Rýchla spoveď: Tomáš a Iva Petříčkoví: Sú aj jednoduchšie disciplíny ako manželstvo

Pán minister, vaša manželka o vás vyhlasuje, že ste turbomyš. Je to pravda?

Tomáš: Nepovedal by som, že som priamo turbomyš, rád aj odpočívam alebo si vezmem knižku. Ale má pravdu, že neviem byť úplne v kľude a do ničoho sa nevrhať. Neznášam nečinnosť.

Máte ako minister stále práce nad hlavu? Môžete vôbec nejako plánovať?

Tomáš: V politike sa neustále niečo deje, takže plánovanie nie je úplne možné a je nutné reagovať na aktuálne dianie. Musím byť pripravený reagovať 24 hodín denne po celý týždeň, pretože v dnešnom svete sú informácie veľmi rýchle a očakáva sa rovnako rýchla reakcia na akúkoľvek udalosť vo svete. Ale snažím sa efektívnejšie využívať čas, ktorý venujem poradám na ministerstve či kolegom v sociálnej demokracii.

Dá sa povedať, že ministerstvo zahraničia je nevďačné ministerstvo? Stále len reagujete na celý svet…

Tomáš: Nemyslím si, že je to nevďačné ministerstvo, aj všetci kolegovia ministri musia byť pripravení reagovať na aktuality a všetci sme neustále na telefónoch.

Byt na pronájem Praha 1 - 166m, Praha 1

Show property

Iva, aké je to z pohľadu manželky? Teraz je osem hodín večer, váš muž pri rozhovore v podstate pracuje, pritom začínal skoro ráno…

Iva: V našom živote sú dva režimy. Keď sú deti doma, človek často očakáva Tomáša ako takú záchranu. A vo chvíli, keď deti doma nie sú, je to pohodička, pretože za ním môžem ísť a byť s ním, čo je veľmi fajn. Baví ma pozorovať Tomáša pri práci.

Ako často ruší Tomáša telefón, keď máte napríklad pokojnú romantickú večeru alebo ste na výlete?

Iva: Často, ale už sme si na to zvykli. Vyhovuje mi, keď mi Tomáš vždy dopredu povie: „O 12tej budem niečo mať“, a ja sa na to dokážem adaptovať a trochu tomu prispôsobiť náš program. On si potom vždy zalezie na nejaké tiché miestečko, ja „odkloním“ deti, a keď si to vybaví, zase sa vráti. Obdivujem na ňom, že je schopný veľmi rýchlo prepínať.

Tomáš: Ale máme tiež pravidlo, že keď spoločne ako rodina jeme, tak telefón nemá byť na stole.

A dodržujete to?

Tomáš: Občas dostanem jasné varovanie, že som porušil pravidlá. (úsmev)

Ako vyzerá ideálny deň, keď máte voľno a v dohľade nie sú žiadne pracovné plány?

Tomáš: Väčšinou si urobíme pokojné ráno. Keď sme na chalupe, tak raňajky trvajú aj hodinu. Radi jazdíme na výlety, niekedy vyrazíme na bicykle a cez leto zase k vode. Alebo si dáme voľno na záhrade a „hovieme si“ v záhonoch.

Iva: Je skvelé, že sme zaviedli inštitút siesty a deti ho rešpektujú. Vďaka tomu máme po obede čas si niečo prečítať, čo máme obaja dosť radi. S narodením detí dostala táto záľuba dosť na frak. (smiech)

Tomáš: Áno, počet prečítaných kníh rapídne klesá.

To doženiete, keď deti vyrastú…

Tomáš: Knižnica čaká, až pôjdem do dôchodku. (smeje sa)

A čo čítate, keď sa k tomu dostanete?

Tomáš: Rôznorodé knihy. Čítam odbornú literatúru k zahraničnej politike, teraz mám rozčítanú knihu o umelej inteligencii. A rád čítam aj historické knihy, fantasy a sci-fi.

Iva, chápem dobre, že sa takisto pohybujete v politike? Ste v politickej strane…

Iva: Som členkou KDU-ČSL, ale nie som praktikujúca, som skôr spiaci člen. V politike sa nepohybujem, vzišla som z neziskového sektora a biznis sféry, kde som veľa pracovala so ženami z top managementu. Občas ale Tomáša sprevádzam na akcie ČSSD, počas kampane spolu jazdíme a ako ministra zahraničia ho sprevádzam na rôzne recepcie či spoločenské udalosti.

Bavia vás spoločenské recepcie?

Iva: Pred koronakrízou to bolo naozaj intenzívne, cítila som, že sme na hrane „produkčných“ síl – prichystať sa, zaistiť deti a ďalšie veci. Dúfam, že na jeseň sa mi to podarí lepšie ukočírovať, aby som nebola všade.

