovnaní s tým, akého máš teraz? Ja by som to videla na kabelky, topánky, párty…

Presne tak. Myslím si, že taký proces má väčšina žien. V dvadsiatich dvoch som ešte nemala predstavu o budúcnosti, čo a kde budem robiť, či napríklad plánujem do budúcna rodinu. To človek vôbec nerieši. Len kedy ide do práce, na kávu s kamarátkami, kedy si pozrie film alebo si kúpi nové tričko. Ale určite nerieši budúcnosť. Zlom za tých päť rokov je taký, že začínam riešiť budúcnosť.

Ako dlho ste s partnerom?

Už štyri roky.

Nedávno ťa požiadal o ruku, gratulujem k zasnúbeniu. Počítala si s tým?

V danú chvíľu nie, ale po štyroch rokoch vzťahu žena už tuší, že by mohlo niečo také prísť.

Ako na zasnúbenie reagovali fanúšikovia? Muži museli byť sklamaní.

Prvá reakcia mojich kamarátok bola, že chlapi teraz budú nešťastní. Trochu je mi ľúto, keď mám komentáre na sociálnych sieťach od mužov v štýle plačúcich smajlíkov, keď mi píšu „škoda, už“ a podobne. To je mi v jadre voči nim vždy trochu ľúto, skôr alebo neskôr by to ale aj tak prišlo.

Muži to často skúšajú cez Instagram, pozývajú na rande a podobne.

Nie, že by to neskúšali.

Stále skúšajú? Neodradilo ich to?

Je vtipné, že muži sú naozaj muži a nimi aj zostanú. Budú lovci za každú cenu, či už je žena slobodná, zasnúbená, vydatá alebo s deťmi. Chlapi takí sú a budú. Nevravím, že je to zlé, ale je to proste tak.

Záleží na tebe, či odoláš.

To odolám, statočne odolávam (smeje sa).

Luxusní vila 5+kk na pronájem, Praha západ, Okolí Prahy

Show property

Čo na to Ivan, nežiarli?

Nie, myslím si, že už nie. Asi ani nie je dôvod. Tým, že je so ženou, ktorá je v médiách, tak musí počítať s čiastočným záujmom okolia.

To ale na začiatku nevedel.

To nie, ale musel sa s tým zmieriť, že záujem z iných strán tam bude. Tým, že fungujem na sociálnych sieťach, je o mne počuť. Myslím, že sa s tým zmieril. Musel. To by inak ani nešlo, aby bol v páre s niekým, kto je známy, a nečakal, že tam bude nejaký záujem.

On je o koľko rokov starší?

O jedenásť.

Doberáš si ho napríklad kvôli jeho veku?

Rypla by som si asi do muža, aj keby bol starší len o päť rokov.

A berie to?

Samozrejme, srandičky berie. Tie sú u nás na dennom poriadku, stále sa nejako doberáme. Máme živý vzťah, aj naši priatelia nám hovoria, že sme aj po štyroch rokoch stále zamilovaní. Stále je všetko zaliate slnkom, mám idylický vzťah a priala by som si, aby to tak vydržalo. Je to krásne.

Dočítala som sa, že ste obaja horúce hlavy.

Áno, to sme.

Hovorila si si niekedy, že končíš, že už to nebudeš ďalej znášať?

Čo sa týka vzťahu, tak nie. Nemala som nikdy chvíle, že by som si povedala, že kašlem na vzťah. To v žiadnom prípade. Hádky sú u nás síce na dennom poriadku, nikdy to ale neprekračuje medze, že by sme si nadávali alebo premýšľali o konci. To by som premýšľala až vo chvíli, keď by prišla nevera z jednej alebo druhej strany. Čo verím, že nepríde.

Pochádza z Ukrajiny. Má špeciálne tradície, ktoré dodržujete?

Tradície na Ukrajine majú, aj som sa ho pýtala o iných termínoch Vianoc a Veľkej noci. Ale tým, že žijeme v Česku, dodržiavame tie naše. Od malička som bola vedená k tomu, aby sme naše tradície dodržiavali, takže sa prispôsobil. Máme klasické české Vianoce aj Veľkú noc, žiadne zmeny.

Ani čo sa týka jedla? Nechcel od teba, aby si sa naučila variť niečo jeho obľúbené?

Je super, že ich špeciality mi robí Ivan. On to vie, pozná, vie, ako to chutí, a ako sa to správne robí. Ani by som si na to asi netrúfla, možno keby som mala náladu to niekedy vyskúšať. Rád mi nejakú špecialitu uvarí a chutí to skvele.

Nejaké konkrétne jedlo?

Samozrejme, boršč, to ale nie je špecialita. Robí uzbecký plov, špecialitu, ktorú varí veľmi často a rád. Je to taký boršč bez repy. Sú tam fazule, kapusta, zemiaky, taký mišmaš všetkého. Mám rada tiež exotické a pikantné jedlá, a toto všetko spĺňa, takže mi to chutí. V kuchyni to máme nepriamo rozdelené, on robí ich špeciality a mäso, na ktoré je odborník, je to skutočný gril master. Ja si zase beriem ženské veci, ako je pečenie a také tie klasiky.

Už môžeš prezradiť niečo o svadbe? Máte už termín?

Absolútne nie. Nechávam to plynúť, niečo také sme ešte vôbec neriešili.

Takže do roka a do dňa to nebude?

Hovorí sa, že by sa to malo dodržiavať. Možno to bude skôr, možno neskôr. Snažím sa tradíciu dodržať, ale ako vravím, vôbec sme sa o tom zatiaľ nebavili.

Ako na zásnuby reagovalo blízke okolie, mamka?

Samozrejme pozitívne. Reakcií bolo v ten deň veľa. Ešte som v ten deň dokonca aj vysielala.

Ono to prasklo vo vysielaní.

Presne tak. Prišlo sa na to z vysielania, že som počas neho mala prstienok, ktorý som dovtedy nechávala doma, aby sa na to práve neprišlo. Jeden deň som si ho zabudla dať dole a bol vidieť počas vysielania. Takto to uniklo. Chcela som si to dovtedy nechať pre seba a veľmi to neriešiť, aby okolo toho nevzniklo haló, ktoré vzniklo.

Ako dlho sa ti to darilo tajiť?

Už je to nejaký čas. (smeje sa)

Na Maldivách?

Povedala som aj svojej domovskej televízii, že to nebudem vôbec riešiť. Čo som chcela povedať, som povedala, viac už to riešiť nechcem.

Čo si povedala?

Že to bola krásna romantická chvíľa. Rozhodla som sa nedávať to von, ani by som tú atmosféru cez obrazovky, sociálne siete nemohla odovzdať. Chceme na to spomínať len ja a on, aby to bolo ako jedna z mála vecí len naša. Som naozaj vo všetkom veľmi otvorená, ale tento okamih si chcem nechať pre seba.

Dobre, nebudem ťa už trápiť. Nedávno ste boli s Ivanom na Maldivách, odkiaľ ste sa ale nemohli vrátiť, pretože bol partner pozitívny. Bolo to… Drahé?

Mali sme poistenie. Cestovka nám urobila covid poistenie, tým sme boli krytí. Dovtedy som ani nevedela, že také poistenie existuje. Viem, že máme vždy nejaké pripoistenie, ale nikdy nekontrolujem, čo všetko je v ňom zahrnuté. A po situácii, ktorá nám nastala, som bola rada, že to tam bolo.

Aká bola tvoja reakcia, keď ste zistili, že Ivan je pozitívny?

Otvorila som ústa a zasmiala som sa, neverila som tomu. Myslela som si, že si robia srandu. Povedali nám, že výsledky nám dajú pri check-oute. V tom čase, keď sme balili kufre s tým, že za chvíľu odchádzame na recepciu, nám prišli oznámiť, že nikam nejdeme, pretože partner je pozitívny. Po diskutovaní o situácii som sa pýtala, či môžem odísť aspoň ja sama, kvôli práci. To som si vravela, že bude malér.

Nemali sme ale inú možnosť. Povedali mi, že by som sa musela nechať pretestovať, ale najskôr za štrnásť dní. Odvolávala som sa od čertovi k diablovi, na ambasádu, v cestovke. Trochu som sa spoliehala na to, že keď poviem, že pracujem v médiách, možno to zafunguje a dajú mi možnosť nechať sa pretestovať, samozrejme na vlastné náklady, a vrátiť sa. Skôr ako za štrnásť dní to ale nie je možné, majú tam také pravidlá a s tým sa nedá hnúť. Trochu ma zamrzelo, že mi ľudia písali, či to nie je zámienka na predĺženie dovolenky. Vysvetľovať celú tú situáciu, že to naozaj inak nejde, nešlo.

Ako na to reagovali v práci?

Už si z toho v práci robia srandu. Vždy, keď niekam idem, smejú sa mi, pretože sa mi vždy stane nejaká príhoda, ktorú nevymyslíš. Keď sme pred pár rokmi cestovali do Ameriky, vo chvíli, keď sme leteli na oceánom, uzatvorili Kennedyho letisko, vyhodili nás niekde v Kanade do mínus dvadsiatich troch stupňov. A keď sme sa vracali späť domov, na palube sme mali takého opitého Srba, že muselo byť medzipristátie, kvôli ktorému nám uletelo druhé lietadlo. Naozaj vždy, keď niekam idem, stane sa nejaká nepredvídateľná a neobyčajná situácia.

Keď som z Maldív písala do práce, prišla mi hromada pobavených smajlíkov. Sami nevedeli, čo s tým. Samozrejme ale hneď dali náhradu, Soňu Porupkovú z Nového dňa, ktorá dva týždne v kombinácii s Karlom Voříškom a Klárou Doležalovou zaskakovala. Keď som sa po tých skoro štyroch týždňoch vrátila, skoro som sa až hanbila prísť do práce. Čakala som, že každý bude rýpať, ako sme si užili predĺženú dovolenku. Nakoniec všetko prebehlo dobre, prijali to. Vedeli, že za vzniknutú situáciu nemôžem.

Niekde som videla fotku, na ktorej robíš stojku na paddleboarde. Ako si to urobila?

Náročne (smeje sa).

Vydržala si tam dlhšie ako dve sekundy na fotku?

Áno, ale bolo to ťažké. Myslím, že mám niekde na internete aj video, ako som to skúšala. Najprv som mala vestu do vody, s ktorou som to skúšala. Potom som si ju dala dole, že skúsime urobiť fotku, či v tej polohe vydržím. Skúšala som to prvýkrát, na paddleboarde som stála asi tretí raz v živote. Hneď ma to chytilo, ale nie je to tak, že by som paddleboard vyložene vyhľadávala, je pokojnejší. Som skôr na adrenalínové športy, surfy, jetsurfy a všetko možné. Zo srandy som to skúsila a šlo to.

Pýtam sa, pretože počas covidu množstvo ľudí pribralo, fitká sú zatvorené. Ako si udržiavaš postavu? Keď stále ješ boršč?

Stále jem (smeje sa). Je to o mne aj známe, veľa a rada jem, vôbec sa neobmedzujem.

To stále platí? Nemení sa to s vekom?

Ľudia mi vravia, že sa to mení po tridsiatke. Zatiaľ na to musím zaťukať. Naozaj veľa jem, ale kompenzujem to behaním. Nevravím, že chodím každý deň, ale zhruba trikrát do týždňa päť alebo desať kilometrov.

Nepribrala si?

Nepribrala. Mám stále rovnakú váhu, či cvičím, alebo sa snažím držať diétu. Mám stále stabilnú váhu a neviem, ako je to možné. Môžem sa prejedať alebo nejesť, ale už niekoľko rokov je to rovnaké.

Venuješ sa aj iným športom? Joge?

Skúšala som hot jogu pred pár rokmi, myslela som, že to nevydržím. Je tam snáď štyridsať stupňov, bála som sa, že to neudýcham, a to mám nejakú fyzičku. Natoľko ma to odradilo, že som nemala nikdy tendenciu skúsiť profi klasickú jogu. Maximálne si doma urobím nejaký strečing, ale až tak ma to nenapĺňa. Musím si ísť zabehať, nejako sa vybúriť. Pokojnejšie polohy, pózy, správne a pomalé dýchanie mi zatiaľ nič nehovoria.

Evi, čo by si popriala našim čitateľom do nasledujúcich dní?

Pevné zdravie, trpezlivosť a optimizmus!

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.