Sympatický kondičný tréner Michal Břetenář pracuje so známymi profesionálnymi športovcami. Sám však musel s vrcholovým športom skončiť. Bývalý profesionálny boxer nám v rozhovore pre LP-Life.sk porozprával nielen o svojej vrodenej chybe srdca, ale aj o tom, ako veľmi je dôležité pri športe správne dýchať. On sám sa musí na túto problematiku zameriavať, ak chce nielen dobre trénovať svojich klientov, ale aj sám športovať s defibrilátorom v tele.
Nebudem hovoriť, že tú najväčšiu, ale rozhodne je to parameter, ktorý je v mojom prípade na rebríčku veľmi vysoko.
Záleží na tom, čo od toho očakávaš a kedy ten dychový stereotyp zaraďuješ. Jedna vec je robiť to v pokoji a kontrolovane, a druhá vec je robiť to pri záťaži. Napríklad pri pokojovom cvičení a fyzioterapii máš úplnú kontrolu nad tým, kam ten vzduch vedieš, ale keď si vezmeš vrcholového športovca, napríklad futbalistu, ktorý šprintuje cez celé ihrisko, alebo hokejistu, ktorý je pri oslabení 5 na 3 na ľade minútu, tak posledné, na čo si tí chalani spomenú, je to, kam ten vzduch vedú. Keď sa na nich pozrieš, väčšina z nich má zadržaný dych, stavia všetko na silu a s ekonomikou pohybu to nemá nič spoločné. Odnaučil som sa dívať sa na to z uhla pohľadu nejakého ideálu, ale pokúšam sa im aspoň vysvetliť, že ak si na to občas spomenú, pomôže im to.
Tak táto otázka je na samostatný rozhovor. Pretože každý si pod posilňovaním môže predstaviť niečo iné. Ale v skratke: úplne iný dychový vzor použiješ pri tréningu napríklad pre jedno až tri opakovania a iný pri tréningu v submaximálnej záťaži, keď určitý čas zdvíhaš činku.
Ak ide o rekreačný beh, záleží od tempa a terénu. Ultramaratónec Scott Jurek dýcha nosom, aby mohol pri behu jesť, a vyhovuje mu to. Ale ak by som mal niečo odporučiť, tak nehovoriť a dýchať ústami.
Stopercentne. Sám sa jej v rámci možností venujem a chodím na ňu hneď z niekoľkých dôvodov. Dokážem tam úplne vypnúť hlavu a zrelaxovať sa, a to aj napriek tomu, že joga je fyzicky náročná. Navyše mi odvádza pozornosť od vecí naokolo a plne sa tak venujem len sebe, lepšie sa koncentrujem na pohyb a na prácu s dychom.
Určite. Joga je skvelá napríklad na uvoľňovanie hrudníka. Je ale dôležité spomenúť, že existuje niekoľko druhov jogy, takže keď si to bude čítať niekto, kto chodí na hot alebo power jogu, nemusí so mnou súhlasiť, pretože to drina určite je. A veľká! Ale keď sa bavíme vyslovene o klasickej joge, pre mňa má obrovské benefity. Navyše, joga nie je o egu a o tom, kto čo zvládne, ale je o tom, že každý robí to, čo je v jeho možnostiach, a nikto sa neporovnáva. To je na joge super. Ja dokonca využívam niektoré prvky jogy na rôzne aktivačné veci pred tréningom vrcholových športovcov.
Kladný, pretože meditácia je tak ako joga ideálnym prostriedkom na regeneráciu. Meditácia je podľa môjho názoru viac pre vyspelých športovcov, ak to tak môžem nazvať, pretože to už pracuješ s maličkosťami a je tam treba absolútna koncentrácia. Navyše, väčšina športovcov je extrémne fixovaná na výkon, takže keď ich pošleš na jogu alebo meditačné cvičenie, nemajú pocit, že niečo robia. Veľa športovcov má takisto pocit, že joga je pre ženy, a to isté platí pre meditačné cvičenie, to je ešte vyšší level.
Ak to máme nazvať problémom, tak astma, o ktorej mnoho športovcov netuší, že ju má. Ak to máme nazvať chybou, tak je to zadržaný dych a snaha uhrať to za každú cenu na vôľu.
Nemôžem povedať konkrétne mená, pretože by to nebolo vhodné, ale áno, trénujem a sú to zároveň športovci na veľmi vysokej úrovni. Niekedy prídu športovci len s tým, že sa zadýchavajú a sú unavení viac než ostatní a nevedia prečo. Až neskôr testy odhalia, že dotyčný človek má nejaký problém. Na druhú stranu, veľké percento športovcov príde už s tým, že astmu majú. Ale aj u pár športovcov sa podarilo tú takzvanú astmu vylúčiť a po niekoľkých rokoch, čo do seba fúkali Ventolin, sme sa ho dokázali zbaviť úplne. Astmu pravdepodobne nikdy nemali a bola tam chyba na strane dychového stereotypu.