Tomáš: To je vždy najväčšia výzva – povedať, že niekam nemôžete prísť. Nie je v ľudských kapacitách ísť na všetky konferencie alebo aktivity diplomatického zboru, na ktoré by som rád s Ivou šiel. Stáva sa nám, že máme za večer aj dve alebo tri povinnosti.

Pronájem luxusního bytu Praha 1 - 55m, Praha 1

Show property

Iva: Je dôležité sa rozhodnúť, kde byť a kde nie. Aby sme mali čas aj na deti. Chcem, aby sa nedostávali do „presu“, keď by mi chceli niečo povedať, a ja by som im nevenovala dostatok pozornosti. Snažím sa vycítiť, kedy už je toho veľa, aby som sa mohla stiahnuť a vytvárať domáce zázemie.

Ako to vyzerá, keď si pozvete diplomata „na koberček“ a chcete mu za niečo dohovoriť? V poslednom čase sa to párkrát stalo…

Tomáš: Mohol by som použiť literárny opis diplomacie – umenie poslať niekoho dočerta tak, aby sa vám za to dotyčný ešte aj poďakoval. (smeje sa) Ale, samozrejme, keď riešime závažné veci vo vzťahoch medzi Českou republikou a ďalšími krajinami, je to vždy korektné. Ako diplomati musíme hájiť záujmy našej zeme a zároveň vieme, že náš diplomatický náprotivok robí to isté. A to, že niečo tvrdo presadzujeme, neznamená, že sa chováme nediplomaticky.

Povedzte mi, ako ste sa spoznali a kedy ste spolu začali randiť?

Iva: Spoznali sme sa na Fakulte sociálnych vied. Obaja sme študovali medzinárodné vzťahy a veľkou ľsťou sme sa vzájomne zbalili. Tomáš tvrdil, že má triedny zraz, a či tam nechcem ísť tiež. A ja som mu tvrdila, že mám tiež triedny zraz. Ale v skutočnosti nebol triedny zraz ani na jednej strane a skončili sme spolu na nejakom koncerte v Akropole…

Tomáš: To nie… Pozval som ťa na koncert v Národnom dome na Smíchove.

A predtým ste sa niekde stretli?

Iva: Spomínam si, že Tomáš kvôli mne chodil na seminár Úvod do aristotelovskej filozofie. (smiech) Ja som tam chodila preto, že to boli jednoduché dva kredity, a Tomáš tam chodil kvôli záujmu o…

Tomáš: Záujmu o filozofiu. Bolo to s docentom Havlíčkom a viedli sa tam dobré debaty.

Kedy ste mali svadbu?

Tomáš: Brali sme sa pomerne skoro, pretože sme chceli spolu odísť na Erasmus. Bolo to veľmi spontánne, chceli sme ísť na rok do zahraničia a napadlo nám, že by sme mohli vyraziť už ako manželia. Ja som mal 23 a ty 21…

Iva: Bolo to dosť spontánne. Pôvodný plán bol vziať sa po Erasme, ale potom sme si povedali, že je to jedno. Takže na prípravu svadby bolo asi osem týždňov.

A ako dlho ste už spolu?

Tomáš: Mali sme 15 rokov od svadby a 17 rokov od chvíle, keď sme sa spoznali.

Stále vás to baví?

Iva: Sú aj jednoduchšie disciplíny. (smiech) Ale stále nám to dáva zmysel.

Čo je na manželstve najlepšie?

Iva: Môžem sa o Tomáša oprieť.

Tomáš: Súhlasím. Keď vám dochádzajú sily, ten druhý vás podporí. To sú chvíle, keď je partnerstvo dôležité. A deti sú tmelom toho všetkého.

Sťažujete sa doma aj na politiku?

Tomáš: Občas. Ale niekedy práve tým vznikajú naše spory, pretože ja sa večer nerád rozprávam o tom, čo som robil v práci a čo sa mi stalo. Ale Ivka sa chce o práci rozprávať. Väčšinou skončíme pri podobnej odpovedi, ktorú teraz používajú naše deti, keď sa ich pýtame, ako bolo v škole: „Dobre.“ A v práci to bolo tiež „dobré“.

Iva: A ja potom poviem: „Daj do toho viac úsilia.“ (smeje sa) Dokážem rozpoznať, že sa mu nechce rozprávať, a ten najväčší dar potom je, že sa ho nepýtam. Stačí mi uistenie, že nevyhorel Černín. (sídlo ministerstva zahraničia, pozn. red.)

Mali ste niekedy strach o život?

Tomáš: Aký strach o život?

