Rýchla spoveď – spievajúci lekár Ali Amiri: Moja klinika stojí vďaka sebavedomiu zo SuperStar

Neuveriteľné, vyzeráte stále rovnako ako vtedy! Ako sa váš život v šoubiznise za ten čas zmenil?

Pre mňa osobne to bolo tak, že vďaka tomu, čo som dokázal počas SuperStar, som pochopil svoju silu, a potom už som veci videl trochu inak. Viac som veril sám sebe, svoje kroky som robil oveľa jasnejšie a istejšie.

Takže vám súťaž dodala sebavedomie?

Veľmi. Bol som tu len päť rokov, keď som sa prihlásil, mal som vtedy obrovský hendikep, pretože som nemohol vyjadriť všetko, čo som chcel, nevedel som ešte veľmi dobre česky. Ale dokázať takto zostať v pamäti ľudí a mať nejaký úspech, mi ukázalo, že mám oveľa viac sily, než som si predstavoval.

Ako to vnímala vaša rodina, vaši rodičia?

Tí to nevedeli. Vôbec to nechápali.

Luxusní byt na prodej s terasou a výhledem, Praha 1

Show property

Nechápali vašu účasť?

Nie, nechápali, lebo to bolo celkovo zložité.

Boli pyšní?

Áno, sú pyšní na viacero vecí, ktoré som v živote robil. Môj otec je ale drsniak, ten toto veľmi neuznáva, on by sa na to pozrel a povedal: „dobré“. Mama bola vždy veľmi citlivá. Keďže tu neboli a potom spätne videli len pár záberov, nemohli zažiť tú obrovskú silu toho, aké to bolo ťažké. Bol som tu úplne sám, fanúšikov som získaval v priebehu. Nebola tu moja rodina, nikoho som tu nemal, aby sa prišli pozrieť.

Koho ste teda mali na začiatku v obecenstve?

Nejakých fanúšikov, ktorí sa začali objavovať, tvoril sa fanklub, a pár kamarátov. Nikdy som ale nemal za sebou toľko ľudí, že by boli napríklad hrdí na to, odkiaľ pochádzam. Bol som v podstate mimo toho, čo mali ostatní. Pamätám si, že keď sme končili večer živé vystúpenia, dostali sme všetci naraz CD na ďalší týždeň s pesničkami, z ktorých sme si mali vybrať, čo budeme na ďalší týždeň spievať. Fungovalo to tak, že kto si vybral, už mal pesničku. Všetci poznali všetky piesne a vybrali si podľa titulov na mieste, ja som si musel najprv všetky vypočuť. Každý týždeň mi zostávali len tie najhoršie pesničky, ktoré si nikto nevybral. Ako napríklad Nedvěd, toho sa všetci báli, že je to skoro ako hymna. Bolo to jediné, čo sa mi z toho zvyšku páčilo, dokonca ma v réžii aj prehovárali, nech si to ešte rozmyslím. Nakoniec to malo asi najväčší úspech z celého finále. Bolo toho veľa, aj emócií, o ktoré som sa ani nemal s kým podeliť. Bol som napríklad taký naštvaný, že som šiel a pol hodiny som plakal na záchode.

Prečo?

Pretože zo všetkých strán bol strašný tlak. Na internete som napríklad musel chatovať s ľuďmi a osemdesiat percent komentárov boli nadávky, rasistické. To bol tlak, ktorý ostatní nemali. Pre mňa to bola neskutočná skúsenosť, počas ktorej som pochopil, aký som silný a ako sa dokážem z tejto pozície brániť. Aj preto som niekoľko rokov potom založil túto obrovskú kliniku. Všetci mi vraveli, že som blázon bez skúseností, ja som mal ale veľké oči a vedel som, že to zvládnem.

Takže vaša klinika stojí vďaka sebavedomiu zo SuperStar?

Určite. To sebavedomie a všetko, čo som tam prežíval, mi dalo do budúcna neskutočnú silu.

Spoznávajú vás ešte ľudia na ulici?

Ešte doteraz ľudí stretávam a na rozdiel od toho vtedajšieho chatu majú len pozitívne reakcie. Keď ma spoznajú, tak ma privítajú, sú ku mne dobrí, dajú mi extra služby. Je to fascinujúce, že ma aj po tých rokoch stále spoznávajú. Je to príjemné.

Vy ste mali rok po SuperStar dostať Slávika, ale nešlo to, pretože ste nemali české občianstvo.

Nie že som mal Slávika dostať, ale mal som byť nominovaný. Keďže nie som Čech, tak ma nenominovali.

Mrzelo vás to?

Samozrejme. Bolo to ale v podstate len pokračovanie. V SuperStar som bol pred semifinále jediný cudzinec. Producent vždy prišiel a vravel, že nemôžeme pustiť ďalej človeka, ktorý nevie poriadne po česky. Vtedy už som bol jediný, takže ako keby hovoril priamo na mňa. Ten tlak som cítil celý čas, aj niektorí porotcovia moju češtinu kritizovali, niekomu sa to zdalo vtipné alebo roztomilé. Niekoľkokrát som si vravel, prečo som do toho vôbec šiel. Potom som pochopil, že to nie je Česko hľadá SuperStar, ale Česko hľadá českú SuperStar. Nemohol som ani zďaleka vyjadriť svoje emócie tak ako dnes, občas som bol až ako hluchonemý. Bohužiaľ som sa tam trápil, ale vďakabohu to zo mňa potom urobilo silnejšieho človeka.

Potom ste si vybavili české občianstvo?

Mal som najprv dlhodobý pobyt, potom trvalý pobyt a potom občianstvo.

Nikdy vám nenapadlo vrátiť sa domov?

Ale áno. Vrátil som sa domov, keď som urobil atestácie. Vždy som si chcel vyskúšať, aké to je, vrátiť sa a žiť tam. Bol som tam rok a pol, urobil som tam menšiu kliniku. Potom som ale pochopil, že už tam nemôžem žiť, že už si tam ani nerozumiem s ľuďmi.

Pretože ste získali českú mentalitu?

Určite. S niekým som sa tu dohodol a ten človek prišiel na čas, tam nič z toho neplatilo. Tam som tú kliniku začal prenajímať, vrátil som sa sem a počas pár mesiacov otvoril túto kliniku.

Neboli rodičia smutní? Alebo ste ich priviezli so sebou sem?

Nie, ale myslím si, že od mojich osemnástich rokov pochopili, že už s nimi nikdy nebudem. Už som vták, ktorý letí.

Prodej investičního Ateliéru 22m2-Praha, Praha 10

Show property

Neskrotný, ale v Rýchlej spovedi ste mi prezradili, že už ste skrotený.

Áno, mám partnerku, žijeme spolu.

Ešte ste sa neoženili?

Na papieri svoji nie sme, ale ja ju beriem ako manželku.

My ženy to ale vnímame inak, chceme prsteň a svadbu…

Prsteň samozrejme dostala. Skoro každý rok to obnovím. Žena by sa mala rozmaznávať a o to sa ja veľmi snažím.

Je to Češka?

Áno, Češka.

Ako dlho už ste spolu?

Štyri roky už spolu žijeme, ale poznáme sa oveľa dlhšie.

Chcela som sa pýtať, ako prežívate koronakrízu, ale vyzeráte ako zamilovaný pubertiak, takže verím, že všetko je v poriadku.

Ja som to nikdy nebral ako hnusné obdobie. Bral som to tak, že niečo také má prísť raz za päťdesiat rokov. To poznám z histórie, viem, že v minulosti sa to stávalo, a oveľa horšie ako teraz. Teraz som fascinovaný spôsobmi, ako sa ľudia chovajú. Robil som ale mnoho vecí, na ktoré som predtým nemal čas. Naučil som sa, že vždy je možné urobiť z nevýhod výhody. Toto je pre mňa dobrá lekcia.

Klinika ďalej funguje?

Áno, funguje. Tržby máme možno päťdesiatpercentné, vďaka tomu máme ale viac času. Dalo mi to možnosť pozrieť sa na iné časti mojej existencie, ktoré som doteraz nevnímal. Stále som bol tu na klinike, ktorú som budoval.

To už je koľko rokov?

Od roku 2014. Od októbra 2014 som bol v podnájme, mal som v pláne, že o dva roky to bude moje. Za dva roky sme to skutočne kúpili, začali sme expandovať. Všetky moje plány v súvislosti s klinikou vychádzajú.

Covid vtedy ovplyvnil tržby kliniky, ale tá stále beží, čo vám dáva čas na rodinu.

Presne tak. Väčšina našich zákazníkov je z Nemecka, vďaka všetkým opatreniam polovica z nich nepríde, je to riskantné. Na nejaký čas sme úplne zatvorili, teraz ale fungujeme, nejakým spôsobom dokážem zaplatiť všetky náklady.

Spievate ešte? Máte ambície na vystúpenie alebo vydanie albumu?

Musím povedať, že keď som bol v SuperStar, chvíľu som potom z toho chcel urobiť biznis. Neskôr som ale pochopil, že to prebíja moja túžba spievať, ktorú som mal pred SuperStar. Keď sa skončila súťaž aj nejaké zájazdy s kapelou, ktorú som mal, pochopil som, že mojou túžbou je spievať. Bez toho, aby som sa na tom podieľal komerčným spôsobom. Dnes pripravujem pesničky a projekty, ktoré som sám zložil, alebo urobím remix. Točíme to v štúdiu, ale len na Instagram a YouTube. Ambície vytvoriť ďalší album alebo urobiť koncert nemám.

Žene sa páči, ako spievate?

Áno. Spievam jej často. Mám dve gitary, takže stále niečo hrám a spievam, a vzhľadom na to, že ma ešte nevyhodila, tak to vyzerá, že sa jej môj koníček vážne páči. (smiech)

Čo deti, plánujete?

Áno, bol by som veľmi rád, a možno sa dočkáme veľmi skoro. Ja deti milujem a myslím si, že budem fajn otec.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.