Záleží, aká veľká obštrukcia tam je. Pochopiteľne, u niekoho, kto s tým má veľký problém a športuje, je treba to riešiť s lekárom. Ale sú stupne astmy, kde postačia len dychové cvičenia. Keď som sa s tým stretol po prvýkrát, dotyčného športovca som poslal rovno k lekárovi, pretože som si myslel, že som urobil chybu pri vyšetrení a nie je to možné. Tam mu ale urobili špecifické vyšetrenie a astma sa potvrdila. Po aplikácii Ventolinu došlo k zlepšeniu o 20 až 30 percent, a to je obrovské číslo. Ten športovec bol predtým dlhodobo preťažený, ale aj napriek svojmu limitu si našiel spôsob, ako ten šport robiť a robiť ho dobre.
Dobrá otázka, ale nedokážem ti odpovedať. Je niekoľko teórií, ale donedávna nebola žiadna štúdia, ktorá by potvrdila stopercentnú príčinu. Či sa nejaká objavila za posledný polrok, neviem, nepátral som po tom.
Základ celej práce je v tom, že klientovi urobím spirometrické vyšetrenie, na základe ktorého zvolíme postup. Je to pre mňa veľmi zásadné vyšetrenie, ktoré odhalí viac, než si viete predstaviť. Samotný dychový trenažér posilňuje dychový systém a učí držať požadovaný objem vzduchu pri určitej frekvencii. Ale pozor! To, že skvelo zvládate tréning so Spirotigerom, neznamená, že budete vedieť použiť dych v záťaži.
Zameriavam sa na odstraňovanie limitov. Hľadám slabé články a na nich pracujem. Či už ide o posilnenie srdcového svalu, využívanie kyslíka v svaloch, urýchlenie regenerácie počas záťaže alebo štrukturálnu prestavbu, vždy je to na základe údajov o klientovi, ktoré zbieram počas pravidelného monitorovania.
Na sociálnych sieťach si sa zdôveril s tým, že máš problémy so srdcom a potrebuješ defibrilátor. Do akej miery ťa tieto zdravotné problémy limitujú v trénovaní a športovaní?
Nepovedal by som, že limitujú. Limit máš dosť často v hlave. Ja naopak hľadám spôsob, ako s tým športovať, a nie dôvod, prečo nešportovať. Samozrejme, niektoré veci už nikdy neurobím alebo sú pre mňa nebezpečné. Ale mám stále dosť nových vecí, ktoré robiť môžem, napríklad beh. Takže sa teraz snažím pripraviť sa na polmaratón, ktorý by som rád dostal k 1:45:00.
Keď som bol po operácii, pýtal som sa na to, čo môžem robiť. Doktori mi povedali, že nesmiem blázniť, ale športovať s primeranou intenzitou môžem. V súvislosti s behom mi potvrdili, že môžem, ak budem rozumný. Akurát asi nečakali, že budem chcieť behať polmaratón a dvojstovky intervaly. Ale mne od nich stačilo potvrdenie, že môžem behať, a zvyšok je taký môj bungee jumping.
Jasné, že sa toho bojím, ale ten strach k tomu potrebujem, pretože som športoval vrcholovo, takže som hlavou nastavený na výkon a nedokážem robiť veci len tak. V tejto chvíli to robím ale hlavne pre to, aby som s tým ochorením skúsil hnúť, pretože sa o ňom všeobecne veľa nevie. Tých ľudí je pár a keď mi to ochorenie našli, mal som hodnoty veľmi vysoké. Na jar počas lockdownu som si veľa vecí upravil podľa svojho tak, ako mi dávali zmysel: fyziologicky, ako aj pomocou dychových cvičení. Išiel som tým do veľkého rizika. Ale v septembri mi na pravidelnej kontrole povedali, že sa mi hodnoty zlepšili k normálu, a teraz lieky na srdce nepotrebujem a mám to aj v lekárskej správe. Vo februári mám ďalšiu kontrolu, tak uvidíme.
Veľmi. Nebudem ti klamať, dokonca som to oplakal, pretože mi to prišlo nespravodlivé. Už len pre to, že rovnaké ochorenie má moja sestra, ktorá má takisto defibrilátor a berie lieky na srdce. A tým, že prekonala tri zástavy srdca a musela ísť na operáciu, mi vlastne zachránila život, pretože som v tom čase profesionálne boxoval a o ochorení nevedel. Ale teraz spätne? Je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Dostal som druhú šancu, ktorú využívam na max. Zmenilo mi to priority, človek pochopí, čo je naozaj dôležité. Robím vďaka tomu prácu, ktorú milujem. Je to o tom, ako si nastavíš hlavu.
Momentálne sa všade rieši Covid a predpokladám, že ty patríš do rizikovej skupiny. Ako sa celkovo staviaš ku koronavírusovej pandémii?
Určite to nezľahčujem, ale svoj názor mám na základe Covid príbehov zo svojho okolia. Čo sa mňa týka, robím všetko pre to, aby som bol zdravý, a ak ho mám dostať, tak ho dostanem. Nestresujem sa tým, čo nie je stopercentne v mojej moci.