Iva: No a to je presne jeho odpoveď. A mne sa už vybavujú myšlienky na to, ako bol otrávený Navaľnyj, či mu robiť krabičky s jedlom do práce. Ale potom som si povedala, že je to veľa práce a radšej to riskneme. (smeje sa)

Tomáš: Nikdy som sa necítil v nebezpečenstve, v Česku je toho málo, čo nám hrozí. Väčšia pravdepodobnosť je, že stretnete vreckára v električke. Viac mám strach, keď prší a idem na bicykli rýchlo z kopca. Na vlhkej ceste sa necítim úplne najstabilnejšie. (úsmev)

Keď sme spolu hovorili pred rokom, vraveli ste, že ste v politike pribrali osem kíl. A chceli ste ich zhodiť…

Tomáš: Priznám sa, že sa to veľmi nezlepšilo. A v čase koronakrízy som, naopak, pár kíl pribral. Našťastie sa mi to teraz v lete podarilo trochu schudnúť. Je to aj tým, že jazdím veľa na bicykli. Ale ten cieľ mám stále.

Stále pár kilo dole?

Tomáš: To určite. Asi si dokážete predstaviť, aké to je, ísť na bicykli do kopca, keď máte niečo vyše sto kíl… Keby som mal o desať kíl menej, pôjde to lepšie. (smeje sa)

Čo vás dokáže v tejto náročnej dobe potešiť?

Iva: Mne urobilo veľkú radosť stretnutie s pani Susan Pompeo (manželka ministra zahraničia USA Mikea Pompea, ktorý v auguste navštívil Česko, pozn. red.). Páčil sa mi jej vnútorný pokoj, ktorý bol pre mňa veľkým povzbudením. Bolo vidieť, ako sa majú s manželom radi, a vravela som si, že keď dvaja ľudia držia spolu, môžu zvládnuť aj enormne náročnú prácu.

Luxusní byt na pronájem - Praha 1 - Josefov, Praha 1

Show property

Aké sú vaše plány do konca roku?

Iva: Aleja! Máme charitatívny projekt, na ktorý sa veľmi tešíme. V októbri budeme vysádzať aleju, každý diplomat zasadí jeden strom. Bude to na 300 rokov starej ceste, ktorá zmizla, ale vďaka dvom obciam, pod ktoré spadá, sa obnovila. Ak všetko vyjde, malo by sa vysadiť 68 hrušiek, každú zasadí diplomat so svojou expat komunitou. Je to Tomášov nápad. Chcel sadiť aleju a teraz sa to konečne konkretizuje, a to aj vďaka obrovskej pomoci nadácie Partnerství, ktorá nám pomáha s know-how a žiadosťami.

Ako vám to napadlo?

Tomáš: Na bicykli. Pri tom mi napadá veľa vecí, pretože mám čas premýšľať. Aleje do českej krajiny patria a je škoda, že okolo mnohých ciest zanikli a neboli obnovené. Takže chceme vysadiť aleju – ako symbolický prejav tolerancie a medzinárodného porozumenia. Podobné iniciatívny sú aj na ďalších miestach našej krajiny, takže to nie je originálna myšlienka, ale pripadá mi pekná.

Iva: Naša medializácia bude navyše zameraná aj na to, že je potrebné takú aleju udržiavať. Veľa sa píše o tom, že sa „strčí“ strom do zeme, ale nikto už nerieši, že sa tam musia dať stoličky, aby si na ne mohli sadnúť draví vtáci, alebo že sa musia nahrádzať stromy, ktoré uschli.

Tomáš: Nestačí sa len stretnúť, ale je dôležité to udržiavať. A to je aj podstata diplomacie. Niekedy to môže vyzerať, že je to práca bez výsledkov, ale v skutočnosti vyžaduje udržiavanie dobrých vzťahov dvoch zemí veľa úsilia.

To mi pripadá skvelé. Má váš muž ešte nejaké ďalšie zaujímavé nápady?

Iva: Napríklad, že zateplíme strop na chalupe, to sa mi zdalo veľmi inovatívne. (smiech)

Zateplí ho sám? Je taký kutil?

Iva: On je nulový kutil a architekti o ňom vravia, že je hlavne investor. A keď kutí, tak štýlom: „Ja viem, že to mám urobiť, veď si mi to vravela minulý rok!“

Tomáš: Nie, to sa musím ohradiť… Ale je pravda, že dedko s ockom sú dosť kritickí, pretože som od nich nepochytil manuálnu zručnosť. (úsmev)

Iva: Nie je to jednoducho ocko, ktorý by vyrezal hojdacieho koňa. Ale zase naseká fúru dreva.

Tomáš: Ikeu tiež zmontujem. (smeje sa)

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor!