Rýchla spoveď – speváčka Natálie Grossová: Za svojho otca sa nehanbím

Naposledy som ťa videla ako malé dievča, to si ešte nebola ani na konzervatóriu. Teraz už si dospelá.

Je to šialené, ale už som dospelá. Ten čas tak strašne letí.

Už si urobila maturitu?

Urobila.

Ako to dopadlo?

Dobre, jednotka. Mám dve jednotky, z dejín teórie divadla a dejín muzikálového divadla. V didaktických testoch bolo hodnotenie prešiel a neprešiel, takže som prešla.

Prodej investičního ateliéru 19m2-Praha, Praha 10

Show property

Mala si nervy?

Strašné.

Podpísal sa na tvojom štúdiu uplynulý covidový rok?

Pre mňa celkom áno. Bolo to ťažké, pretože niekedy online hodiny nefungovali tak, ako mali. Vypadol internet a podobne, problémy, aké mala každá škola. Maturita je podľa mňa ale na človeku, ako sa na ňu pripraví on sám. Snažila som sa na to naozaj naučiť, aby som to nejako dala, ale stres bol veľký.

Čo budeš robiť ďalej?

Pôjdem na školu Glossa, čo je anglická škola, kde na konci dostanem certifikát na úroveň C2, takže možno budem môcť aj prekladať.

To je len angličtina?

Len angličtina. Každý deň tri hodiny angličtiny.

To je taká tá škola, kam sa chodí po strednej škole, keď sa ti ešte nechce na vysokú?

Áno, je to len na rok. Potom by som chcela na nejakú vysokú školu, ale ešte neviem na akú.

Asi niečo v tomto odbore?

Neviem, či by som chcela ísť na umeleckú školu. Ale buď by som chcela jazyky, alebo mi ešte napadla nejaká kozmetická škola. Mejkap sa hodí do divadla, že by som to nejako využila.

To by som na teba nepovedala.

Mňa maľovanie strašne baví.

Myslela som si, že budeš pokračovať v divadle.

Budem ďalej pokračovať v spievaní a tak, ale neviem, či na to chcem študovať školu. Teraz som bola na konzervatóriu. Ešte neviem, možno že niekam týmto smerom pôjdem, ešte som sa ale nerozhodla.

Je v pláne, že budeš celý život divadelná speváčka?

Neviem, či divadelná, ale chcela by som do toho zapojiť i popové spievanie. Chcela by som robiť divadlo i celkovo spev, od toho by som sa vôbec nechcela odtrhnúť, pretože to milujem. Chcela by som pridať i pop, aby ma ľudia nepoznali len ako muzikálovú speváčku, ale aj ako niekoho, kto robí aj svoju vlastnú tvorbu.

Keď si vtedy ako malá začínala, verila si, že sa tým raz budeš živiť?

Úprimne, ako malá som mala oveľa väčšie sebavedomie, než mám teraz.

Ako to?

Neviem. Človek potom v puberte začne premýšľať nad tým, či je naozaj dobrý. Snažím sa na sebe pracovať, ale moje sebavedomie, keď som bola malá, bolo úplne skvelé. Chcela by som teraz z toho mať aspoň polovicu.

Povedal ti niekto, že by si mala na niečom viac zapracovať? U malých detí je to skôr také roztomilé spievanie.

Určite, ja som bola ale vždy rada za pripomienky, nikdy som to nebrala ako kritiku. Teda podľa toho, čo to bolo za človeka. Keď to bol nejaký hejter, ktorý ma chcel zhodiť, tak som si to toľko nebrala. Keď to bol človek, ktorý mi chcel s niečím pomôcť, bola som rada za každú pripomienku.

Prodej investičního ateliéru 18m2-Praha, Praha 10

Show property

Máš hejterov?

Mnohých.

Ako to?

Myslím si, že ja s mojím menom to budem mať asi navždy.

Kým sa nevydáš.

To ešte neviem (smeje sa). Je veľa hejterov, snažím sa to nevnímať, ale je to samozrejme ťažké. Človek to stále tak nejako vníma.

Vtedy si z toho bola veľmi smutná, to si pamätám. Si z toho stále smutná?

Som, snažím sa to viac nevnímať alebo to nečítať. Lenže človeku to niekedy nedá, povie si, že sa pozrie, čo tam je. Väčšinou to nie je nič pekné. Snažím sa ale sústrediť viac na ľudí, ktorí ma podporujú a majú ma radi, napríklad ľudí, ktorých mám na Instagrame a podobne. Na tých sa sústredím viac než na tých, ktorí sa snažia ľudí potápať.

Ako je to dlho, čo tu už tvoj ocko nie je?

Šesť rokov.

Myslím si, že tvoja generácia vôbec nevie, že tu bol taký nejaký politik.

Tiež si myslím. Práve preto sa chcem aj viac zameriavať na túto vekovú kategóriu, okolo 18 až 25 rokov, ktorí sa nemusia o politiku zaujímať toľko ako tí starší a napríklad nevedia, ako to bolo a podobne. Ale nie je to tak, že by som sa za svojho otca hanbila, myslím si, že bol skvelý.

Nedávno médiami prebehol príbeh ocka dvoch detí, ktorému diagnostikovali ALS. Priebeh ochorenia bol veľmi rýchly a on sa rozhodol pre asistovanú samovraždu. To je obrovské rozhodnutie. Čo si o tom myslíš?

Úprimne, vôbec neviem, čo by som v tejto situácii robila. Myslím si ale, že to môj ocko zvládal skvele, stále strašne veril a myslel pozitívne až do poslednej chvíle. Ja by som sa to asi tiež snažila robiť, ale verím, že je to strašne ťažké, keď človek vie, že to nebude dobré. Je to každého voľba, naozaj vôbec neviem, čo by som robila.

Zaujímaš sa ešte o to ochorenie? Vtedy si bola malá.

Nie. Snažím sa to nevnímať a vôbec sa tým nezaoberať. Verím, že keď sa tým človek veľa zaoberá, môže si to privolať.

Otec bol na teba veľmi pyšný a kým mohol, chodil na všetky tvoje vystúpenia. Čo myslíš, že by na teba povedal dnes?

Bol by len rád. Vždy ma najviac podporoval. Spievala som mu i doma, vždy mu kvapkali slzičky, mal to naozaj veľmi rád. Vždy som mu musela ukazovať videá z divadla, keď už tam nemohol chodiť. Mal to rád a vždy ma veľmi podporoval.

Sme na sústredení medzi zdravotníkmi, kde sa vyberá Anděl mezi zdravotníky. Verím tomu, že mladí ľudia sú zdraví a z tohto hľadiska Covid toľko nevnímajú. Ako si ty vnímala celú covidovú situáciu, pre ktorú si nemohla spievať?

Ja si myslím, že to bol šok pre každého. Myslím si, že je to ťažké pre nás všetkých a že všetci sa snažili robiť maximum. Je to naozaj náročné, nikto podľa mňa úplne nevedel, čo s tým. Zdravotníkov naozaj veľmi obdivujem, že tu boli aj v týchto ťažkých časoch, pomáhali nám a celkovo obdivujem ich prácu, pretože je to strašne náročné. Som rada, že tu dnes môžem byť.

Čo si robila posledný rok, keď si nemohla vystupovať?

Ja som bola aj celkom rada, že som mala čas učiť sa na maturitu. Viem, že je blbé to takto povedať. Bola som ale naozaj doma, učila som sa. Zároveň mi to dalo aj veľa dobrých vecí, nemôžeme to brať len negatívne. Začala som pracovať na svojich pesničkách, začali sme robiť songy, ktoré by som teraz chcela pomaly dorábať a postupne napríklad aj vydať.

Tvoj priateľ tiež spieva.

Áno, je operný spevák.

To je úplný opak.

To teda áno, mne sa to ale strašne páči. Vďaka nemu som sa teraz dozvedela oveľa viac o klasickej hudbe, ktorá je podľa mňa celkovo základom spievania. Som strašne rada a veľmi mu prajem úspech, je šikovný.

Ako dlho ste spolu?

Rok. Je to pekné, je strašne milý. Hrali sme spolu Lišku Bystroušku, keď som mala dvanásť rokov a on mal asi šestnásť, to bolo vtipné. Tam sme sa prvýkrát zoznámili, potom sme spolu hrali práve Fantoma Opery v Goja Music Hall.

Čo na neho hovorí mamka?

Mamka v pohode, má ho rada. Mamička musí samozrejme všetko schvaľovať, takže som rada.

Pamätám si, že keď tvoja sestra začala chodiť so svojím partnerom, mamka mi vtedy hovorila, že je ťažké vidieť dcéry dospievať a odchádzať z hniezda.

To je jasné, to si ale myslím, že tak má každá maminka. Ja až budem mať deti a pomaly mi takto začnú odchádzať, tiež nebudem úplne nadšená. Ale mamka mala rada i Robina, vždy nás podporovala. Nie že by bola „svokra“, ktorá by robila problémy.

Ty si s rodičmi partnera rozumieš?

Áno, sú veľmi milí. Bála som sa toho, aby ma nejako prijali, ale sú veľmi fajn.

Teraz máte ísť všetci spoločne na dovolenku.

Áno, pôjdeme, ešte s kamarátmi, bude to skvelé.

Čo máte v pláne? Ako vyzerá taká dovolenka, kde sú aj rodičia spoločne s mladými, ktorí sa chcú baviť?

To vôbec nevadí. Ja som rada, že moja mamka sa tiež vie baviť, takže je fajn, že sa môžeme takto spojiť. Budeme cestovať, budeme v Bibione, na pláži. Chceli by sme urobiť výlet do Benátok alebo na Lago di Garda.

Mali ste Covid?

Ja som ho mala, priateľ tiež, mamka ho nemala. Samozrejme sa snažím dodržiavať opatrenia, ako to len ide. Nosím všade respirátory, chcela by som ísť na očkovanie.

Ty si mala problém s astmou, preto ste jazdili na Floridu.

Stále mám.

Počujem, ako si odkašliavaš.

To je ešte spojené s alergiou, mám teraz až asi do októbra alergické obdobie. Astma je lepšia, v puberte sa to zlepšilo. Občas musím ale použiť nejaké „fúkatko“. Hovorím tomu „dám si jedny pľúca, fúknem si a je to“.

Keď som ja bola v tvojom veku, chceli sme hlavne hýriť. To sa teba podľa mňa vôbec netýka.

Ja som úplne mimo, som strašne trápna. Som úplne mimo partiu a sortu ľudí v mojom veku. S priateľom sme na tom rovnako, tiež to tak má. Ja to jednoducho nemusím, aby som šla na párty niekam do klubu. Radšej si zájdem do divadla alebo si doma pustím Netflix, dám si popcorn a pozriem si film.

Na základnej škole si mala problémy so závisťou. Predpokladám, že sa to na konzervatóriu úplne zmylo.

Tam je fajn, že ľudia robia rovnaký odbor, takže si navzájom nezávidia. Aj keď, myslím si, že závisť vždy bude, s niektorými ľuďmi si budem rozumieť viac, s inými menej. Ale tu na konzervatóriu to bolo oveľa lepšie, mali sme aj dobrú partiu v triede.

Nie je tam boj o roly?

Samozrejme že je, ale nemala som s tým problém. V triede sme mali naozaj fajn ľudí, dobre sa to zišlo.

Teraz budú divadelné prázdniny, kde ťa budeme môcť vidieť v septembri?

3. septembra začíname hrať Čarodějku, takže určite tam. To je zatiaľ asi všetko, čo mám naplánované. Možno budem ešte natáčať film, ale nechcem to prezradiť, aby som to nezakríkla. Potom by som chcela makať na pesničkách.

Hrala si aj v seriáloch, v Přístave.

Áno, hrala som v Přístave. Teraz točíme seriál Sluneční, ktorý sa ale bude asi končiť. Neviem, či to môžem hovoriť, a neviem, kedy presne mám posledný deň natáčania. Pomaly to speje ku koncu.

Keď takto od detstva zarábaš peniaze, máš už určené, za čo ich utratíš? Šetríš si ich?

Teraz som to začala dávať všetko do štúdia, ktoré si robím doma, také domáce štúdio. Počítač, mikrofón, debny, aby som si mohla nahrávať doma. Inak som veľmi darčekový typ, takže väčšinou nakúpim skôr pre ostatných než sama pre seba.

Takže si nesporíš na horšie časy?

Veľmi nie, bohužiaľ. Viem, že by som mala, zlepším sa. Teraz to, bohužiaľ, veľmi neriešim.

Natálka, ďakujem za rozhovor, uži si dovolenku.